Od mája tohto roka sú dve mladé samice celosvetovo ohrozeného sokola rároha vybavené špeciálnymi satelitnými vysielačkami, ktoré pomocou družíc umožňujú sledovať ich pohyb. Niekoľko týždňov po tom, ako opustili svoje hniezda nachádzajúce sa neďaleko Bratislavy sa ornitológovia vybrali skontrolovať miesta ich súčasného výskytu a zistiť ako sa im darí.
Ako povedal Jozef Chavko, z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS): “V tomto roku sa nám podarilo umiestniť solárne napájané vysielačky na dve mláďatá sokola rároha, ktoré sme pomenovali Viera a Romana. Obidve tohtoročné samice sa už viac ako mesiac zdržujú mimo územia Slovenska. Viere sa zapáčilo v 400 kilometrov vzdialenom Srbsku. Obľúbila si ďatelinové pole, v ktorom žije obrovské množstvo hrabošov poľných. A o tie majú záujem aj desiatky ďalších dravcov, najmä sokoly myšiare a myšiaky lesné. Romana sa vybrala opačným smerom a vhodné podmienky pre život nachádza teraz neďaleko českého Olomouca, približne 150 kilometrov od svojho hniezdiska.
Údaje zo satelitných vysielačiek sa aktualizujú každé tri dni. V čase terénnej kontroly teda vieme, kde sa sokol pohyboval a odpočíval počas posledných dní. Nájsť ho v pomerne rozsiahlom území ktoré využíva, však vôbec nie je jednoduché. V prípade Viery sme mali šťastie a našli sme ju, dokonca v spoločnosti ďalšieho rároha. Romanu sa nám v teréne nájsť nepodarilo, časté prelety zaznamenané satelitom však svedčia o jej výbornej kondícii.Sokol rároh je vynikajúci a rýchly lovec, no občas sa stáva, že si získavanie potravy uľahčí. A to tým, že ju odoberá iným dravým vtákom, najčastejšie menším druhom sokolov. Ornitológovia takýto jav nazývajú kleptoparazitizmus. Predviedla nám ho aj Viera, ktorá sa šikovným manévrom zmocnila hraboša poľného uloveného sokolom myšiarom a potom ho sama skonzumovala.
Celkovo 46 mláďat sokola rároha bude monitorovaných prostredníctvom satelitných vysielačiek v rámci slovensko – maďarského projektu LIFE – Nature. Hlavným cieľom satelitnej telemetrie je odhaľovať príčiny ohrozenia sokolov rárohov počas migrácie a potuliek po Európe. Získané informácie budú slúžiť ako podklad pre efektívny medzinárodný program ochrany. Tento program je veľmi potrebný, pretože celosvetová populácia tohto druhu neustále klesá. Výnimku tvorí Karpatská panva, kde hniezdi stabilná populácia, ktorú tvorí niekoľko stoviek párov. Ak tento celosvetový pokles početnosti bude pokračovať podľa súčasného trendu, zachovanie karpatskej populácie môže predstavovať poslednú nádej na prežitie tohto druhu.
Ďalšie informácie poskytnú:
Jozef Chavko, 0903 768 394
Marek Brinzík, 0904 307 946
Informácie o projekte LIFE na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline nájdete na: www.dravce.sk/sokolraroh
