Medzinárodná rada múzeí (ICOM - International Council of Museums), ktorá vznikla r. 1947 sa o 30 rokov neskôr v roku 1977 rozhodla stanoviť 18. máj  ako Medzinárodný deň múzeí. V tento deň by si ľudia viac ako inokedy mali pripomenúť a uvedomiť dôležitú a nezastupiteľnú úlohu múzeí pri záchrane a prezentácii vzácneho  kultúrneho a prírodného dedičstva. Každý rok vyhlasuje ICOM nosnú tému k tomuto sviatku. Tá tohtoročná je „Múzeum a pamäť“. Múzeum je pamäť spoločnosti. Pomáha nám  to dobré z histórie prevziať a zveľaďovať a na tom zlom sa poučiť. Je mostom medzi minulosťou a budúcnosťou, mostom medzi exponátmi a návštevníkmi. Tí starší si prídu do múzea zaspomínať, tí mladší poučiť a zabaviť sa. V Múzeu vo Sv. Antone sa snažíme ostatné roky pripraviť k tomuto sviatku nosnú výstavu sezóny, ktorá potom trvá do konca septembra a teda si ju môžu pozrieť i návštevníci Dní Sv. Huberta (tento rok budú 3. a 4. septembra).
18. mája 2011 sme sprístupnili autorskú výstavu obrazov akad. sochára a maliara Ladislava Sulíka, ktorý sa tento rok dožíva jubilejných 65 rokov. Na slávnostnej vernisáži výstavy sa z významných hostí zúčastnil i MVDr. Gabriel Csicsai štátny tajomník MPRV SR, Prof. Ing. Július Novotný, CSc - svetovo uznávaný odborník v oblasti lesníctva, Ing. Milan Šovčík – riaditeľ ZOO Bojnice a Ing. Jozef Herz, Csc. Autor  na verinisáži o svojej tvorbe sám pútavo rozprával. S maestrom Ladislavom Sulíkom sa poznáme už 20 rokov. Špeciálne k prvému ročníku Dní Sv. Huberta v roku 1991 vytvoril veľkorozmerný obraz Videnie Sv. Huberta. Od detstva  mal blízko k lesom, jeho starý otec bol nadlesný u baróna Stummera na Duchonke a strýko Ing. Július Sulík pôsobil ako lesník na Orave. Autor  študoval najprv na lesníckych školách v Trenčianskom Jastrabí a v Liptovskom Hrádku. Svoj talent tvoriť začal viac rozvíjať počas základnej vojenskej služby. Vyštudoval na  Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a v talianskej Perugii na Academia di Belle Arti „Pietro Vannucci“. Prvé obrazy s prírodnými motívmi sú z prostredia Tatier a od roku 1988 maľuje i poľovnícky motív.  Je členom Slovenskej výtvarnej únie - spoločnosti voľných výtvarných umelcov.
Názov výstavy „Tajomstvá prírody“ napovedá o štýle, ktorým maestro stvárňuje zver v prírode. Jeho obrazy sú neopakovateľné. Akademický sochár a maliar Ladislav Sulík patrí k tým maliarom prírody a zveri, ktorého mám to šťastie osobne poznať. Keď ho stretnete, vyžaruje z neho zvláštna rovnováha a uvážlivosť. Ako by sa nikam neponáhľal, ako keby si vážil práve tú chvíľu, keď ste ho stretli. I keď pôsobí dojmom, že sa neponáhľa, predsa toho už veľa stihol. Stihol zanechať nezabudnuteľné dielo. I keď stvárnenie poľovnej zveri v jeho prevedení je porovnateľné s inými výbornými slovenskými autormi (hlavne kvôli dobrému poznaniu etológie a biológie zveri), predsa je maestro Sulík jedinečný, svojský a pri pohľade na jeho obraz hneď vieme, kto je autor. Jeho osobitý štýl sa prejavuje i poetičnosťou obrazov. Majstrovsky dokáže vystihnúť hru svetla a tieňov a tak priblížiť atmosféru okamihu stvárneného deja. Dokáže i z jedného druhu farby (napr. z hnedej) vytvoriť maximálne pestrú paletu. Krásu prírody cítime i z obrazov, na ktorých je nepriaznivé počasie. Dobre prírodu pozná, dovolí si mnohé nestvárnené len matne naznačiť a my si presne vieme doplniť celok. Jeho obrazy majú nato - dovoliť i nám - pozerajúcim sa na obraz, použiť určitú fantáziu, predstavivosť. Dej i čaro obrazu pokračuje i za zverou, za stromom, za vrchom.... Sám autor hovorí, že vo svojej tvorbe chce ísť cestou, ktorá vedie k odhaleniu tajomstiev prírody. Dovolím si odcitovať niektoré z jeho myšlienok, ktoré nám napovedia viac o jeho vzťahu k prírode: „Úcta k priehľadnej kvapke rosy. To je nevyhnutnosť. To je povinnosť. Pochopiť hodnotu živého stromu, tajomstvo hory. Hory nevľúdnej, ale predsa tiež tajomnej. .... Hora je vždy blízko. Hora je východisko i posledné útočisko.“ Poézia prírody, ktorú cítime z obrazov Ladislava Sulíka nás núti uvedomiť si v čom máme skutočné hodnoty a bohatstvá, ktoré sme povinní zachovať pre budúce generácie. Na výstave je 29 olejomalieb od veľkorozmerných po nádherne zvládnuté miniatúry. Obľúbenou zverou autora sú diviaky, no na jeho obrazoch nachádzame vlastne všetky hlavé druhy zveri, ktorá u nás žije. Maľuje jelene, srnce, muflóny, bažanty, hlucháne, hoľniaky, …



Okrem výstavy obrazov sme na Medzinárodný deň múzeí sprístupnili taktiež lovecký salón, ktorý bude slúžiť do budúcna nielen ako expozícia s trofejami a nábytkom, no taktiež  na pracovné i priateľské  stretnutia pre významných poľovníckych hostí zo Slovenska i zahraničia.




Súčasťou mobiliáru veľkého salónu, ktorý je dekorovaný trofejami zveri z nášho územia,  je i nádherný  obraz Návrat z poľovačky od Ignáca Ujváryho z roku 1894. Malý salón prezentuje trofeje hlavne africkej zveri a taktiež  exotický nábytok a dokumentuje tak poľovnícku i cestovateľskú záľubu pôvodných majiteľov kaštieľa. Za exponáty v tomto salóne vďačíme poslenému užívateľovi kaštieľa – bulharskému cárovi Ferdinandovi Coburgovi, ktorý neraz navštívil i Afriku.
Na výstavu „Tajomstvá prírody“ a prehliadku loveckého salónu srdečne pozývame všetkých milovníkov umenia prírody i poľovníctva.
                                                                                                                                      
                                                                                                         Marian Číž


Foto: Mária Ďurianová a archív autora




Partneri

Kto je online?

Práve tu je 290 návštevníkov a žiadni členovia on-line