Vyhláškou Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 172/75 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v znení vyhlášky č. 231/1997 Z. z. a vyhlášky č. 230/2001 Z. z. § 11 ods. 4 boli určené kritéria selektívneho odstrelu trofejovej zveri.
Vyhláška rozdelila poľovné plochy do troch kvalitatívnych tried s rôznymi kritériami selektívneho odstrelu, podľa genofondu konkrétnej oblasti. Toto rozdelenie odráža (alebo by malo odrážať) trofejovú kvalitu, keď v oblasti s kvalitným genofondom je výradový aj jeleň, ktorý je v oblasti s horším základom považovaný za chovného. Proti tomuto rozdeleniu niet čo namietať. Horšie je to však so samotnými kritériami selektívneho lovu. Keďže poľujem v oblasti zaradenej do II. kvalitatívnej triedy, budem sa zaoberať kritériami selektívneho odstrelu jeleňov pre túto triedu v podmienkach Liptova (Západné Tatry). Kritériá stanovujú minimálne parametre chovnosti pre 2, 3, 4, 5, 6 - 7, 8 - 9 a 10 – 11 ročné jelene. Celkovo je pre jelene vo veku 2 – 11 rokov stanovených 30 kritérií selektívneho odstrelu, ktorými sú:
- členitosť parožia,
- zakončenie parožia vidlicou alebo korunou (pri vidlici aj dåžky výsad v cm),
- minimálna dåžka kmeňov v cm,
- minimálna dåžka stredných vetiev v cm,
- minimálna bodová hodnota v bodoch CIC.
Samotné určenie veku jeleňa s presnosťou na jeden rok, ktoré sa vyžaduje u 3, 4 a 5 ročných jeleňov je náročné. Rozoznať päťročného jeleňa od šesťročného si vyžaduje skúsenosti, hodiny pozorovania s poctivými návštevami chovateľských prehliadok a štúdiom trofejí. Omyl v určení veku o jeden rok často vedie k nesprávnemu (???) odstrelu a následným sankciám v podobe zákazu lovu trofejovej zveri či pokuty. Správne posúdenie veku je teda základ správneho posúdenia chovnosti. Zapamätať si všetky kritériá je náročné. Hráme sa s centimetrami a odhadom bodovej hodnoty. Súčasné kritériá však majú ďalší základný nedostatok: ani zďaleka už nie sú zárukou rastu trofejovej kvality, skôr naopak.
Pozrime sa na ne trošku bližšie.
3 ročné jelene v II. kvalitatívnej triede musia dosahovať tieto minimálne hodnoty:
- členitosť minimálne nepravidelného osmoráka,
- kmene jednostranne ukončené vidlicou,
- dåžka kmeňov minimálne 55 cm,
- dåžka stredných vetiev minimálne 15 cm,
- bodová hodnota minimálne 100 bodov CIC.
4 ročné jelene v II. kvalitatívnej triede musia dosahovať tieto minimálne hodnoty:
- členitosť minimálne pravidelného osmoráka,
- kmene obojstranne ukončené vidlicami s priemernou dåžkou minimálne 10 cm,
- dåžka kmeňov minimálne 65 cm,
- dåžka stredných vetiev minimálne 20 cm,
- bodová hodnota minimálne 120 bodov CIC.
5 ročné jelene v II. kvalitatívnej triede musia dosahovať tieto minimálne hodnoty:
- členitosť minimálne nepravidelného desatoráka,
- kmene jednostranne ukončené korunou,
- dåžka kmeňov minimálne 75 cm,
- dåžka stredných vetiev minimálne 20 cm,
- bodová hodnota minimálne 140 bodov CIC.
Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek šestorák v II. kvalitatívnej triede je výradový (pokiaľ sa nejedná o I. VT čo je veľmi zriedkavé), takisto nadočnicový osmorák, ďalej 5 ročný jeleň bez koruny a 6 a viacročný jeleň, ktorý nie je obojstranne korunový. Ale to je asi jediné uľahčenie pre zapamätanie si kritérií selektívneho odstrelu. Kam však chceme dôjsť s trofejovou kvalitou, keď jelene s týmito parametrami sa považujú za chovné? Každoročne pozorujem v revíri, či už v jeho rovinatých podhorských častiach, alebo vo vysokohorskom prostredí Vysokých a Západných Tatier niekoľko desiatok jeleňov. Jelene II. vekovej triedy sú početne najviac zastúpené. Veľmi malé percento z nich však spåňa podmienky selektívneho lovu, inak povedané, veľká väčšina z nich je podľa súčasných kritérií chovná. Vysoko presahujú minimálne parametre, hlavne počtom vetiev a tvorbou koruny v štvrtom, či dokonca treťom roku života. Treba si pripomenúť, že II. veková trieda je rozhodujúca pre dosiahnutie kvalitných medailových trofejí v hornej hranici III. vekovej triedy a vysokej kulminačnej bodovej hodnoty jeleňov IV. vekovej triedy.
V období deväťdesiatych rokov, kedy boli stavy a zákonite aj trofejová kvalita jelenej zveri neúmerne znížené zlým plánovaním a taktiež vysokým nelegálnym lovom - hlavne do doby uzatvorenia nových nájomných zmlúv - sú kritériá akceptovateľné. V dobe po poslednom predlžovaní platnosti nájomných zmlúv sa však už početné stavy jelenej zveri začali pomaly spamätávať a narastať. Významne sa zmenila aj trofejová kvalita. Kritériá, ktoré pomohli túto kvalitu zdvihnúť sú však už dnes prežité. Početný stav a hlavne trofejová kvalita v posledných rokoch nám umožňujú, alebo lepšie povedané vyžadujú si zmenu kritérií selektívneho lovu.
Dobrý trojročný jeleň v našich podmienkach nasadzuje parožie nepravidelného vidlicového (ale aj korunového) desatoráka s bodovou hodnotou okolo 130 bodov CIC a nie je výnimkou nepravidelný jednostranne korunový dvanástorák. Teda aj keď je dobrý jeleň v podmienkach Liptova schopný vytvoriť korunu už v treťom či štvrtom roku života, podľa súčasných kritérií sa koruna (aj to len jednostranná) vyžaduje až od päťročných jeleňov!!! Dokonca ani v I. kvalitatívnej triede sa od štvorročného jeleňa koruna nevyžaduje (čo napríklad v podmienkach Chránenej poľovníckej oblasti Poľana určite tiež robí vrásky zodpovedným pracovníkom).
Na obrázku 2 je takisto trojročný jeleň – slabý pravidelný osmorák s bodovou hodnotou 104 bodov CIC, ktorý bol na základe súčasných kritérií selektívneho lovu tiež posúdený ako chovný, dokonca s najvyššou triedou chovnosti – „A“, pretože je pravidelný osmorák a na chovnosť mu stačilo mať aj o jednu výsadu menej. Tento jeleň by podľa vyššie spomínanej tabuľky nikdy nedosiahol bodovú hodnotu vyššiu ako 190 - 200 bodov CIC.
Už samotné porovnanie týchto dvoch jeleňov, ulovených v rovnakom veku života v jednom revíri napovedá, že s kritériami selektívneho odstrelu nie je čosi v poriadku. Ak necháme prejsť do vyššieho veku takéto slabé a hlboko podpriemerné jedince, ako chceme dosiahnuť kvalitatívny rast trofejí? Ak to trochu preženiem, v podmienkach Liptova pri takto stanovených kritériách v II. vekovej triede pomaly nie je na čo vystreliť. Na druhej strane je v súlade s plánovacou metodikou plán lovu v III. VT minimálny (pre neustále prestreľovanie III. VT z dôvodu nesprávneho určenia veku). Ak teda nevystrelíme slabého jeleňa najneskôr v piatom roku života, má predpoklad že sa dožije veku IV. vekovej triedy (pokiaľ nebude síce správne selektívne, ale nesprávne vekovo ulovený v hornej hranici III. VT). Ako reálne riešenie sa teda javí úprava kritérií, kde v podmienkach Liptova už u trojročných jeleňov budeme vyžadovať parožie minimálne pravidelného osmoráka obojstranne zakončeného vidlicami s bodovou hodnotou 110 bodov CIC (ako je to v súčasnosti u I. kvalitatívnej triedy), u štvorročného jeleňa budeme vyžadovať členitosť minimálne nepravidelného desatoráka s jednostrannou korunou a bodovou hodnotou minimálne 140 bodov CIC a u päťročných jeleňov obojstranne korunového nepravidelného dvanástoráka s bodovou hodnotou 160 bodov CIC. U takýchto jeleňov je reálny predpoklad kulminácie nad hranicou 210 bodov CIC. Tým by sme dosiahli, že v II. VT by boli výradovými:
Už samotné porovnanie týchto dvoch jeleňov, ulovených v rovnakom veku života v jednom revíri napovedá, že s kritériami selektívneho odstrelu nie je čosi v poriadku. Ak necháme prejsť do vyššieho veku takéto slabé a hlboko podpriemerné jedince, ako chceme dosiahnuť kvalitatívny rast trofejí? Ak to trochu preženiem, v podmienkach Liptova pri takto stanovených kritériách v II. vekovej triede pomaly nie je na čo vystreliť. Na druhej strane je v súlade s plánovacou metodikou plán lovu v III. VT minimálny (pre neustále prestreľovanie III. VT z dôvodu nesprávneho určenia veku). Ak teda nevystrelíme slabého jeleňa najneskôr v piatom roku života, má predpoklad že sa dožije veku IV. vekovej triedy (pokiaľ nebude síce správne selektívne, ale nesprávne vekovo ulovený v hornej hranici III. VT). Ako reálne riešenie sa teda javí úprava kritérií, kde v podmienkach Liptova už u trojročných jeleňov budeme vyžadovať parožie minimálne pravidelného osmoráka obojstranne zakončeného vidlicami s bodovou hodnotou 110 bodov CIC (ako je to v súčasnosti u I. kvalitatívnej triedy), u štvorročného jeleňa budeme vyžadovať členitosť minimálne nepravidelného desatoráka s jednostrannou korunou a bodovou hodnotou minimálne 140 bodov CIC a u päťročných jeleňov obojstranne korunového nepravidelného dvanástoráka s bodovou hodnotou 160 bodov CIC. U takýchto jeleňov je reálny predpoklad kulminácie nad hranicou 210 bodov CIC. Tým by sme dosiahli, že v II. VT by boli výradovými:
• všetky nepravidelné osmoráky,
• všetky nadočnicové osmoráky,
• všetky osmoráky štyri a viacročné,
• všetky jednostranne korunové päťročné a staršie jelene
ktoré mimoriadne neprevyšujú kritériá chovnosti v iných parametroch, čo musí posúdiť poľovník na prvý pohľad.
Čím je jeleň mladší, tým jednoduchšie je určiť jeho vek. Ak teda určím vek na 3 roky a jeleň je šestorák, nepravidelný alebo nadočnicový osmorák, môžem s kľudným svedomím vystreliť. Ak sa mi zdá, že jeleň má viac ako tri roky aj keď neviem či má 4 alebo viac rokov a jedná sa o akéhokoľvek (vidlicového či nadočnicového) osmoráka alebo aj jeleňa s členitejším parožím zakončeným vidlicou, takisto nemusím váhať. Toto by bolo veľkým zjednodušením lovu jeleňov II. vekovej triedy. Pripomeňme si, že kvalitnou selekciou v II. vekovej triede si zabezpečíme to, že do III. VT nám prejdú len dobre geneticky založené jelene. Zároveň nám však kritériá pre III. VT musia umožniť vyradiť z chovu jelene, ktoré nesplnili naše očakávanie, alebo ušli selektívnemu výberu v II. VT.
V tretej vekovej triede, alebo aspoň v jej hornej hranici, nás musí zaujímať nielen to, či je jeleň obojstranne korunový, ale aj to, akú korunu má. Ak sa máme pohnúť dopredu, musíme od jeleňov v hornej hranici III. VT vyžadovať členitú a nie jednoduchú korunu. Aj keď poznáme aj zlaté trofeje dvanástorákov s jednoduchou korunou, napr. Kukura – Podspády (Poľana)1980 – 214,18 CIC, tieto sú výnimkou.
Korunového jeleňa, ktorého koruny sú tvorené troma vetvami navrhujem vo veku 8 a viac rokov posudzovať ako výradového. Výrazný podiel na bodovej hodnote trofeje predstavuje členitosť a tvar koruny. Jeleň s piatimi výsadami v korune získa oproti jeleňovi s jednoduchou korunou o 4 body viac za členitosť a o 4 – 5 bodov viac za koruny. Zároveň sa jedná o kritérium pomerne jednoduché v podmienkach reálneho lovu (na rozdiel od určenia dåžky s presnosťou na pár centimetrov). Aj keď 24,5% bodovej hodnoty predstavuje dåžka kmeňov a 31,9% ich dolné a horné obvody, ak nebude jeleň spåňať podmienku korunovosti, pár centimetrov nás už zaujímať nebude.
Ďalej sa pýtam: čo je koruna (reč bude len o jednoduchej korune a teda o jeleňoch vo veku 4 – 7 rokov)? Citujem doslovné znenie z publikácie Prof. Garaja Metódy hodnotenia, prehliadky, výstavy a úprava trofejí poľovnej zveri (vydané v r. 1997 vo Zvolene a Brnenskou fakultou v roku 1998):
• „10.5. Koruna - do hodnotenia koruny sa započítavajú všetky vetvy nad strednou vetvou, ktorých dåžka je minimálne 2 cm (vrátane vlčej vetvy)“.
Na obrázku 3 vidíte 7 ročného pravidelného desatoráka s bodovou hodnotou 165 bodov CIC. Parožie je obojstranne zakončené vidlicami postavenými kolmo na os tela, pod ktorými vyrastajú vo vzdialenosti asi 12 a 15 cm vlčie vetvy. Podľa citovanej metodiky sa jedná o obojstranne korunového jeleňa, ktorý spåňa kritériá chovnosti. Pýtam sa: O aký druh koruny sa jedná? Je to koruna jednoduchá, etážová, dlaňovitá či lopatovitá? Tento tvar nemá s korunou nič spoločné. Naši predchodcovia (viď Bališ – Jelenia zver 1980) sa dlhé roky snažili dostať takéto jelene z revírov. Jelene maraloidného typu sa považovali za nevhodné na chov aj keď dosahovali medailové hodnoty (takisto jelene s rozvetvenou vlčou vetvou, pokiaľ boli zakončené akoukoľvek ihlicou). U mladých jeleňov je ešte šanca nasadenia rozvetvenej vlčej vetvy vo vyššom veku. Pokiaľ však jeleň ani vo veku 6 rokov (teda s piatym parožím) nenasadí rozvetvenú vlčiu vetvu ako súčasť etážovej koruny (typický liptovský štrnástorák) a je zakončený vidlicou, nie je reálny predpoklad že tak urobí vo vyššom veku a mal by sa z chovu vyradiť. Preto by sa u jeleňov III. VT s parožím zakončeným vidlicou nerozvetvená vlčia vetva nemala pokladať za súčasť koruny (samozrejme len pre kritériá selektívneho lovu, pretože metodika CIC pre hodnotenie – bodovanie trofejí ju do koruny započíta). To isté by malo platiť aj pri rozvetvenej vlčej vetve ak je parožie zakončené ihlicou. Toto kritérium by zas uľahčilo lov v III. VT. Tým by sme dosiahli, že v III. VT by boli výradovými:
• všetky 8 ročné a staršie jelene s jednoduchou korunou.
• všetky jelene, ktorých parožie je zakončené vidlicou a nerozvetvenou vlčou vetvou,
• všetky jelene, ktorých parožie je zakončené akoukoľvek ihlicou a rozvetvenou vlčou vetvou,
ktoré, tak ako u II. VT mimoriadne neprevyšujú kritériá chovnosti v iných parametroch, čo musí posúdiť poľovník na prvý pohľad.
Ďalším, doteraz nedoceneným a nehodnoteným, ale veľmi dôležitým kritériom je lov jeleníc. Neexistuje iné kritérium, len plán lovu. Na rozdiel od jeleňov, čriedu holej a mladých jeleňov vedie vodiaca jelenica – najlepšie stavaný a geneticky založený kus. A to sa jej stáva často osudným. Nikto z nás by však nemal vystreliť na prvé dva kusy v čriede, toto pravidlo by malo byť na úrovni kritérií selektívneho lovu.
A teraz snáď to najdôležitejšie. Z hodnotenia chovnosti úplne vypadol subjektívny pohľad na celkový vzhľad a tvar parožia. Vôbec nás nezaujíma tvar koruny či celková stavba parožia. Jednoducho ak jeleň spåňa stanovené minimálne miery, je chovný. A je jedno či je to papekáč maraloidného typu s nedefinovateľnou korunou, pokiaľ nemá trvalo deformované parožie – je súci na chov!!!
Zároveň by malo platiť základné pravidlo, že pokiaľ je ulovený jeleň na hranici chovnosti, musí byť posúdený ako výradový, pretože posúdiť dåžky s presnosťou na pár centimetrov, alebo zbadať 2 centimetrovú výsadu (v susednom Poľsku sa výsada počíta od 5 cm) je niekedy ťažké, ak nie nemožné. Je nutné každú trofej posúdiť individuálne. Direktívny prístup typu – trofej spåňa kritériá chovnosti tak sa nemáme o čom baviť, je chorý. Strelec je potom nad uloveným kusom nešťastný a radosť z úlovku zakalí myšlienka na sankcie, ktoré prídu, aj keď strieľal v dobrej viere a istote, že sa jedná o výradový kus. Často sa potom stane (nalejme si čisté víno), že takýto jeleň je nahlásený ako jelenica, alebo sa zamení trofej na chovateľskej prehliadke. Svedčí o tom počet nájdených medailových zhodov jeleňov, ktorých trofej sa však nikdy neobjaví na chovateľskej prehliadke. A ak bude niekto namietať, že nemám strieľať ak som si nie istý, tak nech mi vysvetlí čo je to istota. Takisto ak sa niekto obáva, že zmiernením kritérií selektívneho lovu jeleňov sa znížia stavy vysokej tak určite nie, výška lovu je predsa obmedzená plánom lovu.
Márna však bude každá naša snaha, ak sa do nej nezapojíme všetci. V jednom revíri poľovníci pozorujú nádejného jeleňa, kompletujú a hodnotia jeho zhody (ak sa k nim pre počet zberačov zhodov v posledných rokoch dostanú) a jedného dňa sa dopočujú že ho vo veku 6 rokov a so striebornou medailou strelili v susednom revíri. Zvyšovanie trofejovej kvality nie je len o kritériách selektívneho lovu, ale hlavne o disciplíne. Prečo by aj v poľovníctve nemohla platiť zásada – tri krát a dosť?! Ak je pre niekoho pokuta smiešna, zákaz lovu trofejovej zveri na dva – tri roky ho nepoučí a strelí chovného jeleňa trikrát po sebe, tak nech nezasahuje do odstrelu jeleňov vôbec, alebo len so skúseným doprovodom. Pretože potom všetky snahy ostatných vychádzajú úplne nazmar. Jelenia zver má veľký akčný rádius, aj keď je v konkrétnom ročnom období väčšinou verná určitým lokalitám. Preto akákoľvek snaha zákonite stroskotá, pokiaľ sa nebude riešiť globálne.
Mojim cieľom nie je direktívne navrhnúť nové kritériá selektívneho lovu jeleňov (vztiahnuté pre podmienky Liptova), nie som na to kompetentný, budem však rád ak tento článok vyvolá diskusiu. Nie som odborník, som len praktický poľovník, ktorý trávi v revíri všetok voľný čas a pre ktorého poľovníctvo nie je koníček, ale životný štýl. Vychádzam z vlastných skúseností a skúseností mojich priateľov, pozorovania zveri v jej prirodzenom prostredí a zo štúdia literatúry od skúsených ľudí s dlhoročnou praxou (Bališ, Rakyta ....). Neočakávam, že sa môj článok stretne s hromadným súhlasom. Verím však, že mnohí poľovníci z jeleních oblastí v ňom nájdu základ pre odbornú diskusiu na tému zvýšenia kvality jeleních trofejí a ich objektívneho posudzovania.
Ing. Ján Hečlo - Regionálny redaktor PID
