Sokol rároh je pôvodne stepným a lesostepným druhom, na Slovensku obýva predovšetkým nížiny a priľahlé pohoria do výšky 800 m. n. m. Prirodzeným hniezdnym prostredím sú listnaté a zmiešané lesy, zriedkavo aj skalné steny, otvorená krajina kultúrnej stepi. V minulosti využíval sokol rároh hniezda krkavca čierneho, myšiaka lesného, prípadne iných druhov dravcov. Najčastejšie hniezdil v dostupnej blízkosti väčších pasienkov s výskytom sysľa pasienkového, ktorý približne do roku 1970 tvoril hlavnú zložku potravy. Sokol rároh je univerzálny lovec, ktorí svoju korisť dokáže uloviť vo vzduchu aj na zemi. V súčasnosti tvoria hlavnú zložku škorce a holuby.
Faktory ohrozenia
Na populáciu sokola rároha vplývajú dve hlavné skupiny faktorov ohrozenia, a to prirodzené a antropické. Z prirodzených faktorov ovplyvňujú populáciu predovšetkým nepriaznivé poveternostné podmienky (silný vietor, dážď) počas hniezdneho obdobia. Môžu spôsobiť pád hniezda, alebo vypadnutie mláďaťa. Medzi prirodzených predátorov, predstavujúcich nebezpečenstvo pre mláďatá, patria napríklad jastrab lesný (Accipiter gentilis), výr skalný (Bubo bubo), kuna skalná (Martes foina), krkavec čierny (Corvus corax).
Omnoho závažnejší vplyv majú antropické faktory. V dôsledku nevhodných lesohospodárskych zásahov ubúdajú hniezdne biotopy vyhovujúce nárokom sokola rároha. Nevhodné lesohospodárske, ale tiež agrotechnické zásahy majú často za následok vyrušovanie v čase hniezdenia a následné zanechanie znášky. V najperspektívnejších nížinných oblastiach dochádza k zástrelom jedincov sokola rároha a ničeniu hniezd vystreľovaním. Ilegálnym odstrelom sú likvidované tiež dravce a iné vtáky - potenciálni stavitelia hniezd. Významným faktorom ohrozenia je vykrádanie hniezd, v dôsledku ktorého bola slovenská populácia koncom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia ohrozená vyhynutím. Z toho dôvodu začala spoločnosť Ochrana dravcov na Slovensku, v spolupráci so Štátnou ochranou prírody, vytvárať náhradné hniezdne príležitosti, prostredníctvom inštalácie drevených búdok. Vďaka realizácii týchto opatrení počet zaznamenaných hniezdení začal pomaly stúpať. V súčasnosti sa kvôli dlhšej trvanlivosti inštalujú hliníkové búdky. Súčasný stav populácie
V roku 2007 hniezdilo v juhozápadnej časti Slovenska 17 párov sokola rároha, prevažne v agrocenózach, v juhovýchodnej časti Slovenska hniezdilo 9 párov. Dôsledkom pôsobenia negatívnych faktorov v prirodzených hniezdnych biotopoch, využíva takmer celá slovenská populácia sokola rároha na hniezdenie výlučne búdky. Pokračovanie vo vytváraní hniezdnych príležitostí je preto nevyhnutným krokom pre stabilizáciu a eventuálne postupný rast súčasnej populácie.
Medzinárodný projekt na záchranu sokola rároha
Európska komisia podporila v rámci programu LIFE-Nature medzinárodný maďarsko-slovenský projekt pod názvom „Ochrana sokola rároha v Karpatskej kotline“. Predkladateľom je Národný park Bükk v Maďarsku. Medzi partnerov projektu patrí 8 národných parkov a 3 mimovládne organizácie v Maďarsku, na Slovensku na projekte spolupracuje Ochrana dravcov na Slovensku, Štátna ochrana prírody, Západoslovenská energetika, a.s. a Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko.
Sokol rároh (Falco cherrug) je ohrozený nielen na území Slovenska, tento druh je považovaný za globálne ohrozený. Jeho celosvetová populácia poklesla v období rokov 1990 až 2003 o 61 %. Európska hniezdna populácia bola naposledy odhadnutá na 450 párov. Dôvodom pre realizáciu projektu je fakt, že maďarská a slovenská populácia tvoria spolu približne 40 % z uvedeného počtu párov. Cieľom projektu je stabilizácia populácie sokola rároha v Maďarsku a na Slovensku, prostredníctvom realizácie radu opatrení. 
Optimalizácia hniezdnych podmienok je podporovaná vytváraním hniezdnych príležitostí (inštalácia a údržba umelých hnieznych podložiek a búdok), a tiež rôznymi praktickými opatreniami v hniezdnych biotopoch. Jednotný systém monitoringu a zberu dát zabezpečuje informácie potrebné na zisťovanie trendu vývoja populácií, potravných a biotopových preferencií, faktorov ohrozenia a mnohých ďalších údajov. Monitoring bude realizovaný aj prostredníctvom satelitných vysielačiek, ktorými bude označených 40 sokolov v Maďarsku a 6 na Slovensku. V rámci projektu prebieha taktiež identifikácia a ošetrovanie trás elektrických vedení, ktoré predstavujú pre sokola rároha reálne nebezpečenstvo. S cieľom zlepšiť vzájomnú spoluprácu sa uskutočňujú stretnutia s cieľovými skupinami (poľovníci, užívatelia pôdy, lesohospodári). Ďalšou z aktivít je vytváranie a stabilizácia potravných zdrojov, či manažment lovných biotopov - reštitúcia sysľa pasienkového a zabezpečenie vhodného spôsobu hospodárenia na vybraných lokalitách. Podrobnejšie informácie o spoločnom maďarsko-slovenskom projekte sa dozviete na adrese www.dravce.sk/sokolraroh.
Spracovala: Lucia Deutschová
Autor fotografií: Jozef Chavko
