Kaňa močiarna
Rod Circus zahàňa asi 10 druhov, z ktorých na Slovensku hniezdia dva druhy kaňa močiarna (Circus aeroginosus), kaňa popolavá (Circus pygargus)), jeden druh sa na našom území zdržuje pravidelne počas migrácie a v zimnom období (kaňa sivá (Circus cyaneus)). Kaňa stepná (Circus macrourus) je na našom území zriedkavo sa vyskytujúcim migrantom. Kane sú charakteristické štíhlou siluetou a dlhým, úzkym, zaobleným chvostom. Zobák je relatívne malý. Najvýraznejším znakom je typické operenie tváre, vytvárajúce „závoj“, podobný opereniu u sov. Úlohou závoja je pravdepodobne usmerňovať tok zvuku smerom k ušným otvorom, ktoré sú nezvyčajne veľké, čo je adaptácia určená pre lokalizáciu koristi v poraste podľa zvuku.
Kaňa močiarna je najväčšou spomedzi európskych druhov kaní, veľká skoro ako myšiak, s ktorým si ju ľudia často mýlia. Samec kane močiarnej patrí k najkrajším dravcom, ktoré môžeme pozorovať pri potulkách nížinnou krajinou. Samica je väčšia a odlišne sfarbená ako samec.
Kaňa močiarna je sťahovavý druh; na hniezdisko prilieta koncom marca/začiatkom apríla, odlieta v septembri až októbri. Samce opúšťajú hniezdne lokality neskôr ako samice a mladé jedince, neskôr tiež prilietajú na zimoviská.
Rozšírenie
Kaňa močiarna je druh rozšírený na väčšine územia Európy, pričom táto oblasť predstavuje menej ako polovicu z celkového hniezdneho areálu druhu. Európsku populáciu tvorí do 140000 párov, najpočetnejšie stavy sú v Rusku (40000 – 60000 párov) a na Ukrajine (13800 – 23600 párov). Z globálneho hľadiska možno definovať stav druhu ako stabilizovaný. Na Slovensku hniezdi 500 – 600 párov kane močiarnej.
Nároky na biotop
Kaňa močiarna je druhom obývajúcim otvorenú nížinnú krajinu. Na hniezdenie preferuje rôzne typy mokradí s vysokou vegetáciou (trsť, pálka, ostrice), v blízkosti vôd. Zriedkavé je hniezdenie v poľných kultúrach. Optimálnym prostredím kane močiarnej je krajina s mozaikov mokradí a poľnohospodárskej pôdy.
Hniezdenie
Začiatkom apríla predvádzajú samce kane močiarnej obdivuhodné akrobatické vystúpenia, ktorých súčasťou sú aj strmhlavé lety alebo rôzne otočky. Oba jedince z páru spolu predvádzajú pôsobivé svadobné lety. Hniezdo stavia samica na zemi, často priamo nad vodnou hladinou, v hustom poraste, zriedkavo v kríkoch. 4 – 5 vajec znáša samica v priebehu dvoch až troch dní. Na inkubácii sa podieľa výhradne samica, samec jej v tomto čase nosí potravu. Mláďatá sa liahnu po 31 –34 dňoch. Potrava
Kaňa močiarna loví na otvorených plochách, rovnako podmáčaných ako suchých. Hľadanie koristi prebieha výhradne počas dňa. Kaňa močiarna lieta nízko nad porastom a orientuje sa predovšetkým pomocou sluchu, menej zraku. Korisťou kane močiarnej sú drobné zemné cicavce, vtáky a väčší hmyz. Vďaka dlhým nohám dokáže uloviť tiež ryby a žaby bez toho, aby si namočil perie. V období vysokej početnosti hraboša poľného je tento druh prevažujúcou zložkou potravy.
Faktory ohrozenia
Ako už vyplýva z názvu druhu, je kaňa močiarna viazaná na mokradné biotopy. Deštrukciou a likvidáciou mokradí tak dochádza k likvidácii optimálnych biotopov. Ďalším významným faktorom sú zástrely, kedy sa kaňa močiarna často stane obeťou nelegálnej streľby. Kaňa močiarna je ohrozená tiež otravami, či už spôsobené otrávenými návnadami, alebo reziduami agrochemikálii v koristi. Medzi prirodzených predátorov, najviac ohrozujúcich hniezdo počas inkubácie, patrí líška a diviak.
Praktická ochrana druhu
Členovia Ochrany dravcov na Slovensku, ako aj dobrovoľníci so záujmom o ochranu dravých vtákov a sov, realizujú pravidelný monitoring populácie kane močiarnej. V prípade, že sa vyskytne hniezdnenie v poľnej kultúre, zabezpečujeme v spolupráci s užívateľmi pôdy označenie bezzásahového okruhu v okolí hniezda.
Spracovala: Lucia Deutschová
Autor fotografií: Stanislav Harvančík
