Orliak morský (Haliaeetus albicilla) je našim najväčším hniezdiacim dravcom. Hniezdi v severnej časti Európy a Ázie, najpočetnejšia populácia sa vyskytuje v Nórsku (1900 – 2200 párov), Rusku (1000 – 2000 párov) a Poľsku (450-520 párov). Južná hranica sa tiahne od Chorvátska po Kaspické more až k Tichému oceánu. Intenzívne prenasledovanie v Európe v 19. storočí zreteľne zmenšilo jeho areál a v tomto období vymizol druh v Írsku, Dánsku, Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, na Sardínii, Korzike a Malte. Tento trend bol okolo roku 1970 zastavený v severozápadnej časti hniezdneho teritória. Napriek tomu, že v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu populácia orliaka morského mierne rastie, klesajúci trend je naďalej v oblasti juhovýchodnej Európy.
Z literárnych údajov je zrejmé, že na území Slovenska hniezdili orliaky do roku 1964. V nasledujúcom období sa hniezdenie nepotvrdilo. V 90-tych rokoch sa začal postupne zvyšovať počet letných výskytov v oblasti ramennej sústavy Dunaja. V roku 1998 po 34 rokoch znovu úspešne zahniezdili 2 páry orliakov, v nasledujúcom roku to boli už 3 páry. V súčasnosti početnosť na Slovensku mierne stúpla, na západnom Slovensku hniezdi 6 párov a na východnom Slovensku 4 páry.
 |
 |
Poznávanie v prírode
Orliak morský je našim najväčším hniezdiacim dravcom. Dosahuje rozpätie krídel až 240 cm, samica môže vážiť až 8 kg. Veľkosť ako aj viaceré ďalšie znaky, napr. klinovitý chvost, ktorý je u dospelých biely, a veľmi masívny zobák, ho činia nezameniteľným s inými druhmi. Krídla sú dlhé, široké, s výrazným prstovitým roztiahnutím letiek. Let nie je veľmi obratný. U dospelých je temeno a tyl nápadne svetložltý. Mladé vtáky sú celkove tmavšie než dospelé.
Na rozdiel od orlov nemá orliak nohy operené až k prstom, čo zrejme súvisí s jeho častým pohybom vo vodnom prostredí.
Prostredie
Obýva predovšetkým morské pobrežia. U nás žije v blízkosti veľkých riek a vodných nádrží, s dostatkom rýb a vodných vtákov. V blízkosti musia byť staré lesy s veľkými stromami alebo na morskom pobreží skalné bralá. Na území Slovenska obýva orliak morský predovšetkým lesné biotopy v blízkosti väčších riek, priehrad alebo sústav vodných plôch. Hniezdi pri Dunaji, Morave a pri Zemplínskej Šírave, pri Latorici vo všetkých prípadoch na stromoch.
Stálym zimoviskom orliaka je naše územie v úseku riek Dunaj a Morava v hraničných oblastiach s Maďarskom, Rakúskom a Českou republikou. Zimuje na Váhu, Hrone a ďalších vodných tokoch, ktoré v zime nezamàzajú. Na veľkých vodných nádržiach a tokoch stredného a východného Slovenska je kvantita zimného výskytu orliaka nižšia. Väčší počet zimujúcich jedincov sa koncentruje na miestach, kde pravidelne nocujú. Početnosť zimujúcej populácie je podstatne vyššia ako hniezdna populácia, odhaduje sa, že u nás zimuje okolo 60-80 vtákov.
Ťah
Dospelé vtáky zo stredoeurópskej oblasti sú väčšinou stále a zimu trávia v blízkosti hniezdiska. Mladé vtáky sú potulné až sťahovavé a zimujú v západnej alebo južnej Európe. Severské vtáky sú sťahovavé a môžu u nás zimovať.
Rozmnožovanie
Hniezdne teritórium si orliaky najčastejšie vyberajú zo svojich nocovísk a odpočinkových stanovíšť. Páry orliakov sú stále po mnoho rokov a väčšinou sa rozpadajú len po smrti niektorého z partnerov. Hniezdi pomerne skoro, zásnubné lety a stavba hniezda začínajú už koncom decembra. Súčasťou svadobných letov je chytanie sa pazúrmi vo vzduchu, sprevádzané hlasným volaním. Hniezdi prevažne na vysokých mohutných stromoch, najčastejšie na topoľoch, bukoch a boroviciach. Na hniezdo musí byť dobrý prílet. Počas hniezdenia je citlivý na vyrušovanie. Hniezdo je často veľmi veľké a niekedy dosahuje výšku aj viac ako 3 metre. Väčšinou má pár v teritóriu niekoľko hniezd, ktoré striedavo používa. Samica znáša 1-3 vajíčka už v druhej polovici februára, alebo začiatkom marca. Inkubácia trvá 36-40 dní. Sedí hlavne samica, na krátko striedaná samcom v čase kàmenia. Hniezdna starostlivosť trvá 80-90 dní. Produktívnosť párov podľa ponuky potravy je 1 až 3 mláďatá. Ešte aspoň dva mesiace po vyletení sú mláďatá potravne plne závislé na rodičoch, ktorí ich kàmia. Pohlavnú dospelosť dosahuje až približne vo veku 5 rokov.
Potrava
Potravná skladba orliaka je pestrá. Najväčšiu časť jeho potravy tvoria ryby, nasledované najrozličnejšími druhmi prevažne vodných vtákov a malými až stredne veľkými cicavcami. V prírode plní dôležitú sanitárnu funkciu odstraňovaním zdochlín alebo poranených živočíchov. Vo väčšej miere vyhľadáva uhynuté ryby a iné živočíchy, ktoré zbiera najčastejšie z vodnej hladiny alebo v blízkosti vodných plôch, dokáže však uloviť aj živé ryby alebo vodné vtáky.
Faktory ohrozenia
Vymiznutie orliaka na Slovensku po roku 1964 súvisí s celkovým poklesom európskej populácie v 60-tych a 70-tych rokoch, ako dôsledok prílišnej chemizácie prostredia, chemického znečistenia riek, ale aj priameho prenasledovania človekom (odstrely, otravy, zber vajíčok, chytanie do klepcov, sokoliarstvo). Významným faktorom je úbytok a degradácia pôvodných mokradných biotopov. Nevhodné metódy hospodárenia v lesoch majú za následok úbytok vhodných, predovšetkým hniezdnych biotopov.
K najdôležitejším negatívnym vplyvom na tento druh u nás možno považovať významnú exploatáciu lužných lesov a ich okolia, výrazný nárast športovo a rekreačných aktivít a rekreačnej výstavby.
Veľmi závažným faktorom sú v poslednom čase otravy, kedy sa orliaky stávajú obeťou návnady úmyselne kontaminovanej jedom. V Maďarsku bolo napríklad za posledné dva roky takýmto spôsobom usmrtených až 23 jedincov. Podobná situácia je ale aj v Českej republike a v Rakúsku.
Záver
Orliak morský je dôležitou súčasťou našich luhov, viaceré údaje potvrdzujú jeho hniezdenie na našom území hlboko v historickom období. Reguláciou vodných tokov a exploatáciou luhov našich najväčších riek prišiel o väčšinu svojich hniezdisk a rovnako ubudli aj jeho potravné zdroje. Súčasná početnosť na Slovensku je podstatne nižšia, než aká bola odhadovaná v minulom storočí. Je veľmi dôležité, aby sme udržali aspoň jeho súčasný stav. Pozorovanie tohto majestátneho dravca a jeho volanie patrí medzi nezabudnuteľné zážitky. Jeho existencia má nezastupiteľný význam pre vodné ekosystémy.Text: Jozef Chavko, Lucia Deutschová
Autor fotografií: Jozef Chavko
