KAŇA SIVÁ (Circus cyaneus)
Kaňa sivá nám spríjemňuje terénne pozorovania v období, keď hniezdiace druhy kaní územie Slovenska už opustili. Pohľad na samca kane sivej je skutočným estetickým zážitkom, rovnako ako v prípade ostatných druhov kaní vyskytujúcich sa na našom území – dospelý jedinec má vrchnú časť tela, hlavu, krk, hrdlo a prednú časť hrudníka popolavosivé. Zvyšok hrudníka a chvostové perá sú biele. Výrazným znakom je prvých päť ručných letiek, ktoré sú takmer celé čierne. Samice majú chrbtovú stranu tmavohnedú s hrdzavými okrajmi pier na krku a krídlach, v zátylku sú okraje pier biele. Biely pás nadchvostových kroviek pôsobí kvôli celkovému sfarbeniu výraznejšie u samice než u samca. Rozpätie krídel môže byť 110 – 125 cm, hmotnosť samca do 450 g, samice do 550 g. Rozšírenie
Kaňa sivá (circus cyaneus) je holarktickým druhom, na našom území sa vyskytujú jedince počas migrácie a zimujúce vtáky, hniezdenie doposiaľ nebolo preukázané. Počas migrácie môžu byť tiahnuce vtáky pozorované na celom území Slovenska. Najpočetnejšie kàdle možno pozorovať na Podunajskej a Východoslovenskej rovine, ale tiež na Záhorí a ďalších nížinných oblastiach a priľahlých pahorkatinách.
Z hľadiska európskej populácie je najviac hniezdnych párov evidovaných v Rusku (20 – 40 tisíc) a Francúzsku (7,8 – 11,2 tisíc). V susednej Českej republike hniezdi 30 – 50 párov.
Nároky na biotop
Na zimovanie si vtáky vyberajú predovšetkým otvorenú poľnohospodársku krajinu – polia a lúky. Pri zlietavaní na nocoviská ich niekde možno pozorovať v počte niekoľko desiatok jedincov. Sčítania kaní sivých na nocoviskách sa v zimnom období realizujú pravidelne pod gesciou Ochrany dravcov na Slovensku.
Potrava
Najčastejšou potravou kane sivej sú drobné hlodavce, najviac zastúpeným druhom je hraboš poľný. Loví tiež spevavce, plazy, obojživelníky a väčšie druhy hmyzu.
Faktory ohrozenia
Kaňa sivá je najviac ohrozená priamym prenasledovaním. Svedčí o tom aj prípad z januára 2008, kedy sa tento druh stal obeťou vtáčej kriminality – ochranári našli na poli ležať bezvládne telo samice, usmrtenej guľovou zbraňou.
Praktická ochrana druhu
Praktická ochrana spočíva v realizovaní pravidelného monitoringu migrujúcej a zimujúcej populácie. Okrem pozorovaní sa uskutočňuje aj odchyt jedincov. Dôležitou súčasťou je spolupráca a výmena informácií s ornitologickými organizáciami v zahraničí.
Spracovala: Lucia Deutschová
Autori fotografií: Stanislav Harvančík, Jozef Chavko
