Prinášame Vám obsah časopisu



 



2/2010 v skrátenej podobe
.



Súťaž predplatiteľov časopisu Hubertlov – I. časť

Ten, kto uhradí predplatné časopisu Hubertlov na rok 2011 do 15. 6. 2010 bude zaradený do žrebovania I. časti súťaže o hodnotné ceny.



Určovanie veku jelenej zveri po ulovení  




Jedným zo základných predpokladov úspešného chovu a lovu jelenej zveri je odhad jej veku. Podľa doterajších poznatkov najspoľahlivejším podkladom na odhad veku jelenej zveri sú zmeny na chrupe počas jej života. Medzi významné viditeľné zmeny trvalého chrupu patrí obrusovanie zubov, zubného cementu medzi koreňmi molárov, zmeny uhla postavenia hryzákov v spodnej čeľusti a pod.
Určiť vek mladých jedincov podľa rastu a vývinu chrupu môžeme s presnosťou takmer na jeden mesiac a to do veku dva a pol roka tak, ako je to znázornené na perokresbe. Na rozdiel od srnčej zveri, ktorá sa rodí s úplným mliečnym chrupom, má jelienča v dobe narodenia (zhruba od konca mája do polovice júna) vyvinuté iba mliečne hryzáky a očniaky v spodnej čeľusti a v hornej čeľusti iba mliečne očniaky.
Prvý spôsob je odhad podľa obrúsenia premolárov a molárov na ich vrchných plochách, ktoré sú však inak pílkovito hrotité, členité, vonkajšia časť zuba je vyššia a vnútorná nižšia. Pri zbere a prežúvaní potravy sa chrup opotrebováva. Najviac je opotrebovaný M1 ako najstarší a podľa neho sa dá najpresnejšie stanoviť vek. Polmesiačikovité plôšky (rýhy) oddeľujúce vonkajšiu časť molára od vnútornej sa postupne zmenšujú až sa strácajú a žuvacie plôšky sa zase zväčšujú a vyrovnávajú. Intenzita obrusovania je závislá od miestnych podmienok (potrava, zdravotný stav zveri, daná oblasť a pod).
Okrem uvedených spôsobov zisťovania veku existujú ďalšie spôsoby približného odhadu veku.
- Výška opotrebovania hryzákov podľa meradiel Ing. Hella na určenie hrubého odhadu veku. Hell pre každý vek jedinca stanovil výšku korunky u hryzáka I1.
- Určenie veku podľa sklonu hryzákov, obrázok 1 – 3 a.
- Určenie veku podľa hrúbky a dåžky pučníc. Tento spôsob je jednoduchý a nachádza sa v každej učebnici o poľovníctve.
- Určenie veku podľa opotrebovania očniakov (kelcov) v hornej čeľusti, ďalej podľa ich sfarbenia a napokon podľa uhlu medzi plochami kelcov (čím je uhol väčší, tým je jedinec starší), ako je to vidieť na obrázkoch 1 – 4 c.
Text: J. Gábriš, Rožňava


Hnačkové ochorenie    




Poľovníci neraz v revíri stretnú srnčiu zver, ktorá má znečistené zrkadlo od výkalov najmä v jarnom období. Vedia že ide o hnačkové ochorenie, ale nepoznajú jeho príčinu a možnosti ako takémuto stavu predchádzať.
Všeobecne poznáme dve hlavné príčiny vzniku hnačky u srnčej zveri.
Prvou príčinou sú rôzne ochorenia z ktorých najznámejším ochorením je salmonelóza. Ďalej je to paratuberkulóza a veľká skupina parazitov, predovšetkým žalúdočných a črevných na ktoré je srnčia zver veľmi náchylná a v niektorých revíroch sa stáva toto ochorenie skôr pravidlom ako výnimkou.
Nás však bude zaujímať ochorenie tráviaceho systému, ktoré nie je spôsobené už spomenutými chorobami, ale je ovplyvnené viacerými faktormi, ako je ročné obdobie, počasie, hlavne však druh a kvalita potravy, prezverenie revíru, vyrušovanie zveri vyvolávajúce jej stres, ale aj konštitúcia a vek zveri. Ide tu o žalúdočné a črevné zápaly. Krvavé črevné zápaly sa vyskytujú hlavne u srnčiat a sú lokalizované v prednej časti tenkého čreva. Okrem toho sa vyskytujú katarové zápaly celého zažívacieho traktu prejavujúce sa silným opuchom sliznice s hnačkami. Pri dlhšie trvajúcej hnačke sú pozorovateľné u chorého jedinca mazľavé alebo zaschnuté zbytky výkalov na zrkadle, stehnách a nohách zveri. S hnačkou je spojená vysoká strata tekutiny, čo vedie k rýchlemu chudnutiu a nakoniec k úhynu chorého jedinca. Silnejšie jedince takéto zápaly často prekonajú, ale následkom je zlá telesná kondícia.
Text: L. Oršula, Košice
 
Správanie sa samčej zveri k svojmu potomstvu 

 

Stratégia otcovského správania ako produkt evolúcie sa vyskytuje u zveri žijúcej v monogamii, kde samec nevyhľadáva ďalšie samice ale podieľa sa na výchove mláďat.
Prvý spôsob spočíva v oplodnení veľkého počtu samíc bez toho, aby prejavili otcovské správanie. Druhý spôsob spočíva v starostlivosti o mláďatá splodené od jednej samice.
Ale aký spôsob jednotlivé druhy samčej zveri uplatňujú, to závisí od úživnosti životného prostredia, t.j. od dostatku potravných zdrojov, kvalite revíru, pomeru pohlavia a hustoty populácie. U väčšiny našich cicavcov sa uplatňuje prvý spôsob zachovania potomstva. Sú to druhy žijúce v polygamii. V našom revíri je to jelenia zver, kde sa jeleň pári s viacerými jelenicami. Týka sa to aj diviačej zveri. Ide tu o skupinovú polygamiu.
Okrem toho sa u nás vyskytuje aj tzv. párová polygamia u srnčej zveri, kde srnec má pri párení k dispozícii len jednu srnu (na rozdiel od jeleňa) s ktorou zostáva samostatne po dobu jej rujnosti. Po skončení jej rujnosti, srnec sa pripojí  k ďalšej rujnej srne s ktorou sa opäť pári. Podľa Škalouda párová polygamia je určitou kombináciou krátkodobej monogamii s polygamiou. Môže sa však vyskytovať aj prechodný typ medzi skupinovou a párovou polygamiou, kde prebieha súčasne párenie niekoľkých samcov v jednej rujnej čriede, kde si samec vybojuje v čriede krátkodobo jednu samicu s ktorou sa pári. Tento spôsob párenia som mal možnosť sledovať často u našej diviačej zveri. U tejto zveri v jednom prípade bolo pozorované párenie spočívajúce v kombinácii monogamie s pravidelnou polyandriou (ide o jeden druh polygamie), kde sa jedna diviačica párila s dvoma samcami. Je to prípad, ktorý sa často vyskytuje u svišťa.
Text: J. Povoda, Brno


Posúdenie srncov na jar  



Jarné mesiace apríl a máj sú najvhodnejším obdobím na posúdenie všetkých faktorov, ktoré určujú celkovú kondíciu a zdravotný stav srnčej zveri, ako aj kvalitu trofeje u srncov. Zároveň je to obdobie kedy môžeme získať dokonalý prehľad o srncoch pred ich lovom v letných mesiacoch. Nasledujúce riadky by mali poslúžiť našim čitateľom, aby získali nové poznatky pri posudzovaní srncov.
Toto obdobie patrí u srnčej zveri k najaktívnejšej a na energiu najnáročnejšej časti roka. Je to obdobie prechodu na zelenú potravu, obdobie výmeny srsti, ukončenia rastu parožia u mladších srncov a následného vytåkania, súbojov o stanovištia, obdobie gravidity sàn a neskôr aj rodenia mláďat a laktácie. Preto je spotreba energie v tomto čase obrovská pri často ešte chudobnej pastve. Odzrkadľuje sa to hlavne pri výmene srsti. Srny musia v tomto čase prijímať potravu prakticky pre dva (tri) životy a zabezpečiť úspešné narodenie mláďat a preto sa u nich výmena srsti presúva na neskorší čas, keď srnčatá trochu podrástli. Starším srncom parožky už dorástli a postupne ich vytåkajú. Existujú ale ešte súboje ktoré odčerpávajú telesnú silu, ako aj stále značkovanie teritórií, ktoré nedoprajú srncom pokoja. Ak zima nebola tvrdá, vlaňajšie srnčatá majú možnosť telesne dozrieť a môžu preto rýchlejšie presrsťovať, ak sú zdravé a dobré živené. Čas výmeny srsti je teda závislý na kondícii a bilančnom konte energie a nezávisí od veku, ako sa tvrdilo donedávna. Nevodiace srny môžu prefarbovať skôr ak neplodnosť nebola spôsobená chorobou alebo iným nedostatkom.
Text: P. Jablonský, Trenčín


Lov lanštiakov v máji   




Máj patrí k mesiacom, kedy sa poľovníci už väčšinou pohybujú v revíroch hlavne v súvislosti s odstrelom srnca a pri takejto príležitosti sa môžu veľmi často stretnúť s diviačou zverou najmä s lanštiakmi. V súvislosti s novou vyhláškou č. 344/ 2009 má poľovník možnosť loviť lanštiaky po celý rok.
Vieme veľmi dobre, že poľovníci  sú taktiež ľudia, ktorí ovládajú čo je pri love lanštiakov správne a čo nie na základe svojich praktických a teoretických poznatkov a sú si vedomí toho, že je treba lov neustále uskutočňovať s triezvym rozumom. Ale aj napriek tomu pri skorej rannej pochôdzke revírom za postupného svitania, každému poľovníkovi sa zvýši krvný tlak a zachváti ho horúčka ak uvidí v lese prechádzať lanštiaka. Vtedy obyčajne zabudne na všetko a diviaka uloví beztoho, aby si uvedomil aké sú hlavné zásady správania sa lanštiakov v tomto čase.
Na základe doterajších výsledkov výskumu je známe, že lanštiaky sú v máji z čriedy vyháňané, túlajú sa po revíroch ale spôsobujú na poliach menej škôd ako črieda s diviačatami. Tieto lanštiaky sa pri potulkách stretávajú s inými čriedami a plnia tým funkciu osviežovania krvi inej populácie. Ich existencia zabezpečuje, že sa stanú za 3 – 4 roky pohlavne dospelými diviakmi, preto ich treba chrániť.
Omnoho správnejšie by bolo v máji sledovať čriedy diviačej zveri, ale vyberať v nich lanštiaky – diviačice, lebo tieto v nasledujúcom roku budú produkovať a zvyšovať stavy diviačej zveri.
Text: Ing. J. Mercel, Bojnice


Divina – zdravá výživa


  

Často sa diskutuje o tom, aká potrava je pre človeka najzdravšia. Vegetariáni uprednostňujú rastlinnú potravu. V médiách a v obchodoch sa vo veľkom propagujú rastlinné tuky ako najzdravšie pre človeka oproti živočíšnym tukom.
Posledné výskumy v ČR pri sledovaní rastu bažantích kuriatok dokázali, že kuriatka kàmené živočíšnou potravou sa úspešne vyvíjali, zatiaľ čo kuriatka vyživované rastlinnou potravou upadali a väčšinou uhynuli.
Ak sa zamýšľame nad vývojom človeka, zistíme, že ľudia žijúci v dobe kamennej sa živili hlavne mäsitou potravou a to lovom divej zveri. Dokazujú to archeologické nálezy a jaskynné maľby z uvedenej doby. Vedecké dôkazy o výžive našich predkov sa získali až v posledných rokoch využitím moderných metód chemickej analýzy. Podstata tohto výskumu spočíva v tom, že v kostiach našich predkov boli zistené určité formy dusíka a uhlíka ako izotopy 15N a 13C. Tieto izotopy sú prijímané spolu s bielkovinami nachádzajúcimi sa v každej potrave a ukladanými v kostnom kolagéne. Kolagén je nerozpustná bielkovina spojivových tkanív živočíchov ako súčasť kostí a chrupaviek. Meraním podielov týchto izotopov v kostiach bol zistený obraz prijímania bielkovín za posledných 10 rokov života našich predkov doby kamennej. Takto sa dalo presne zistiť, či sa potrava týchto ľudí skladala z rastlín, morských živočíchov, sladkovodných rýb alebo suchozemských cicavcov. Porovnaním týchto výsledkov s výsledkami meraných kostí zvierat žijúcich v istom období, sa dalo presne zistiť, ktoré druhy zvierat boli základnou potravou našich predkov. Zaujímavá bola zhoda s pomermi izotopov mamuta, čo dokazuje, že mäso mamuta skutočne bolo dôležitým zdrojom potravy týchto ľudí. Výskum však jednoznačne potvrdil, že potrava našich predkov pozostávala prevažne zo zvierat a to hlavne cicavcov.
Text: MVDr. V. Pediač


Strechovité ružice u srnca



      

Žiadny druh jeleňovitej zveri nevykazuje takú veľkú variabilitu v tvorbe parožia ako srnec, či už je to v rozmanitosti tvaru parožia, v rozličných formách perlovania a ich samotného rozloženia alebo v množstve rôznych tvarov ružíc.
Parožky sú počas rastu pokryté lykom, ktoré sú spolu s rastovými vrcholmi silne prekrvené. Pod lykom sa nachádzajú početné cievy, ktoré v rastových vrcholoch končia veľkým počtom vlásočníc v ktorých sa ukladajú krvou dopravené stavebné látky do vrcholových zón parožia, čiže parožky rastú zvonka prostredníctvom lyka a nie zvnútra. Spodná časť parožkov je už dávno dorastená a skostnatená čo do hrúbky, kým vo vrchnej časti parožie rastie ďalej. Každé nové parožie srnca už v lyku na začiatku svojho rastu je založené vo svojej definitívnej hrúbke odvodenej od hrúbky pučnice. Hrúbkový rast parožia sa ďalej už neuskutočňuje, parožie rastie iba do výšky. Až po ukončení výškového rastu parožia dochádza k tvorbe perál na kmeňoch a ružici. Tvorba perál je závislá na množstve stavebnej hmoty a času, ktorý je k dispozícii na konci rastu parožia. Dovtedy je plocha kmeňov a ružíc pod lykom hladká. A práve toto perlovanie môže tvoriť podstatný podiel objemu ružice a ovplyvňuje tvar a silu ružice.
Krátko pred zhodením vlaňajšieho parožia sa už vytvára základ pre nové ružice, ktorý ako slabý prstenec je možné rozoznať pod starým kmeňom parožia. Svojim priemerom presahuje priemer pučnice a tvorí základ novej ružice. Rast parožkov končí vtedy, keď je ukončený proces kostnatenia rastových vrcholov. Zastavuje sa prívod krvi, lyko sa scvrkáva, zasychá a oddeľuje od skostnatených parožkov.
Text: P. Lihocký, Hubertlov

Medveď  hnedý   

V posledných rokoch sa v našom časopise Hubertlov pomerne často písalo o našej najväčšej šelme medveďovi hnedom. Okrem toho dobrý obraz o zoológii a biológii medve¬ďa nám poskytuje malá knižka „Medveď v slovenských Karpatoch a vo svete“ od Ing. Hella. Život medveďa ma vždy osobne zaujímal, lebo v našom revíri majú medvede svo¬je trvalé teritória. Častokrát sa stávalo, že počas poľovačky na diviačiu zver, hon¬ci z jedného pohonu vyhnali aj štyri medvede. Osobne som zažil mnohé priame stretnutia s medveďmi a preto som si vždy veľmi rád prečítal vedecké a odborné informácie o tejto zveri. V priebehu minulého roka som mal možnosť získať od priateľa výsledky výskumu medveďa hnedého v škadinávskych krajinách, ktorý zamerali výskumníci z Poľnohospodárskej univerzity v Nórsku, špeciálne na správanie sa medveďa, v čase párenia. Poz¬natky získané z tohto materiálu považujem za doplnok mojich vlastných vedomostí získaných hlavne z uvedenej knižky Ing. Hella.
Náš európsky medveď hnedý (Ursus arctos arctos) ako poddruh patrí do radu šelmo¬tvaré (Carnivora) čeľade medveďovité (Ursidae), rod medveď (Ursus) a druhu medveď hnedý (Ursus arctos). Okrem európskeho poddruhu existuje ešte poddruh grizly (Ursus arctos horribilis) a Kodiak (Ursus arctos middendorffi).
Text: K. Chmelík, Poprad

Migrácia jelenej zveri 

   

Pod migráciou rozumieme geografickú a topografickú zmenu určitého miesta výskytu živočícha. Je to premiestňovanie sa a sťahovanie živočíchov na druhotné stanovištia. Tomuto procesu podlieha u nás najmä jelenia zver.
Prvá pôvodná práca o migrácii jelenej zveri na Slovensku ktorú spracoval Ing. Slavomír Finďo CSc. z Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene bola zverejnená v Poľovníckom zborníku Folia venatoria č. 32/2002.
V tejto správe sa každý čitateľ môže veľmi podrobne oboznámiť s telemetrickým výskumom časovo – priestorovej aktivity jelenej zveri v Nízkych Tatrách v rokoch 1993 – 2002. Tak napríklad v nej autor popisuje a graficky znázorňuje pohyb 4 - ročného jeleňa v roku 1999, ktorý sa v zimnom období od novembra do začiatku mája zdržiaval na južnej strane Nízkych Tatier v poľovníckej oblasti JXV (Nízke Tatry – juh I.), ale vždy začiatkom mája odmigroval na severnú stranu Nízkych Tatier do poľovnej oblasti J XIV (Nízke Tatry – sever I.), kde zotrval celé vegetačné obdobie.
V čase jarného sčítania 31. marca sa nachádzal ešte na južnej strane Nízkych Tatier, ale v období odstrelu najmä počas ruje sa nachádzal na severnej strane Nízkych Tatier čiže v oblasti, kde pri sčítaní nebol zaevidovaný do JKS, a tým sa nemohol započítať ani do plánu lovu. Impulzom pre jeho jesennú migráciu na zimné stanovište bolo napadnutie 20 - 25 cm súvislej snehovej pokrývky v lokalitách jeho letného výskytu. Túto migračnú trasu zopakoval po tri roky za sebou.
Text: Ľ. Buzna, Lazany

Máme diviačiu zver pod kontrolou?

  

Na extrémne rozšírenie diviačej zveri v niektorých oblastiach reagujú poľovníci zvýšeným odstrelom, ale väčšinou to danú problematiku nerieši uspokojivo. Zjavne musí byť lov diviačej zveri vzhľadom na jej veľmi vysokú mieru rozmnožovania intenzívnejší. Za veľké prírastky diviačej zveri sú zodpovedné dva súčasne pôsobiace faktory. Sú to veľmi priaznivé životné podmienky pre túto zver a nepostačujúci, prípadne nesprávny lov. V súčasnej kultúrnej krajine nachádza diviačia zver skoro celoročné vynikajúce potravné podmienky. Je to hlavne vďaka veľkému rozšíreniu pestovania kukurice, pravidelne sa opakujúce úrodné roky na žaluď a bukvu a v mnohých poľovných revíroch príliš intenzívne vykonávané neodborné vnadenie.
Rozsiahle kukuričné lány poskytujú diviačej zveri v lete a na jeseň nielen postačujúci a nerušený úkryt, ale predovšetkým atraktívnu potravu. Taktiež po zbere kukurice sú až do jarného obdobia k dispozícii na poliach zaorané zbytky kukuričných kláskov. Pritom kukurica predstavuje vyslovene výživné krmivo v dôsledku veľmi vysokého obsahu energie a ľahkej stráviteľnosti. Postačujúcu ponuku potravy v poľnohospodársky využívaných revíroch podstatne vylepšuje v poslednom období skoro pravidelne sa opakujúca úroda žaluďa a bukvy v priľahlých lesných komplexoch. Podobne ako kukurica sú aj bukva a žaluď veľmi energetické potraviny, ktoré umožňujú diviačej zveri prekonať zimu v dobrej kondícii.
Text: MVDR. M. Vodňanský

Abnormity


Naše múzeum vlastní takmer dve tisíc poľovníckych trofejí. Základ zbierky tvoria trofeje zozbierané pôvodnými majiteľmi z rodov Koháry a hlavne Coburg. Tie zdobia steny na chodbách prvého poschodia kaštieľa a sú súčasťou umelecko-historickej časti. Väčšina z nich je doplnená porcelánovou tabuľkou s údajmi kde a kedy bola zver ulovená (pochádzajú z územia Rakúsko-Uhorska). Medzi zaujímavé trofeje, ktoré do kaštieľa priviezol bulharský cár Ferdinand Coburg, patria i trofejovo upravené exotické zvieratá väčšinou z Afriky. Poľovnícke trofeje umiestnené na chodbách prízemia a v poľovníckej expozícii boli do múzea prevezené ako poľovnícka časť zbierok Zemědělského muzea z Prahy. Po bombardovaní budovy Slovenského národného múzea v Bratislave boli tieto trofeje po druhej svetovej vojne prevezené najprv na zvolenský zámok a odtiaľ do antolského kaštieľa v roku 1961. Od začiatku múzeum prakticky dodnes dopåňa zbierku poľovníckych trofejí. Medzi tie, ktoré sú pre návštevníkov z radov poľovníkov najatraktívnejšie patria iste abnormity.
Text: Ing. M. Číž, riaditeľ múzea


Vznik krvnej podliatiny 
   



Každý z nás už zažil ten nepríjemný pocit keď pri sťahovaní kože ulovenej raticovej zveri a následnom spracovávaní diviny objavil medzi svalmi alebo blanami obaľujúcimi svalovinu krvnú podliatinu, čiže výron. Určite si mnohí z nás pri pohľade na takto poškodenú divinu položili otázku aký vplyv má na podliatiny kaliber a hlavne druh strely, ktorú sme použili a aká zver je najcitlivejšia na vznik podliatiny. Jednoznačne vyplýva, že najviac náchylná na vznik krvnej podliatiny je srnčia zver, ktorá je telesne najmenšia a tým je bezpochyby aj „výťažnosť“ diviny menšia ako u väčšej raticovej zveri. A keďže cena tejto diviny je najvyššia zo všetkej raticovej zveri, je dvojnásobne nutná správna voľba kalibru a typu strely pri jej love. Srnčia zver je telesne slabšia a uloviť ju môžeme aj menším kalibrom, ktorý nemá zbytočne veľkú  energiu. Väčšina našich poľovníkov ale vlastní len jednu guľovú zbraň, ktorou loví všetku raticovú zver. Ak teda zasiahneme srnčiu zver na komoru strelou, ktorá dosahuje energiu postačujúcu aj na lov jelenej zveri, je len zákonitosťou, že výsledok nemôže byť rovnaký. K výraznému znehodnoteniu diviny navyše dochádza aj po použití nevhodnej strely, ktorá sa pri najmenšom náraze na rebro, lopatku, alebo kosti nôh triešti na malé úlomky a tým vytvára veľký kanál. Jedinou výhodou veľkého  výstrelu je vytvorenie výborných podmienok na dobre pofarbenú stopu v prípade dohľadávania. Je však samozrejmé, že takéto veľké výstrely nie sú vhodné pre odberateľa diviny.
Text: P. Lihocký, Hubertlov


Komunikácia vlkov 
 

  

Medzi jedincami každého živočíšneho druhu sa uskutočňuje veľmi intenzívna vnútrodruhová komunikácia. Táto vnútrodruhová výmena informácií sa uskutočňuje signálmi, ktoré sú všetky jedince istého druhu schopné prijať. Všetky formy komunikácie zvierat sú vrodené, teda získané dedičnosťou.
Sociálne spolužitie vlkov vo svorke oplýva dokonalým systémom vzájomnej komunikácie, ktorá slúži na odovzdávanie určitých signálov a informácií, pričom väčšina komunikačných prejavov slúži na dodržiavanie hierarchickej organizácie vo svorke a na spoluprácu pri spoločnom love. Komunikáciu medzi príslušníkmi vlastného rodu, či už vo svorke, alebo mimo nej označujeme ako vnútrodruhovú. V živočíšnej ríši však existuje aj medzidruhová komunikácia, ktorá zabezpečuje komunikáciu medzi jedincami rôznych druhov. Komunikácia vlka je založená na zmyslových orgánoch a môžeme ju rozdeliť na zrakovú, hlasovú, hmatovú a pachovú.
Medzidruhovú a vnútrodruhovú komunikáciu bez priameho kontaktu jedincov zabezpečujú nepriame formy komunikácie a to hlavne hlasové a pachové signály. Pachové signály majú veľký dosah, nevadia im prekážky a sú energeticky nenáročné. Za  nepriame formy  komunikácie možno pokladať všetky sprostredkované spôsoby odovzdávania informácií. Znamená to, že jedinec po sebe zanechá určitý znak uchovávajúci potrebnú informáciu pre ostatných jedincov vlastného, alebo iného druhu.
Text: J. Slašťan, Kremnica

Poznáte ročný pastevný cyklus srnčej zveri?
    

 

V tomto príspevku by som sa chcel zamyslieť nad tým, akú potravu prijíma srnčia zver v priebehu roka vzhľadom na jej odlišnú dobu párenia a vývoja parožia oproti jelenej zveri, keď napríklad parožie srnca začína rásť v zime, v čase najväčšej potravinovej núdze v prírode.
Srnčia zver, ako naša najmenšia jeleňovitá zver s relatívne vysokou potrebou energie sa dokázala v zime dobre prispôsobiť prevládajúcim klimatickým podmienkam severnej zemepisnej šírky a z toho vyplývajúceho nedostatku potravy v prírode. Jej najdôležitejšie životné procesy, ako je rozmnožovanie a stravovanie sú riadené fotoperiodicky, t.j. zmenami v perióde dåžky denného svetla, ktoré ovplyvňuje jej fyziologické funkcie ako párenie, rast parožia a podobne. To znamená, že meniaci sa čas denného svetla vyvoláva hormonálne signály. Okolo zimného slnovratu je o 30 – 40 % redukovaná jej látková premena, pohybová aktivita a spotreba živín, čiže srnčia zver prešla na úsporný režim. To zmierňuje nutnosť migrácie za potravou, aj keď v jej okolí chýba vhodná potrava prípadne je ťažšie stráviteľná. Devízou takéhoto správania je, že  radšej šetrí energiu menším pohybom, akoby mala vynaložiť zvýšenú potrebu energie na vyhľadávanie ľahšie stráviteľnej potravy.
Text: P. Lihocký, Hubertlov


Poľovnícke zálomky

   
  

Poľovnícke zálomky slúžia k vzájomnému vizuálnemu dorozumievaniu medzi poľovníkmi, ktorým nezasvätený človek nerozumie. Zálomky sa používali už začiatkom stredoveku tak ako to opísal Gottfried Strasburg v dvornom hrdinskom epose v roku 1210 Tristan a Isolda, kde Tristan po úspešnom ulovení jeleňa prichádza ozdobený lipovým zálomkom – vencom na hlave. V stredoveku lipa totiž bola ten správny strom z ktorého sa používali vetvičky k tomuto účelu. Prečo sa lipa vytratila z módy nie je známe. V súčasnosti sa v Nemecku zálomky odlamujú zo smreka, jedle, borovice, duba a jelše. V iných krajinách ako napr. na Slovensku sa odlamujú zo stromov, ktoré rastú v blízkosti ulovenia zveri.
Neskoršie v stredoveku vznikajú v mestách cechy, ktoré si stanovujú svoje zvyky, obyčaje a symboly. Aj poľovníctvo vtedy nezostalo bokom a tak sa vytvorila aj poľovnícka reč a pre každého člena poľovníckeho cechu platili pevné pravidlá správania, ktoré priniesli so sebou aj zvyky používania zálomkov v pevne stanovených tvaroch a cieľoch.
Text: V. Mokrý, Ružomberok


FeHoVa – Budapešť 2010


V dňoch 25. – 28. marca 2010 sa konala už tradičná výstava rybárstva, poľovníctva a zbraní v Budapešti. Za najzaujímavejšie exponáty výstavy určite každý slovenský poľovník ktorý FeHoVu navštívil, považoval svetové rekordy trofejí európskej poľovnej zveri, ako aj množstvo ďalších veľmi významných trofejí, ktoré za tými svetovými veľmi nezaostávali.
Je na škodu veci, ale určite má na to vplyv aj ekonomická situácia vo svete, že tento rok sa v Brne (okrem CZ, S&B a Meopty), ale ani v Budapešti neprezentovali žiadni výrobcovia zbraní, streliva a optiky. Jednotlivé výrobky ponúkali len predajcovia v zastúpení, čo ale nikdy nemôže nahradiť prezentáciu veľkého výrobcu, pretože každý predajca zastupuje viacej značiek. Kvôli tomuto nedostatku sa potom takéto výstavy stávajú akýmsi predajným veľtrhom, čo plne charakterizovalo aj tohtoročnú FeHoVu. Predstavilo sa na nej množstvo vystavovateľov od najväčších poľovníckych obchodov Maďarska, cez cestovné kancelárie a preparátorov až po najmenších výrobcov. Bolo ich ale také množstvo, že slovenský poľovník sa mal na čo celý deň pozerať. Výstavy takéhoto rozsahu (a ešte lepšie) organizuje SPZ na Slovensku len raz za päť rokov. A keďže konanie výstavy Nitra 2010 bolo preložené na rok 2011, tak náš poľovník mohol našim južným susedom len úprimne závidieť.
Text a foto: P. Lihocký, Hubertlov


Úspešná prezentácia slovenského poľovníctva na
Svetovej výstave vývoja poľovníctva a lovu BRNO 2010
   



Pred 100 rokmi sa konala prvá svetová poľovnícka výstava vo Viedni. Na nej bolo poľovníctvo z územia Slovenska predstavené prostredníctvom šľachtických sídiel. Na ďalších svetových poľovníckych výstavách (Berlín 1937, Budapešť 1971 a Plovdiv 1981) sa Slovensko prezentovalo v rámci Československa. Prvýkrát sa samostatne predstavilo Slovensko tento rok na výstave, ktorá sa konala v Brne v dňoch 21. až 28. marca 2010. Súčasťou veľtrhov Silva Regina, Techagro a Animal Vetex bola aj výstava Rybaření a Světová výstava vývoje myslivosti a lovectví. Prezentáciu slovenského poľovníctva na tejto výstave zastrešil Slovenský poľovnícky zväz, ktorý vo svojej expozícii predstavil históriu slovenskej poľovníckej organizácie, skutočnosť, že na Slovensku vznikla myšlienka založiť C.I.C. r. 1928 v Palárikove, prezentáciu Slovenska na doterajších svetových poľovníckych výstavách, vývoj poľovníckej legislatívy, vznik a poslanie Slovenskej poľovníckej komory a unikátne jelenie trofeje. V Brne sa ďalej prezentovali Lesy SR, š.p. štýlovou lesníckou chatou, diorámou s prostredím lesa a unikátnymi trofejami. Štátne lesy TANAPu sa predstavili diorámou s tatranskou zverou, unikátnymi trofejami a aktivitou pre deti. Múzeum vo Sv. Antone vystavovalo galériu výtvarných prác s poľovníckou tematikou a štýlovú poľovnícku izbu zo začiatku 20. storočia.
Text: Ing. M. Číž

Kritéria Veľkej súťaže Hubertlovu v SR a v ČR na rok 2010  

Hubertlov, vydavateľstvo poľovníckej literatúry vyhlasuje „Veľkú súťaž Hubertlovu“ pre predplatiteľov časopisu Hubertlov, ktorú rozdeľujeme na tri časti.
Aby sme vás mohli zaradiť do Veľkej súťaže v tomto roku, musíte splniť jedinú podmienku a to uhradiť predplatné časopisu Hubertlov na rok 2011 v hodnote 8 Eur (v ČR 240 Kč), priloženou poštovou poukážkou, najlepšie na pošte.
Tí záujemcovia, ktorí zatiaľ časopis Hubertlov nemajú predplatený, si môžu poštovú poukážku vyžiadať na adresách našich redakcií:
V SR: Hubertlov, P. O. BOX 10, 850 07 Bratislava 57, tel./fax: 02/207 10 769, 0908 603 788,
e-mail:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Poštová adresa v ČR: Hubertlov, P. O. BOX 85, 690 02 Břeclav 2, ďalší kontakt cez ústredie v SR: tel./fax: 00421-2-207 10 769, 00421-908 603 788, e-mail:Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.


Súťaž predplatiteľov časopisu Hubertlov – I. časť


Ten, kto uhradí predplatné časopisu Hubertlov na rok 2011 do 15. 6. 2010 bude zaradený do žrebovania I. časti súťaže o tieto ceny:

  1. cena – Poplatkový lov jeleňa IV. vek. tr. s pobytom, v jelenej ruji 2010, v hodnote 2 000 Eur
  2. cena – Poľovná zbraň v hodnote 1 200 Eur
  3. cena – Poľovná zbraň v hodnote 1 000 Eur
  4. cena – Poplatkový lov srnca III. vek. triedy, s pobytom, v ruji 2010, v hodnote 600 Eur       
  5. cena – Poplatkový lov srnca III. vek. triedy, s pobytom, v ruji 2010, v hodnote 600 Eur 
  6. cena – Poplatkový lov srnca III. vek. triedy, s pobytom, v ruji 2010, v hodnote 600 Eur 
  7. cena – Puškový ďalekohľad s osvetlenou osnovou, v hodnote 200 Eur
  8. cena – Puškový ďalekohľad s osvetlenou osnovou, v hodnote 200 Eur
  9. cena – Puškový ďalekohľad s osvetlenou osnovou, v hodnote 200 Eur
10. – 20. cena – Kupón na nákup tovaru v Zásielkovej službe Hubertlov v hodnote 100 Eur (spolu 1 100 Eur)
21. – 30. cena – Kupón na nákup tovaru v Zásielkovej službe Hubertlov v hodnote 50 Eur (spolu 500 Eur)

Súťaž predplatiteľov časopisu Hubertlov - II. časť


Ten, kto uhradí predplatné časopisu Hubertlov na rok 2011 v termíne od 16. 6. 2010 do 30. 9. 2010 bude zaradený do žrebovania II. časti súťaže o tieto ceny:

1. cena – Guľovnica s puškovým ďalekohľadom, v hodnote 1 200 Eur 
2. cena – Poľovná zbraň v hodnote 1 000 Eur 
3. cena – Puškový ďalekohľad s osvetlenou osnovou, v hodnote 200 Eur 
4. cena – Puškový ďalekohľad s osvetlenou osnovou, v hodnote 200 Eur
5. cena – Puškový ďalekohľad s osvetlenou osnovou, v hodnote 200 Eur
6. – 20. cena – Kupón na nákup tovaru v Zásielkovej službe Hubertlov v hodnote 100 Eur (spolu 1 500 Eur)
21. – 30. cena – Kupón na nákup tovaru v Zásielkovej službe Hubertlov v hodnote 50 Eur (spolu 500 Eur) 

Výhercov II. časti súťaže uverejníme v časopise Hubertlov č. 6/2010.

Súťaž predplatiteľov časopisu Hubertlov - III. časť

Ten, kto uhradí predplatné časopisu Hubertlov na rok 2011 v termíne od 1. 10. 2010 do 31. 12. 2010 bude zaradený do žrebovania III. časti súťaže o tieto ceny:

1. cena – Guľovnica s puškovým ďalekohľadom, v hodnote 1 200 Eur 
2. cena – Poľovná zbraň v hodnote 1 000 Eur 
3. cena – Puškový ďalekohľad s osvetlenou osnovou, v hodnote 200 Eur 
4. cena – Puškový ďalekohľad s osvetlenou osnovou, v hodnote 200 Eur
5. cena – Puškový ďalekohľad s osvetlenou osnovou, v hodnote 200 Eur
6. – 20. cena – Kupón na nákup tovaru v Zásielkovej službe Hubertlov v hodnote 100 Eur (spolu 1 500 Eur)
21. – 30. cena – Kupón na nákup tovaru v Zásielkovej službe Hubertlov v hodnote 50 Eur (spolu 500 Eur)

Výhercov III. časti súťaže uverejníme v časopise Hubertlov č. 1/2011.








Partneri

Kto je online?

Práve tu je 187 návštevníkov a žiadni členovia on-line