Prinášame Vám obsah časopisu
č 4/2010
Využite zľavu a predplaťte si nový
Katalóg zbraní, streliva a doplnkov
Hubertlov XI. ročník
V najnovšom Katalógu zbraní, streliva a doplnkov vám predstavíme sortiment zbraní, streliva, optiky a mnohých ďalších poľovníckych doplnkov, ktoré si môžete kúpiť v SR a v ČR. Pri tovare uvedieme aj ceny, ktoré platia v celej Európe a teda aj v našich republikách. V katalógu nájdete aj balistické hodnoty streliva všetkých výrobcov nábojov, ktoré sa bežne používajú, čo nenájdete v žiadnej inej publikácii. V odbornej časti uverejníme najnovší Zákon o strelných zbraniach a strelive platný v SR a v ČR.
Na mnohé žiadosti našich čitateľov vám v najbližších dvoch ročníkoch katalógu predstavíme všetky kalibre poľovníckych zbraní, vrátane striel a ich ideálneho použitia na jednotlivé druhy našej a tropickej zveri. Predplatitelia Katalógu zbraní, streliva a doplnkov XI. (ktorý vydáme v októbri 2010) a XII. ročníka (ktorý vydáme v roku 2011), tak získajú ucelené informácie o všetkých kalibroch používaných u nás a vo svete pre poľovné účely, vrátane špecifikácie a použitia jednotlivých striel. Takéto ucelené informácie a v takom rozsahu a so zameraním na použiteľnosť striel na jednotlivé druhy poľovnej zveri nenájdete v žiadnej inej publikácii.
Názory odborníkov na najvhodnejšiu dobu vábenia srncov
V našom časopise často publikujú okrem slovenských a českých a maďarských odborníkov aj autori z Nemecka alebo z Rakúska. Využili sme preto spoluprácu s nimi a každému sme zaslali žiadosť, aby sa s čitateľmi Hubertlovu podelili o svoje konkrétne skúsenosti z lovu srncov počas ruje. Všetkým sme položili rovnakú otázku: Kedy je podľa vás najvhodnejšia doba vábenia srncov s ohľadom na kalendár a dennú dobu.
Ich osobné skúsenosti predkladáme našim čitateľom na tejto strane.
F. K. von Eggeling (výskumník a spisovateľ)
V mojom teraz už viac ako 70. ročnom živote poľovníka som srncov vábil v rôznych revíroch vo viacerých štátoch Európy a všade som mal rovnaké skúsenosti. Najlepšie dni na vábenie sú podľa mňa od 3. do 7. augusta. Optimálny čas cez deň závisí od počasia. Pri vysokom tlaku, ale nie príliš vysokej teplote srnce priskakujú najradšej v priebehu prvej hodiny po východe slnka, potom opäť neskoro pred poludním až do obeda a napokon od západu slnka až do noci. Ak je naopak veľmi sparno a blíži sa búrka, presunie sa ruja na noc a potom ráno srnčia zver oddychuje v chládku. Po takejto noci pri raňajšej postriežke poľovník sotva srnca uvidí. Srnce sú potom aktívne až okolo obeda.
Ak prší alebo je víchrica, poľovník by mal radšej zostať doma a čakať na priaznivejšie počasie. Srnčia zver je v takomto počasí neistá a nedôverčivá, pretože nemôže pre svoju bezpečnosť využívať svoje zmysly a tak väčšinou stojí a nepohybuje sa. Vietor navyše zvuky poľovníkovho vábenia odnáša dosť ďaleko a zároveň skresľuje tóny. Srnce sú vtedy pomýlené a opatrné. Za dažďa a nízkeho tlaku, ktorý aj pre nasledujúce dni neveští nič dobrého, končí vábenie neúspechom. Iná situácia je ale v prímestských revíroch, ktoré za pekného počasia navštevuje veľa ľudí. V nich som mal úspech aj počas nepriaznivého počasia, pretože srnčia zver vedela, že nebude turistami natoľko rušená a kľudne sa pohybovala po revíri. Na záver najdôležitejšia skúsenosť: - Úspech môžeme dosiahnuť len vtedy, keď poznáme jedincov srnčej zveri v danej lokalite a keď trávime hodne času ich pozorovaním nielen počas ruje, ale najmä pred jej začiatkom. -
Prof. Dr. Ch. Stubbe (výskumník a biológ zveri)
Podľa mojich dlhoročných záznamov z rozličných regiónov Nemecka a Rakúska s výskytom srnčej zveri najlepšie dni na vábenie srnca boli medzi 3. a 6. augustom. Jednotlivé srnce však priskakujú aj v iné dni a preto pravidlo nie je možné stanoviť. Musia tu byť určité predpoklady, ktoré sa však v teréne nedajú predurčiť. Hlavné však je to, že v blízkosti vábenia sa musia nachádzať rujné srnce, ktoré nemajú pri sebe rujnú srnu a vábenie musia počuť. To závisí aj od hustoty zveri, štruktúry populácie, tvarovania územia, od stanovišťa a od počasia. Ak je to všetko v súlade, srnce potom priskakujú v každom dennom čase. Dôležitá však je znalosť revíru a istý jemnocit pri vábení.
Hlavní zásady správného hospodaření se srnčí zvěří
Správné myslivecké hospodaření se srnčí zvěří spočívá na dvou základních pilířích. V prvé řadě je to dostatečný a správně prováděný odlov, přičemž hlavní pozornost je třeba věnovat průběrnému odstřelu srn a srnčat. Druhým základním předpokladem kvalitativního zlepšení srnčí zvěře je vhodné zimní krmení, které musí odpovídat jejím fyziologickým potřebám.
l. Dostatečný a hlavně včasný průběrný odstřel kondičně slabých srn a srnčat jako jedna z hlavních zásad správného mysliveckého hospodaření se srnčí zvěří
V myslivecké praxi je velmi často zanedbáván odstřel holé zvěře. Zřejmě to vyplývá z toho, že mnozí myslivci chtějí větším šetřením srn a srnčat zvýšit reprodukční přírůstek srnčí zvěře a tím i dosáhnout vyššího počtu lovných srnců. Takovýto přístup je však zásadně nesprávný a ve skutečnosti i neúčelný, neboť nerespektuje základní pravidlo populační ekologie. Jakmile se totiž populační hustota určitého živočišného druhu blíží k horní hranici kapacity životního prostředí, začne se u něj projevovat narůstající potravní a prostorová konkurence se všemi svými negativními dopady. U srnčí zvěře to konkrétně znamená nejen nižší průměrnou hmotnost, slabší kondici a neuspokojivou trofejovou kvalitu, ale zároveň také vyšší úhyn. Z toho vyplývá, že i při nízkém odlovu srn a srnčat početní stavy srnčí zvěře po dosažení určité populační hustoty dané reálnými možnostmi prostředí již dále nepřibývají, neboť přírůstky a ztráty se v rámci populace vyrovnávají. Zastavení populačního růstu je logický důsledek zvýšené kompenzační úmrtnosti cestou přirozené samoregulace. V praxi to znamená, že srnčí zvěře sice početně zůstává na stabilní úrovni dané kapacitou prostředí, ale nelze přitom od ní očekávat žádnou zvláštní kvalitu, a to jak z hlediska tělesné hmotnosti a kondice stejně jako trofejové hodnoty.
Ochrana malej poľnej zveri
Ako profesor na univerzite Trier a člen predstavenstva Game Conservancy v Nemecku, sa venujem biológii zveri a výskumu ekosystémov na všetkých kontinentoch.
Už viac ako 30 rokov požadujem zintenzívnenie lovu malých šeliem odchytom v našich stredoeurópskych krajinách. Robím to nie kvôli tradícii alebo z pozície lovca kožušinovej zveri, ale kvôli starostlivosti o našu malú poľnú zver a vtákov hniezdiacich na zemi. V roku 1998 bol škovránok vyhlásený za „vtáka roka“ a v súvislosti s tým sme poukazovali na to, že naše dlhoročné experimenty redukcie predátorov neznamenajú len ochranu škovránka, ale aj malej poľnej zveri. Pritom som si bol vždy vedomý toho, že pokles rozmanitosti druhov na našich poliach nie je možné pripisovať iba oportunistickým predátorom, ale „bermudskému trojuholníku“ tvorenému premenami využívania poľných plôch, klimatickými zmenami a predátormi (šelmami najmä líškami).
Pohyb a rýchlosť zveri
Pohyb zvierat sa neustále prispôsobuje podmienkam a požiadavkám prostredia. Pre každý živočíšny druh sú charakteristické určité telesné znaky a správanie, ktoré ho predurčuje do presne vymedzeného životného prostredia. Zvieratá s rovnakým spôsobom pohybu majú nielen rovnakú stavbu tela, ale aj žijú v rovnakom prostredí. Spôsob a rýchlosť pohybu je dôležitým ekologickým faktorom v konkurenčnom boji o priestor, potravu a bezpečnosť. Charakter, druh a rýchlosť pohybu určuje stavba končatín a spôsob akým sa končatina dotýka podkladu.
Najbežnejší spôsob pohybu pozemských cicavcov je chôdza a skákanie. Pre väčšinu druhov pohybujúcich sa chôdzou je typické, že kráčajú striedavo prednými a zadnými končatinami. Pri chôdzi vykračuje najprv pravá predná noha, po nej nasleduje ľavá zadná, potom ľavá predná a napokon pravá zadná. Váha zvieraťa spočíva vždy na troch nohách, ktoré sa dotýkajú podkladu, takže zviera sa môže kedykoľvek zastaviť a nestratí rovnováhu. Iba niektoré „mimochodce“ (medveď) vykračujú naraz aj prednou aj zadnou končatinou na tej istej strane, pričom sa váha tela neprestajne presúva zo strany na stranu, čo u týchto zvierat vyvoláva mylný pocit nemotornosti, pomalosti a ťarbavosti. Cválanie ako najrýchlejší spôsob pohybu využívajú cicavce len na krátke vzdialenosti, najčastejšie pri prenasledovaní koristi, alebo pri úteku. U štvornožca, ktorý beží, spočíva v určitých momentoch váha celého tela iba na jednej končatine, takže táto musí vydržať (i keď iba nakrátko) štvornásobné zaťaženie oproti pokojnému postoju. Štvornožce nadvihujú nohy pri cvale v inom poradí, ako pri chôdzi a to: predná ľavá, predná pravá, zadná ľavá a zadná pravá. V istých okamihoch sa teda dotýkajú podkladu iba jednou nohou, alebo sa dokonca nedotýkajú vôbec, pretože sú vo vzduchu.
Typy abnormálneho srnčieho parožia
Srnčie parožie je bohaté na formy a typy a patrí po tejto stránke medzi najpestrejšie parožia. Podstatný a rozhodujúci vplyv na tvar parožia má priebeh a zakrivenie kmeňov, ich rozloha, postavenie a uhol pučníc. Medzi najbežnejšie formy patria parožky, ktorých kmene sa odspodu rozbiehajú a v hornej časti sú približne rovnobežné. Takéto parožie označujeme ako košíkovité. Dosť bežný je aj vajcovitý alebo vencovitý tvar. Kmene sa spočiatku rozbiehajú a v hornej časti zbiehajú. Menej žiaduce je parožie s rovnými kmeňmi, či už rozbiehavými alebo inými. Nevyzerajú totiž dosť pekne. Menej častá je pohárovitá, lýrovitá a priškrtená forma. Keď sa na srnčie trofeje pozeráme zboku, vidíme, že sa väčšinou kryjú obidva kmene. Keď sa rozchádzajú, a to býva dosť vzácne, hovoríme o kráčavom paroží.
Na formu srnčieho parožia má vplyv postavenie pučníc a vyživovanie parohu počas rastu. Pučnice môžu byť naklonené k sebe, rovnobežné a rozbiehavé, môžu byť blízko seba alebo opačne. Parožie s rovnobežnými pučnicami má väčšinou tzv. súbežný alebo lýrovitý tvar. Keď sa pučnice rozbiehajú, vzniká zvyčajne klinovitý, košíkovitý alebo vencovitý tvar, keď sa zbiehajú, hovoríme o priškrtenom paroží. Niekedy sa stretávame aj so zrastenými kmeňmi.
Tvar kmeňov ovplyvňuje zásobovanie parohu krvou, čiže jeho vyživovanie počas rastu. Ak sú kmene vyživované rovnomerne po celom obvode, rastú rovno, nezakrivujú sa. Ak sa pri raste lepšie vyživuje vonkajšia strana kmeňov, rastú rýchlejšie a vytvára sa košíkovitá forma. Ak sa lepšie zásobuje predná strana kmeňov, stáčajú sa kmene dozadu. To isté platí o vetvách. Zmeny v intenzite zásobovania rastúcich kmeňov výživnými a spevňovacími látkami majú vplyv na vytváranie foriem srnčích parožkov.
Srnčie parožky toho istého srnca si udržujú rok čo rok rovnaký tvar. Zmenám podlieha väčšinou len výška, hmota, členitosť a perlovanie, ako to dokazuje séria zhodov srncov, ktoré sa chovali v zajatí. Oveľa zložitejšou a menej jasnou vecou je dedičnosť tvaru srnčieho parožia. Určitý stupeň dedičnosti sa predpokladá aj tu, ale zatiaľ sa nevykonali seriózne pokusy, ktoré by to jednoznačne potvrdili.
P. Lihocký, Hubertlov
Omračujúci zásah srnca
Bol krásny slnečný júlový deň, čas srnčej ruje, keď som u môjho priateľa na Morave vystrelil na srnca, ktorý urobil po zásahu veľký kotrmelec, prevrátil sa dozadu a dopadol na chrbát. V ďalšom okamihu ale bleskovo vyskočil, utiekol a viac sme ho ani s vynikajúcim farbiarom nenašli. Na mieste, kde srnec dopadol do trávy sme našli dobre viditeľnú čerstvú farbu. Okamžite nám bolo jasné, že došlo ku škrabnutiu chrbtice čiže omračujúcom zásahu.
Od tejto chvíle som stále rozmýšľal nad tým, aké následky mal tento zásah na „môjho“ srnca a ako takýto srnec znakuje. A napokon, načo treba dbať pri dohľadávaní srnca zasiahnutého povrchovým zásahom.
Definícia povrchového zásahu podľa viacerých autorov znie, že ide o poranenie zveri na jej povrchu t.j. poranenie kože, malej časti diviny, škrabnutie chrbtice, krčných stavcov, lebky a parožia (Ing. Forst). Pričom závažné poranenie môže spôsobiť zásah na krk a chrbticu. Ostatné poranenia kože alebo diviny sa rýchlo zahoja, ak hmyz nezanesie do rany vajíčka v horúcich letných dňoch. Kritické poranenia sú na tých častiach tela, ktoré si zver nedokáže vylizovať.
Povrchový (obrnný) zásah svojim zreteľne viditeľným znakovaním môže strelca najviac pomýliť na rozdiel od zásahu na stred komory. Pri zásahu na komoru môže poľovník počuť dopad (úder) strely do tela zveri, čo u povrchového zásahu neprichádza do úvahy. Pri povrchovom odstrihnutí srsti, poľovník stojaci bokom od strelca môže počuť syčanie strely. Toto znakovanie sa však často prekrýva so zvukom dopadnutia strely do zeme. Taktiež u dnešných striel s vysokou rýchlosťou strelec málokedy počuje dopadnutie strely do tela zveri (na komoru). Značenie omračujúceho zásahu sa prejavuje tým, že zver vyskočí dohora. V mojom prípade sa srnec ešte k tomu prevrhol dozadu a dopadol na zem. Bolo to typické značenie škrabnutia chrbtice.
Seriál: Čitatelia sa pýtajú
Od vzniku organizovaného poľovníctva na Slovensku po jeho súčasnosť neprežívali slovenskí poľovníci také hektické obdobie ako v posledných rokoch. Kľúčovým bolo najmä prijatie nového zákona o poľovníctve, ktorý si zároveň vyžiadal vznik Slovenskej poľovníckej komory.
A práve od ustanovujúceho snemu Slovenskej poľovníckej komory sa na nás čitatelia obracajú častejšie ako predtým s rôznymi dotazmi ohľadom existencie a fungovania SPZ a SPK ako aj ohľadne nového zákona o poľovníctve. Požadujú od nás, aby sme ich dotazy adresovali tým najkompetentnejším, teda vrcholným funkcionárom SPZ a SPK, ako aj tvorcom nového zákona o poľovníctve.
V tomto seriáli budeme postupne uverejňovať odpovede vrcholných poľovníckych funkcionárov, ako aj pracovníkov Ministerstva pôdohospodárstva SR na všetky otázky našich čitateľov.
Svoje otázky nám môžete posielať písomne, telefonicky alebo na e-mailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
V tejto časti pokračujeme odpoveďami prezidenta SPZ a SPK Ing. Tibora Lebockého.
Došlo by prípadne zánikom SPZ aj k zániku PZ SPZ a tým aj ich nájomných zmlúv? To je ďalšia oblasť, ktorá trápi poľovníkov, členov SPZ.
Prezídium Slovenskej poľovníckej komory, ani Prezídium Slovenského poľovníckeho zväzu, nehovoriac o vyšších orgánoch SPZ a SPK určite neprijme žiadne také rozhodnutie, ktoré by mohlo akokoľvek ohroziť práva a právom chránené záujmy členskej základne. Rôzne špekulácie o následkoch prípadného zániku SPZ považujem za nekorektné a predčasné, a som presvedčený, že pri súčasnom právnom stave máme dosť priestoru na to, aby sme každý pripravovaný ďalší krok seriózne vyhodnotili a zabezpečili tak istotu a stabilizáciu a nie rozpad a zánik.
Pomáha vnadisko poľovníkovi?
Diviačia zver sa vyznačuje na rozdiel od ostatnej našej raticovej zveri najväčšou populačnou dynamikou. Riešiť znižovanie stavov na únosnú normovanú mieru spoločnými poľovačkami nie je podľa dosiahnutých výsledkov v posledných rokoch dostatočné, okrem iného aj kvôli tomu, že pri tomto spôsobe lovu poľovník nemá čas správne posúdiť jedinca na ktorého chce vystreliť. V našom PZ sa za posledných 20 rokov neuskutočnila ani jedna spoločná poľovačka a napriek tomu sme plán odstrelu vždy splnili. Z toho dôvodu podľa našich dlhoročných praktických skúseností, ale aj na základe skúseností zo zahraničia (najmä našich susedov v ČR) najkvalitnejší selektívny odstrel je možné dosiahnuť postriežkami na vnadisku.
Samotnú podstatu vnadiska nemienime rozvádzať, lebo o nej sa už popísalo mnoho aj v Hubertlove. V tomto článku chceme objasniť hlavné zásady, ktoré je nutné pri zakladaní vnadiska a pri love na ňom dodržiavať, ak chceme mať lovecký úspech nielen po stránke kvantitatívnej, ale hlavne kvalitatívnej. Ak by sme si mysleli, že lov na vnadisku je jednoduchá záležitosť, tak by sme sa veľmi mýlili. Prvou dôležitou zásadou je správna voľba miesta pre založenie vnadiska. Treba ho umiestniť na hlavných prechodoch diviačej zveri, na okrajových častiach lesa, alebo priamo na poli, čiže miestach blízkych tým, na ktorých zver robí škody na poľnohospodárskych kultúrach.
Správanie sa jednoročného srnca
Zásady selektívneho odstrelu srncov vyžadujú správny zásah do všetkých vekových tried, ale hlavne do triedy jednoročných srncov a na jeseň tiež do kategórie slabých srnčiat. Hneď od začiatku lovu srncov prichádza do úvahy lov jednoročných srncov. Ak má byť úspešný je nutné, aby poľovník poznal správanie sa jednoročného srnca od jari do leta. Jeho správanie v tomto období je určované sociálnym a teritoriálnym správaním srnčej zveri v populácii. Jej spôsob života je ovplyvňovaný rozhodujúcou štruktúrou populácie a hustotou zveri. Pritom však existujú medzi rozličnými územiami značné rozdiely, ktoré napokon vedú k odchýlkam v správaní. A preto je nemožné stanoviť všeobecne platné pravidlo.
Typickým sociálnym vzťahom medzi srncami je teritorialita, ktorá je srncom vybojovaná akustickými, optickými a pachovými označeniami – znakmi, ako je napr. individuálny pach v stopách srnca, označkované miesta, vystrašené hlasové prejavy pri naháňaní, prenasledovaní alebo v súbojoch s konkurentmi. Toto teritoriálne správanie začína s vytåkaním parožia na jar, čo je riadené sekréciou hormónov. Jednoročné srnce v tomto období nie sú ešte zapojené do tohto teritoriálneho správania, pretože vytåkajú svoje parožie a nevykazujú ešte žiadne teritoriálne správanie a často sú staršími srncami odháňaní. Pri vyššej hustote zveri odmigruje časť jednoročných srncov a hľadá si nové životné priestory.
Jednoročné srnce sú pohlavne dospelé v 12. – 14. mesiaci života. Tento časový bod sa zhoduje so začiatkom ruje. Až teraz sa stávajú vážnym konkurentom pre starších srncov. Na základe výskumu váhy semenníkov bolo zistené, že časový bod pohlavnej zrelosti je závislý od telesného vývoja jednoročného srnca. Každý telesne silný jednoročný srnec, ktorý má prakticky už druhé parožie vo forme ihličiaka, vidliaka alebo dokonca šestoráka (prvé parožie mal ako srnča v tvare gombíkov alebo paličiek) v čase vrcholenia ruje je pohlavne schopný oplodniť rujnú srnu a môže prevziať úlohu staršieho srnca, ak tento bol napríklad ulovený, zrazený dopravným prostriedkom alebo už „odrujnený.“
P. Lihocký, Hubertlov
Otázky okolo lovu diviačic
Kedy a ktoré diviačice je správne loviť, tak táto problematika zaujíma určite všetkých poľovných hospodárov a poľovníkov chovateľov a lovcov diviačej zveri. Dôležitosť odpovede na túto problematiku spočíva v tom, že diviačice sú nositeľmi prírastkov a hlavnou príčinou vysokých stavov tejto zveri. Každý poľovný hospodár je na takej odbornej úrovni, že chápe nutnosť lovu diviačic, ak sa majú stavy tejto zveri správne regulovať.
Na túto aktuálnu problematiku prebehla v roku 2009 na internetových stránkach časopisu Jäger diskusia popredných odborníkov na diviačiu zver v ktorej vyslovili svoje užitočné názory pre poľovnícku prax a ktoré v skrátenej forme predkladáme čitateľom časopisu Hubertlov. Domnievame sa, že mnohí poľovníci najmä poľovní hospodári nájdu v nich niečo nové, čo sa dá aplikovať v ich revíroch.
Prof. Dr. Ch. Stubbe, renomovaný poľovnícky vedec uvádza, že už 40 rokov je zaznamenané neustále stúpanie stavov tejto zveri. Zistilo sa, že nemalé výkyvy v stavoch sú podmienené zimnou a jarnou úmrtnosťou diviačat. Na reprodukcii tejto zveri sa najviac podieľajú mladé diviačice a to ako lanštiaky, ale aj diviačatá samičieho pohlavia. Iba intenzívny odstrel diviačat a mladých diviačic môže ovplyvniť dynamiku populácie diviačej zveri. Týmto sa zároveň musí dosiahnuť, aby čo najmenej diviačic – lanštiakov prešlo do kategórie starších diviačic a diviačat do vekovej triedy lanštiakov – diviačic. Totiž každá diviačica po prechode do triedy lanštiakov si zakladá materskú rodinu.
Jubilejný 20. ročník Dní Sv. Huberta
Radi by sme srdečne pozvali všetkých priateľov poľovníctva a prírody do areálu svätoantonského kaštieľa na jubilejný – 20. ročník celoslovenských poľovníckych slávností Dní Sv. Huberta. Okrem osvedčených akcií v rámci osláv pripravili organizátori i niečo nové a zaujímavé. Predovšetkým pozývame všetkých poľovníkov na výstavu „Unikátne svetové a slovenské trofeje“, ktorá bude nainštalovaná v nových priestoroch barokovej sýpky. V tejto budove, kde bude v budúcnosti nová poľovnícka expozícia začíname už v piatok 3. septembra s odborným seminárom „20 rokov Dní Sv. Huberta“ a 4. septembra (v sobotu) tu uvedieme taktiež priestor, ktorý bude slúžiť ako Sieň slávy slovenského poľovníctva. V roku 90. výročia organizovaného poľovníctva budú ako prvé významné osoby uvedení v sieni Dr. Jan Červíček – zakladateľ a prvý predseda Loveckého ochranného spolku pre Slovensko a Koloman Slimák – nestor slovenskej poľovníckej kynológie. K tomuto významnému výročiu bude pripravený i úvodný bod programu na nádvorí – pásmo „V službách prírode“, v ktorom práve Dr. Červíček (prirodzene v zastúpení) zhodnotí činnosť slovenských poľovníkov za 90 rokov. V pásme uvedieme taktiež zástavu a hymnu Slovenskej poľovníckej komory a Klub slovenských poľovníčok. Predstavíme sokoliarstvo ako svetové kultúrne dedičstvo a slovenské poľovnícke plemená psov. Okrem výstavy unikátnych trofejí budú môcť návštevníci uvidieť výstavy „90 rokov organizovaného poľovníctva na Slovensku“, „Poľovníctvo vo výtvarnom prejave“, výstavu víťazných fotografií československej súťaže „Zlatý jelen Slávy Štochla“ a výstavu atraktívnych poľovníckych trofejí (penisové kostičky a iné zaujímavosti). Prirodzene nebudú chýbať osvedčené podujatia akými sú svätohubertovská omša, ocenenia významných poľovníkov vyznamenaniami MP SR i medailami Sv. Huberta SPZ, ukážky sokoliarstva, kynológie, atraktívny rybolov, poznávacie súťaže pre deti, módna prehliadka, vystúpenia tanečných i hudobných súborov, ukážky prác remeselníkov, zábavný program, atď. Už tradične budú najvýznamnejšími podujatiami 20. ročníka celoslovenských poľovníckych slávností Dní Sv. Huberta aj Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu a Majstrovstvá Slovenska vo vábení ostatnej zveri Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu. Okrem hlavných organizátorov Slovenského poľovníckeho zväzu, Múzea vo Sv. Antone a firmy Šomek z Bratislavy pomáhajú jubilejný ročník spoluorganizovať i Lesy Slovenskej republiky, š.p. a vydavateľstvo poľovníckej literatúry Hubertlov.
Každý platiaci návštevník osláv dostane so vstupenkou pamätnú mincu. Veríme, že prijmete naše pozvanie a prídete zažiť do areálu svätoantonského kaštieľa pekný prvý septembrový víkend. Úprimne sa tešíme na Vašu návštevu.
