Prinášame Vám obsah časopisu



 



  č 5/2010



Posudzovania a lov danielej zveri * Z
vláštnosti bahnenia jelenej a diviačej zveri * Dni Sv. Huberta 20. ročník Celoslovenských poľovníckych slávností * Tvorba zásobných látok pred jeleňou rujou * Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov 2010 Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu * Majstrovstvá Slovenska vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri 2010 Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu * Majstrovstvá Európy v poľovníckej kombinovanej streľbe * Etologické a sociální aspekty podzimních a zimních tlup srnčí zvěře * Úvaha o jelenej zveri * Určenie veku muflóna po ulovení *  Zvláštnosti dohľadávky rujného jeleňa * Parohy - druhotný pohlavný znak jeleňa lesného ....



Posudzovania a lov danielej zveri



Zdravý, telesne silný daniel vykazuje v každej vekovej triede v priamej závislosti od stavby tela a zdravotného stavu primeranú tvorbu parožia, hlavne lopaty. Dobré stavy danielej zveri umožňujú preto úspešnú „žatvu“ lovných lopatárov. Trvalý selektívny lov je nevyhnutný, aby sa zabránilo neúmerné zvyšovanie stavov. Lov napriek dennej aktivite danielej zveri je u poľovníka spojený s problémami pri určení veku a správnom posúdení ostatných znakov. Z toho dôvodu sa budeme v našom časopise zaoberať touto problematikou, aby si poľovníci svoje vedomosti osviežili a prehåbili. Pritom budeme brať do úvahy celistvosť biotopu a obhospodarovania  zveri.
Tak ako u ostatnej raticovej zveri, tak isto sa dá viditeľne zlepšiť kvalita stavov danielej zveri prostredníctvom selektívneho odstrelu, hlavne čo sa týka telesnej stavby tela, konštitúcie a s tým súvisiaci vývoj parožia. Tak je možné sledovať telesnú hmotnosť a silu parožia ako jeden od druhého závislú celistvosť. Na zdravom a silnom tele sa vyvíja aj silné parožie. Tento vzťah u danielej zveri je možné zistiť cez poznanie biológie tejto zveri.
Cieľom selektívneho odstrelu je dochovanie telesne silnej zveri s prirodzene vyváženým pomerom vekových tried u samčej a samičej zveri. Dosiahnutie alebo udržanie hustoty zveri na veľkej ploche, ktorá berie ohľad na poľnohospodárske a lesnícke záujmy. Cieľom obhospodarovania udržať a trvale loviť telesne silnú a zdravú zver a všetkým dobre založeným danielom dať možnosť dosiahnutia lovnej triedy t.j. III. vekovej triedy.


Zvláštnosti bahnenia jelenej a diviačej zveri    



V každom lesnom poľovnom revíri s jeleňou a diviačou zverou zohrávajú veľmi dôležitú úlohu okrem dostatku kvalitnej potravy aj bahniská, ktoré prispievajú k zdraviu a hojnosti tejto zveri ako aj k celkovému zlepšeniu životného prostredia.
Diviačia zver pociťuje potrebu bahniť sa takmer po celý rok a jelenia zver a to  predovšetkým jelene, pred a počas ruje. Pre vytvorenie vhodných bahnísk v revíroch je potrebný dostatok vody (spodnej i zrážkovej) najmä v letných mesiacoch, pričom pôda musí byť ílovitá aby nebola priepustná, aby sa vlhkosť stále udržiavala na povrchu bahniska a nevsiakla do zeme. Ak takéto podmienky pre vytvorenie bahnísk v revíri nie sú, potom zver hlavne diviačia vyhľadáva bahniská v iných revíroch. V niektorých  revíroch tento nedostatok riešia vybudovaním bahnísk. Vyhåbia plochu asi 4x4 m o håbke 50 cm a túto jamu zanesú hlinou a humusom, ale bez konárov a kameňov.
Takto umelo vytvorené bahniská je treba zriaďovať v starých lesných porastoch, kde zver nachádzajúca sa v bahnisku má dokonalý výhľad takmer na všetky strany a tak  včas spozoruje prípadné nebezpečenstvo. Túto zásadu budovatelia nových bahnísk prevzali prakticky priamo od zveri, ktorá si prirodzené bahnisko vytvára v nepriepustnej zemine a v priestoroch s dobrým výhľadom do okolia. Starší riedky porast je výhodný aj pri streľbe pri sťažených svetelných podmienkach. V bezpečnej vzdialenosti od takéhoto bahniska si vybudujeme posed na pozorovanie a správne posúdenie zveri pred výstrelom. Do úvahy musíme brať smer prúdenia vetra a prístupovú cestu k takémuto posedu, aby sme okolie bahniska čo najmenej zavetrili.
Text: J. Marček, B. Bystrica


Dni Sv. Huberta
20. ročník Celoslovenských poľovníckych slávností




Tohto roku sa konali už jubilejné 20. oslavy Dní Sv. Huberta, ktoré organizátori zabezpečili priam ukážkovo. Jediné, čo nedokázali zabezpečiť bolo počasie počas sobotných osláv. Program bol tak bohatý, že sa diváci ťažko rozhodovali, ktorá akcia bude pre nich príťažlivejšia. Ich rôznorodosť dokumentujeme aj na fotografiách. Tohtoročné jubilejné oslavy sa vyznačovali aj tým, že organizátori oboznámili divákov so vznikom organizovaného poľovníctva na Slovensku a v Čechách a s jeho 90 ročným vývojom veľmi pútavou a nenásilnou formou. Tohtoročných osláv sa zúčastnil okrem mnohých významných hostí a zahraničných delegácii aj hosť najvzácnejší – generál Červíček. Akoby z dávnej minulosti došiel prítomných pozdraviť ako zakladateľ organizovaného poľovníctva na Slovensku (hral ho herec divadla J. G. Tajovského vo Zvolene V. Rohoň). Generál zdravotníctva MUDr. Jan Červíček oboznámil divákov so zámermi 34 zakladajúcich členov, ktorí dňa 27. 8. 1920 v Bratislave ustanovili Slovenský ochranný spolok. Tento mal v roku 1925 už 2 568 členov a zanikol až v roku 1938 zlúčením s Československou mysliveckou jednotou. Prezident našich zväzov Ing. T. Lebocký informoval generála o vývoji a súčasnom stave slovenského poľovníctva. Potom  symbolicky spoločne prevzali novú vlajku Slovenskej poľovníckej komory a vypočuli si novú hymnu.
Takto organizátori vhodnou formou oboznámili skoro 8 000 účastníkov osláv so vznikom, históriou a súčasnosťou slovenského poľovníctva, ale aj s úlohami, ktoré slovenských poľovníkov v najbližšom období čakajú.
Organizátorom sa vydarila aj akcia Hubertovská kvapka krvi, keď krv odovzdalo celkom 27 darcov. Za zmienku stojí, že medzi prvými bol aj minister Zsolt Simon a výkonný riaditeľ K SPZ I. Šuba. 
Text a foto: P. Lihocký, Hubertlov


Tvorba zásobných látok pred jeleňou rujou  

 

Obdobie pred rujou je obdobím nasadzovania tuku, čiže obdobím vykrmovania nielen jeleňov, ale aj jeleníc a jelienčat. Všeobecne sa medzi poľovníkmi hovorí najčastejšie o samčom pohlaví, čiže o jeleňoch, ktoré si vytvárajú rezervný tuk na obdobie ruje.
Dospelé jelene v tomto období vytvoria zásobu tuku, ktorý je uložený pri srdci, obličkách, dutine brušnej a na chrbte o hrúbke asi 2 cm. Ale ako zvláštny orgán – zásobník tuku pre obdobie počas ruje slúži jeleňovi pečeň. Zvýšený obsah tuku v pečeni jeleňa v tomto období sa prejavuje tým, že pečeň je svetlejšia. Ten, kto má chuť na pečeň rujného jeleňa mal by si uvedomiť, že obsah tuku v takejto pečeni v septembri činí až 50% sušiny. Aj táto vysoká zásoba tuku v pečeni umožňuje jeleňom, ktoré sa aktívne zúčastňujú ruje, niekoľko týždňov hladovať. Vo zvyšnom období roka je obsah tuku v pečeni jeleňa a jelenice iba 8 – 20%. Staré jelene v čase dobrej kondície (vykrmovania) žijú často skrytým, samotárskym životom, ale často majú pri sebe slabších bočných jeleňov. V revíroch s dobrými stavmi jelenej zveri žijú tieto jelene v menších alebo väčších čriedach  - skupinách, kde navzájom dodržiavajú sociálnu hierarchiu, ktorú potom ale rešpektujú aj počas ruje. Mladé jelene sú aktívne až ku koncu ruje, týmto spôsobom nie sú vystavené zbytočným súbojom a nevyskytuje sa u nich takmer žiadne obdobie hladovania, takže sú aj telesne v lepšej kondícii ako jelene stredného veku.
Text: Ľ. Borodák, Rožňava 


Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov 2010
Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu  

 


Tohtoročné Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu sa zapíšu do histórie slovenského poľovníctva najmä úspešným nástupom mladej generácie vábičov. Majstrom Slovenska a zároveň držiteľom Putovného pohára Hubertlovu pre rok 2010 sa stal Michal  Ondrejkov z Pribyliny, ktorý z rúk prezidenta SPZ a SPK Ing. T. Lebockého prevzal pozorovací ďalekohľad Swarovski 7x50 v cene 1 500 Eur. I. vicemajstrovi Tomášovi Minichovi z Lehoty pod Vtáčnikom odovzdal Ing. T. Lebocký guľovnicu CZ 50 Lux v hodnote 800 Eur. II. vicemajstra pre rok 2010 Miroslava Políčka z Prečína odmenilo vydavateľstvo Hubertlov nočným videním YUKON Sentinel 1+ v cene 1 200 Eur. Na IV. mieste sa umiestnil Ján Galbavý z Považskej Bystrice a na V. mieste Milan Bela zo Sučian. Obaja obdržali od vydavateľstva Hubertlov hodnotné vecné ceny v hodnote 350 Eur a TV Halali cenami v hodnote 410 Eur.
.
Text a foto: P. Lihocký, Hubertlov


Majstrovstvá Slovenska vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri 2010 Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu



Na tohtoročných Majstrovstvách Slovenska vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri  Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu predviedlo svoje umenie divákom celkom 13 súťažiacich. Majstrom Slovenska a zároveň držiteľom Putovného pohára Hubertlovu pre rok 2010 je P. Plánovský ml., z L. Hrádku, I. vicemajstrom sa stal A. Kaššák z Domaniže a titul II. vicemajstra pre rok 2010 získal M. Rečný. Víťazov  odmenilo vydavateľstvo Hubertlov vecnými cenami v celkovej hodnote 500 Eur a TV Halali cenami v hodnote 280 Eur.
Text a foto: P. Lihocký, Hubertlov


Majstrovstvá Európy v poľovníckej kombinovanej streľbe



V dňoch 29. 6. - 5. 7. 2010 sa pod záštitou F.I.T.A.S.C konali Majstrovstvá Európy v poľovníckej kombinovanej streľbe, na ktorých sa zúčastnilo družstvo Slovenskej republiky delegované Slovenským poľovníckym zväzom. Za ústredie SPZ sa na ME zúčastnil výkonný riaditeľ K SPZ PaedDr. I. Šuba. 
Reprezentačné družstvo SR tvorili: P. Krchňavý, V. Kocsis, I. Solnica, I. Nekoranec, A. Molnár a R. Láska. V kategórii jednotlivcov súťažili J. Ďurík, I. Pandula, J. Horváth, M. Pápeš.
Celkovo súťažilo 157 strelcov z 12-ich štátov, družstvo SR vybojovalo v kombinácii pozoruhodné 3. miesto. Opätovne tretie miesto sme obsadili aj v brokovej disciplíne.
Za úspešnou reprezentáciou družstva SR na ME v poľovníckej kombinovanej streľbe stojí obrovské úsilie našich súťažiacich, ktorí sa touto cestou chcú poďakovať Prezídiu Slovenského poľovníckeho zväzu za kvalitnú organizáciu prípravy družstva ako aj za
vynaložené finančné a materiálne náklady.
Pokiaľ to finančné možnosti Ú SPZ dovolia, bude snahou organizačne a technicky zabezpečiť družstvo SR aj na nasledujúcich majstrovstvách Európy, ktoré sa uskutočnia o rok v Maďarsku.
Text: Ústredie SPZ     


Etologické a sociální aspekty podzimních a zimních tlup srnčí zvěře    



Srnčí zvěř jako původní obyvatel houštin a lesů si našla v souvislosti se zaváděním velkoplošného polního hospodářství příznivé životní podmínky v rozsáhlých oblastech polí, dokonale se v nich adaptuje a přizpůsobuje podmínkám nového prostředí. Nachází zde dostatek potravy a klidu, takže může v rozsáhlých lánech některých plodin vcelku nerušeně a v kterékoli denní době pastvit, odpočívat i přecházet. Celoroční ochrana, kterou nabízí lesní srnčí zvěři krytina ze smíšených porostů, je v polních oblastech nahrazována přehlednou, a tudíž bezpečnou vzdáleností terénu. Život v otevřené krajině nutí tuto zvěř k pohybu na větší vzdálenosti. Různorodost polních plodin ji poskytuje v hojném množství sice vydatnou, ale v některém roce pouze jednostrannou potravu. Polní srnčí zvěř, na rozdíl od lesní se mnohem lépe přizpůsobuje lidské kultuře, hustotě komunikačních sítí, intenzitě provozu a také moderní a stále výkonnější zemědělské mechanizaci. Navzdory všem těmto rušivým faktorům, proniká do těchto oblastí zcela spontánně, hlouběji a mnohokrát ji můžeme spatřit i v bezprostřední blízkostí obcí a průmyslových závodů. Dokonalá přizpůsobivost a dynamičnost srnčí zvěře nám ukazuje, že  můžeme s touto zvěří i v budoucnu počítat jako s trvalým zástupcem čeledi jelenovitých v naší kulturní krajině.
Text: P. Scherer, Sudice


Určenie veku muflóna po ulovení    



Posudzovaniu veku muflonej zveri podľa chrupu nebola doteraz venovaná náležitá pozornosť, pretože sa uprednostňuje ľahšie a pohodlnejšie posudzovanie podľa ročných vrúbkov nachádzajúcich sa na rohoch, kde sa však u 1 a 2 ročných muflónov môžeme stretnúť s problémami tak, ako ich uvádzam ďalej. A preto podľa priloženej tabuľky o raste zubov je možné presne zistiť vek na mesiace a to až do 5. roku života ihneď po ulovení. Podľa Riecka je možné určiť vek aj metódami používanými u jeleňovitej zveri a to podľa opotrebovania vrchných plôch stoličiek.
V praxi sa však najviac používa určenie veku podľa rohov. Rohy sú produktom kože, práve tak, ako srsť alebo ratice a preto nemajú charakter kostí. U rohov zohráva rozhodujúcu úlohu keratín (nerozpustné bielkoviny tvoriace podporné a ochranné tkanivo). Keratín dodáva rohom veľmi vysokú stabilitu a robí rohy mimoriadne odolné proti nárazom, spojené s veľmi vysokou elasticitou. Keratín je mimochodom najstabilnejším prírodným produktom. Rohy rastú akoby boli nasadené na kostených výbežkoch vyrastajúcich z čelovej kosti. Tieto výrastky sa nazývajú rohové výbežky a u dospelých jedincov siahajú až do polovice dåžky rohu. Rohy vyrastajú na základniach týchto výbežkov zo škáry kože, preto najmladšia časť rohu je pri hlave muflóna.
Celá plocha rohov je pokrytá vrúbkovaním a tzv. ročnými vrúbkami. Časť rohu medzi ročnými vrúbkami sa nazýva prstenec. Je to prírastok rohu v priebehu jedného roku. Okrem očných vrúbkov sa niekedy vyskytujú aj nepravé vrúbky. Ich termín rastu je zachytený v tabuľke spolu so zubami.
Text: A. Lefký


Úvaha o jelenej zveri    



Každý poľovník lesného revíru je plný očakávania pred blížiacou sa jeleňou rujou. Mnohí sa zamýšľajú nad tým, ako sa jelene pred rujou v čase tvorby zásob tuku (august) správajú voči sebe priateľsky a bez problémov, ale v čase ruje sa z mierumilovných jedincov v dôsledku hormonálnych zmien stávajú vo väčšine prípadov neúprosní sokovia, obhajujúci svoje jelenice na rujovisku.
Začiatok ruje je ovplyvňovaný viacerými faktormi, ako je kondícia zveri, nadmorská výška, počasie a kvalita životného prostredia, ale aj hustota, veková a pohlavná skladba populácie. V našich podmienkach začína ruja od druhej polovice septembra a končí zhruba 5. októbra. Z hľadiska stavby tela vyzerajú staršie jelene mohutnejšie na základe mocného svalstva v zátylku a dlhej hrivy a ich hmotnosť navonok sa presúva do prednej časti tela.
Na rozdiel od srnčej zveri žije jelenia zver v tesnej sociálnej štruktúre a neobhajuje si teritórium. Výnimkou je práve ruja, kedy si hlavný jeleň označuje svoje rujovisko pachom a hlasovými prejavmi. Hrabe prednými nohami, močí a vystrekuje spermie do predom vyhrabaných priehlbín v ktorých sa jeleň dokáže výdatne váľať, pričom jeho srsť je týmto znečistená a zapácha. Parožím obíja kríky a mladé stromky, rozrýva ním  pôdu, takže má parožie často obalené vrstvami trávy a iných rastlín.
Najnápadnejším a najzaujímavejším znakom rujného jeleňa sú jeho hlasové prejavy. Jeleň stojaci pri jeleniciach alebo sledujúci rujnú jelenicu alebo odháňajúci neodbytného bočného jeleňa sa prejavuje rôznym ručaním. Skúsení poľovníci podľa modulácie hlasov dokážu rozoznať či sa jedná o mladého alebo starého jeleňa a dokážu tieto hlasy verne napodobniť.
J. Kunrád, Martin


Zvláštnosti dohľadávky rujného jeleňa  

 

Medzi poľovníkmi som často počul hovoriť, že v skutočnosti je každá dohľadávka zveri ako normálna dohľadávka. V skutočnosti však existujú značné rozdiely pri dohľadávke nielen jednotlivých druhov zveri, ale aj toho istého druhu, v našom prípade jeleňa. To, čo som zažil v 80. rokoch pri dohľadávaní starého jeleňa v čase vrcholiacej ruje na ktorého som strieľal kal. 7x57 R guľobrokovou kozlicou v našom poľovnom revíri, tesne po západe slnka sa stalo pre mňa nezabudnuteľným zážitkom.
Jeleňa som mal vyhliadnutého už tri dni predtým na rúbanisku čiastočne zarasteného kríkmi hlohu, šípok a smrekovými stromkami, ktoré slúžilo ako rujovisko, obklopené z jednej strany bukovou horou a z druhej strany mladým bukovým porastom. Bolo to
ideálne kryté rujovisko, typické pre staré jelene. Jeleň mal na rujovisku v čriede šesť jeleníc a na spodnej strane rúbane sa pohyboval asi šesťročný bočný jeleň, ktorý bol príčinou zvýšeného napätia v čriede najmä vo vzťahu k hlavnému starému jeleňovi. Jeleň sa po zásahu prudko vzopol a so sklonenou hlavou rýchlo vyrazil spolu s čriedou dolu rúbaňou do hustého porastu. Asi po 20 minútach som sa odobral na predpokladaný nástrel. Nenašiel som však žiadne znaky po zásahu. Podobne som pochodil aj na stope unikajúcej čriedy. Nechcel som zbytočným chodením vyrušovať daný priestor a preto som sa rozhodol vykonať dohľadávku s poľovne upotrebiteľným psom. Požiadal som o pomoc svojho priateľa, ktorý mal foxteriéra s farbiarskymi skúškami. Psík však na rujovisku neuspel, nenašiel stopu postrieľaného jeleňa. Vtedy som sa rozhodol požiadať vynikajúceho chovateľa farbiarov, aby nasledujúce ráno vykonal dohľadávku so svojim hannoverským farbiarom
Text: A. Mikuš, L. Mikuláš


Parohy - druhotný pohlavný znak jeleňa lesného  



Parožie sa začína u jeleňa vyvíjať v 6. mesiaci, kedy mu začínajú rásť pučnice. Prvé parožie má zvyčajne tvar ihlíc bez ružíc a jeleň ho vytåka vo veku 14 mesiacov a neskôr a zhadzuje ho spravidla vo veku 24 mesiacov (v 2 roku života). Výnimočne môže mať prvé parožie náznaky vetiev, alebo priamo krátke vetvy. S pribúdajúcim vekom sa posúva zhadzovanie, nasadzovanie i vytåkanie parožia do stále skoršieho obdobia. Maximálnu mohutnosť dosahuje parožie v 12. – 14. roku života jeleňa. Potom počet vetiev a sila parožia, najskôr v jeho hornej časti klesá. Takéhoto jeleňa nazývame spiatočníkom.
Začiatkom roka poklesne hladina testosterónu v krvi jeleňa a zvýšená tvorba rastového hormónu spôsobí, že na rozhraní medzi pučnicou a ružicou sa paroh naruší do takej miery (vznikne štrbina – osteolýza), že sa odlomí. Tomuto procesu napomáhajú osteoklasty. Sú to veľké pohyblivé bunky, schopné resorbovať kostnú hmotu, teda vlastne rozrušovať kosť. Jeleň zhodí parožie. Staršie jelene zhadzujú skôr, od februára do apríla, mladé neskoršie. Časť, ktorou sa parožie dotýka s pučnicou, sa nazýva pečať. Zhod staršieho jeleňa má zvyčajne konkávnu pečať (vydutú) a mladšieho konvexnú (vypuklú), ale nie je to pravidlo. Na pučnici sa následne vytvorí záhyb mäkkého tkaniva z okostice, ktorý ranu zacelí a utvorí základ nového parohu. Na pučniciach vyrastá kmeň parohu obalený mäkkou, citlivou a silne prekrvenou kožou – lykom, ktoré rastie a obaľuje stále rastúci paroh. Koža lyka je pokrytá kratšou a jemnou srsťou. Medzi lykom a rastúcim parohom sa nachádza bohato rozvetvená sieť ciev,  najjemnejšie sú tieto cievy rozvetvené na vrcholoch rastúceho parohu) ktorých úlohou je dodávať do hmoty parohu stavebné látky a vápenaté soli. Prísun týchto látok sa zastaví, keď paroh uložením vápnika postupne stvrdne smerom od pučnice k vrcholu. Paroh teda rastie prikladaním hmoty na koncové časti
Text: J. Slašťan, Kremnica




Partneri

Kto je online?

Práve tu je 259 návštevníkov a žiadni členovia on-line