Pokles početnosti diviačej zveri

Po niekolkych spolocnych polovackach dochadzam k nazoru, ze pocty diviakov rapidne klesli. Co som sa rozpraval s vela polovnikmi, tak tento rok ako by sa diviaky odstahovali. Vlastna skusenost je, ze na polovacke kde sa po minule roky strielalo 20-30 ks na pohon sa tento rok ulovili akurat tak dve lisky. Zaujima ma, ci to je len moja skusenost, alebo aj v inych kutoch Slovenska je stav podobny.

Treba na tých spoločných po výradoch zrátať počty strelených bachýň a prepočítať koef. prírastku na budúci rok. Môj kamoš hovorí, že na svedomí to má aj vakcinácia. Aký máte názor na vakcináciu?

Aj to je jeden z nazorov, ze po vakcinacii su svinky neplodne. Na to by nam mohol odpovedat nejaky vetrinar.

s tymto nazorom som sa aj ja stretol . mozno by sme sa cudovali co obsahuje vakcina keby sa dala na rozbor . mozno robi svinky sterilne alebo kancov neplodnych , chcel by som aj ja pocut nazor veterinara .ja sa casto pohybujem v oblasti male karpaty - okolie pezinka . tam sa mi stavy diviacej zveri zdaju na tej istej urovni , ale nemozem sudit podla poctu strelenych kusov .

Tu je môj príspevok z témy jarné kmeňóvé stavy :
<br/>V suvislosti s vakcinaciou proti KMO bola porada polovnych hospodarov okresu VK. Ku koncu sa tam rozprudila debata o pocte diviacej zveri a vacsina hospodarov tam hovorila o tom, ze take zle, ako je to teraz to nebolo uz 30 rokov. Ja nesuhlasim. Koniec osemdesiatych rokov a zaciatok 90 -ych boli naozaj vynikajuce ale to suviselo najma so sposobom obhodpodarovania pody. Vsade sa sialo obilie. Potom zaroven so zatravnovanim ploch sa stavy znizili ale v poslednych rokoch si myslim, ze su stabilizovane. Ono aj tak su nad normovane kmenove stavy. Vela polovnikov bolo zvyknutych na vysoke stavy diviakov a terajsi stav preto považuju za nepriaznivy. Keby sme vsak mali dodrziavat normovane kmenove stavy, tak len potom by videli, co je to stretnut raz za rok diviaka v hore.
<br/>
<br/>Debatovali sme aj na tému škodlivosti vakcíny. Veterinári jednoznačne tvrdia, že vakcína nemá vplyv na plodnosť. Skôr si myslím, že nízke prírastky súviasia s dlhými zimami v posledných dvoch rokoch. Snehu bolo ešte v marci a svine mali problém vychovať prasiatka. Poznám revír kde sa takmer vôbec nepoľuje nadhánkou na spoločných poľovočkách a diviakov majú dosť. Od septembra až do januára sa diviaky rozháňajú nevídaným spôsobom. Ak v nedeľu poľujú dve alebo viac susediacich revírov, tak sa diviaky ani namjú kam uchýliť.

Úplne s tebou súhlasím. U nás, kde je lov diviakov postavený takmer výlučne na individuálnych poľovačkách počas splnu a posliedok sú stavy diviakov vyššie ako kedykoľvek predtým. Pokiaľ sa budú na spoločných poľovačkých strieľať dospelé kusy, čo v sebe zahŕňa veľke riziko vystrelenia bachýň, budú stavy diviakov zákonite klesať. A posledné zimy mali podiel na nízkom prírastku. Spočítajme to a máme príčiny poklesu v niektorých regiónoch. A je len alibizmus hľadať príčiny niekde inde.

Úplne s tebou súhlasím. U nás, kde je lov diviakov postavený takmer výlučne na individuálnych poľovačkách počas splnu a posliedok sú stavy diviakov vyššie ako kedykoľvek predtým. Pokiaľ sa budú na spoločných poľovačkých strieľať dospelé kusy, čo v sebe zahŕňa veľke riziko vystrelenia bachýň, budú stavy diviakov zákonite klesať. A posledné zimy mali podiel na nízkom prírastku. Spočítajme to a máme príčiny poklesu v niektorých regiónoch. A je len alibizmus hľadať príčiny niekde inde.

Mne sa tiež zdá, že tento rok je vidieť menej diviakov (aspoň v Pezinských Karpatoch, kde chodím najčastejšie). Na jar som viac krát videl diviačice s plnými strukmi ale mali pri sebe len 1 alebo 2 diviačikov a niekedy ani jedného. Myslel som si, že to súvisí s dlhou tohtoročnou zimou, keď ešte v polke marca bolo v M. Karpatoch miestami po pás snehu.

Zrejme je to závislé od lokality, ale aj od netypického počasia-viď napr jelene. Pri lonštiakoch dávame dobrý pozor, či tam nie je vodiaca. Aj v októbri som stretol pásikavé prasiatka od lonštiačky. Na vodiacu lonštiačku je treba dávať veľký pozor zvlášť keď vyjjde črieda aj so staršími bachyňami. Videl som to pri Štúrove, ale aj pri Žiline.
<br/> Zaujímavosť: Češi majú strieľať bachyne prednostne, kedže čierna je premnožená.

Myslím si že úbytok diviačej zveri súvisí s dåžkou zimy (a to bola v poradí druhá extrémna) a tiež neúrodou bukvice a žaluďa. Tento rok padlo žaluďa a bukvice veľmi veľa tak som zvedaví (ak nebude opäť zlá zima) či sa to prejavý na lepších vrhoch prasiat a ich prežití.

U nás sú stavy diviakov na prijateľnej úrovni a v posledných rokoch mierne stúpajú. Svedčí o tom mierne zvýšený odstrel a stále nachádzanie stôp.

Chodim polovat do revirov po celom Slovensku a zatial mi to vychadza ako velmi jednoducha rovnica - cim menej spolocnych polovaciek, tym lepsi stav ciernej. Pravdepodobnost ulovenia bachyne na spolocnej polovacke je prilis velka a to sa musi prejavit klesanim stavu.

Chodim polovat do revirov po celom Slovensku a zatial mi to vychadza ako velmi jednoducha rovnica - cim menej spolocnych polovaciek, tym lepsi stav ciernej. Pravdepodobnost ulovenia bachyne na spolocnej polovacke je prilis velka a to sa musi prejavit klesanim stavu.

Skus sa aj pozriet v lete a v simni si kde bola nasiata kukurica. Lebo kde je kukurica tam su aj svine.

Papo jen bych tvou poslední větu uvedl na pravou míru. V ČR nejsou pro vetšinu honiteb stanoveny normované a minimální stavy černé zvěře.Buď se tam tato zvěř nevyskytuje, nebo na její normování nedosáhnou majitelé honiteb výměrou lesních pozemků.Podle naší legislativy se může lovit v honitbách kde nejsou stanoveny normované stavy(černé zvěře) lovit zveř do věku 2 let (sele lončák) bez omezení počtu a zvěř samičí bez omezení počtu a věku.Je tedy možno střílet i ty nejstarší bachny. To ovšem neznamená, že se mají střílet bachny přednostně. 1) je věcí uživatele honitby komu vydá povolenku k lovu bachny 2) na nadháňkách je povoleno lovit pouze sele a lončáka, ostatní pouze na povolení městkého úřadu. 3) samozřejmě, kdo bude chtít zlikvidovat prasata tak přednostně odloví všechny bachny 4) a nejdůležitější ,,,,,, je to o přístupu jedinců a to se týká lovu černé zvěže všeobecně, tedy i lovu kňourků a kňourů

Jenda, čerpám len z platnej legislatívy, nechodím poľovať do Čiech:
<br/>
<br/>V Praze dne: 21. července 2004
<br/>Č.j.: 29 351 /2004- 16230
<br/>Vyřizuje: Ing. Žižka
<br/>Telefon: 2 2181 2826
<br/>e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
<br/>3. Plně využívat ke snížení početních stavů prasete divokého i možnosti dané v § 39 zákona o myslivosti, tj. povolením a uložením úpravy stavu prasete divokého lovem, tedy odstřelem a odchytem, za využití následujících pravidel:
<br/>a)upřednostnit lov selat (75 % z celkového odlovu), a lončáků (15 % z celkového odlovu), při odlovu lončáků preferovat jedince samičího pohlaví (nelovit osamostatněné lončáky - samce),
<br/>b)z dospělé zvěře se zaměřit výhradně na bachyně (10 % z celkového odlovu) kromě vůdčích, tzn. těch, které vedou rodinné tlupy a dále omezit, respektive na dobu 3 let zastavit, lov kňourů,
<br/> toto je citácia Ministerstva zemědelstí, je stále v platnosti

Já jen aby návštevníci PID neměli zkreslený náhled o tom, jak to u nás funguje, myslím tím legislativu.
<br/>Tato doporučená opatření jsou pouze metodickou pomůckou orgánům státní správy jak postupovat v případě navýšení (nebudu psát přemnožení) počtů černé zvěře.Tento pokyn není zvázný ani pro úředníky, ani pro uživatele honiteb.
<br/>U dospělých bachen o odstřelu se nechá diskutovat.Ulovit bachnu od selat, nebo ne? Je 10% moc nebo málo?
<br/>U selat je to vcelku jasný.Většina polovníků, myslivců loví z tlupy nejdřív selata.U lončáků už je to horší. Už je jistě míň těch kteří by nevystřelili na samotného kňourka(což není v období jara, nebo chrutí až tak moc velký problém)A kdo by nevystřelil na bachyňku lončačku, která nevodí selata.
<br/>A jak jsem psal, je to o individuálním přístupu jednak myslivců samotných,jendak uživatelů honiteb(hospodářů)
<br/>Černý rytířům našich lesů zdar

pani nezabúdajte že veľa zveri sa odstrelí počas celeho roka pretože je povoleny celoročný odstrel na monitoring. Najhoršie na tom je že bachyňa aj keď vrhne mlade nechodí s nimi hneď von vychádza aj sama čo sa jej môže stať osudným.
<br/>Veľkou chybou je aj veľky počet strelených sviň na spoločných poľovačkách.
<br/>A mne sa osobne zda že je to z diviakmi o trochu lepšie ako po mynule 2-3 roky aj keď sa tento rok už dosť odstrieľalo.
<br/>
<br/>Podľa mňa by sa mali hlavne strieľať prasce.

Jasně, nemluvíme jen o společných.
<br/>Vem si kdy vrhá bychna selata... Vetšinou januar-marc (nebrat doslova)Kdo v tomto období vystřelí na bachnu, to je u mě magor.Nikdo nejsme neomilný, ale takových omylů se děje řekl bych až moc;/

Jenda, nespochybňujem samozrejmý prístup k bachyniam. Spomínané riešenie v ČR je objektívnou reakciou na daný stav. Pre úplnosť zacitujem aj zdôvodnenie, aby nedošlo k nedorozumeniam:
<br/>
<br/>&quot;Škody, které uvedený druh zvěře svými životními projevy působí zejména na zemědělské půdě a zemědělských plodinách, se stále zvyšují. Významné je i negativní působení prasete divokého na populace některých druhů zvěře, zejména bažanta obecného, koroptve polní a zajíce polního. Výsledné početní stavy jsou pozitivně ovlivňovány současnou intenzivní velkoplošnou zemědělskou výrobou zejména vysokých plodin, jako je kukuřice a řepka, které poskytují dostatek krytu a klidu a znesnadňují lov zvěře.
<br/>Nezbytně nutné snížení početního stavu prasete divokého na území České republiky je v zájmu snížení výskytu škod, úpravy věkové a pohlavní struktury populace prasete divokého a také zachování výše jmenovaných druhů zvěře.&quot;
<br/>
<br/>A vzhľadom na predtým spomínané neskoré vrhy lonštiačiek - ktoré nie sú ojedinelé a na vývoj škôd sa budeme zrejme aj u nás zaoberať otázkou redukcie. Totiž v reálne stúpajúcich počtoch čiernej môžeme tušiť jednu z vážnych príčin znižovani drobnej a pernatej zveri.