Nakoľko som mal určité povinnosti v Nitre, spojil som sa s pánom Ing. Ľubomírom Kovačikom, riaditeľom akciovej spoločnosti AEROSLOVAKIA. Požiadal som ho ako redaktor Poľovníckej informačnej databázy, či by nemohol nahliadnuť do vykonávacích prác ich lietadiel týkajúcich sa immunizačných prác líšok. Pán riaditeľ mi to ihneď umožnil, ale bol som upozornený, že budem musieť stráviť 4 hodiny na palube jedného malého lietadla.
Z výstavného centra Agrokomplex som sa na Nitrianské letisko dostal za krátky čas. Pán riaditeľ Kavačík ma predstavil svojmu bratovi Juliusovi Kovčíkovi ktorý je priamo zodpovedný za túto akciu.
Vakcinačné práce vykonávajú s piatimi lietadlami Americkej výroby, typu Cessna 172.
Pracujú tak s vlastnými lietadlami ako i lietadlami v nájme.
Poznám tieto lietadlá. Sú to dobromyselné turistické mašiny. Letci ich nazývajú „detské kočíky“, lebo veľa dnešných pilotov bolo cvičených na týchto strojoch, alebo na Cessnách iného typu.
Letecká flota už bola pripravená!
Už z ďaleka bolo vidno, že dvere batožinového priestoru lietadiel sú odmontované a namiesto ich je tam plexisklové okno prepichnuté PVC rúrou priemeru asi 100 mm.
Horný koniec rúry sa končí stolíkom a dolný koniec rúry, ako hlaveň dela
volne pozerá dole z lietadla. Nepotrebujem k tomu veľkú fantáziu aby si predstavil, že návnadou obalené vakcíny opúšťajú lietadlo cez túto rúru. Zadné sedadlá sú vymontované. Je tam iba maličká stolička, na ktorom sedí obsluha, ktorý ručne hádže vakcíny cez rúru von z lietadla.
Všetky miesta v lietadle sú obsadené vo vreciach zabalené vakcinačnímy návnadami. Vakcíny sú chladené. Na dôležitosť chladenia som došiel iba druhý deň, keď za cieľom fotenia som sa pokúsil vyrezať vakcínu z obalu. 15-20 C teplá návnada, vypadala ako dobre premiešaná plastelína. Keby návnada bola v takomto teplom stave vyhodená z lietadla, tak sa rozprskne po zemi.
Vôňa čo panoval v kabíne lietadla, sa nedá opísať. Pach hnijúcej ryby miešaný s vôňou benzínu dáva s ničím nenapodobiteľnú - jedinečnú „ Vôňu „ .
Taký smrad sa umelo nedá vyrobiť!
Toto môže vyprodukovať iba náhoda!
Vakcinačná návnada - LYSVULPEN por. a.u.v.: obsahuje modifikovaný oslabený vakcinačný kmeň besnoty SAD Bern, množený v bunkových kultúrach, antibiotiká a stabilizačné médium.
Zmes je naplnená do plastikových toboliek (blistrov), ktoré sú obalené návnadovou hmotou s tetracyklínom. Tetracyklín slúži ako indikátor vakcinácie.
Vakcinačný vírus je možné odlíšiť od terénneho vírusu pomocou monoklonálnych protilátok. Návnada je čiernohnedej farby, guľatého alebo hranatého tvaru, pevnej konzistencie.
Vo vnútri návnady je uložená plastiková tobolka (blister) s viacjazyčnou potlačou "Pozor - vakcína proti besnote". Obsah tobolky (vakcinačný antigén so stabilizačným médiom) je načervenalej farby. Pri požití návnady líškou sa tobolka s vakcínou perforuje a vakcína príde do kontaktu so sliznicou dutiny ústnej. Cestou lymfatického systému vyvolá imunogénny efekt.
Posadili ma do pravého sedadla lietadla, a lietadlá začínali robiť motorovky. Táto činnosť trvá dosť dlho. Na zemi piloti dosť týrajú motory lietadiel. Keby niečo, tak nech sa to ukáže ešte na zemi. Hore vo vzduchu už je koniec tykania. Vo vzduchu si každý vyká, hladká a lichotí svojim lietadlám. Nie sa na tom čo čudovať! Ich životy závisia na nich.
Lietadlá za sebou rolujú ku prahu dráhy. Za krátky čas sa pomaly, krátkymi skokmi odlepia od zeme. Sú zaťažené! Aj naše lietadlo sa dostane ku štartu. Je to charakteristické pri Cessnách, že citeľné zrýchlenie sa dá zbadať iba tesne po vzlete. Výšku 1000-1400 Feetov (300-400 m) sme dosiahli dosť rýchlo. Táto výška je Altitude - čo znamená nadmorská výška. Výšku nad terénom sme mohli mať okolo 150 - 200 metrov. Pilot lietadla sa venoval k nastaveniu GPS prístrojov, a ja som sa zamestnal s fotením.
....na GPS-ke bodkované čiary z predošlých letov, a pokračovali tam v leteckom kladení návnad | Dåžka jednotlivých letov mohol byť okolo 30 km, a bočná vzdialenosť medzi letov bolo 500 metrov. |
Za dobrých 10 minút sme sa dostali na miesto, kde predošlí deň práce boli prerušené. Pilot vyhľadal miesta kde sa končili na GPS-ke bodkované čiary z predošlých letov, a pokračovali tam v leteckom kladení návnad. Dåžka jednotlivých letov mohol byť okolo 30 km, a bočná vzdialenosť medzi letov bolo 500 metrov.
Začínali sme pri Maďarských hraniciach v blízkosti Moče, a pokračovali sme vo výkresoch 500 metrových pás na GPS smerom na Štúrovo. Pravidelne sme sa otáčali buď nad Dunajom alebo tesne za Želiezovcami.
Július Kovačík - Pilot |
Otáčanie | Dunaj |
Hladiac dozadu, som pozoroval ako odborná obsluha, hádže návnady do otvoru PVC rúry.
Ako sa vyráta 24 ks vakcinačných návnad na 1 km2 ? Určite majú v tom prax! Každý deň totiž posielajú správu o priebehu leteckého kladenia z každého letového dňa. Neoddeliteľnou súčasťou týchto správ, je záznam GPS - mapa letov v mierke 1 : 200000.
Jedno je isté! Pohonná hmota lietadla vystačí na 4 hodiny letu a nabalené množstvo vakcinačných návnad je na 4 hodiny.
Na začiatku jednotlivé lietadlá ešte komunikovali so sebou. Neskoršie to prerušili a prešli sme na frekvenciu Bratislava-Control a boli pozorované rádiové komunikácie „veľkých želiez“ - dopravných lietadiel.
Lietali sme rýchlosťou niečo nad 100 knotov (180 - 200 km/h) a vo výške 1300 - 1400 Feet-ov (400 - 460 m) . Naša nadzemná výška sa pohybovala od 150 až 200 m.
Hron | Hron |
Štúrovo a Ostrihom |
Pozoroval som okolie. Veľmi dobre sa dali rozpoznať v lese ukryté kàmelce a vodou naplnené bahniská diviakov. Tu som si nie veľmi istý, že o tých bahniskách vedia aj miestni poľovníci.
Okrem pár danielov a väčšieho množstva srnčej zveri som inú zver nevidel.
Z EGOM-u od Pilišských hôr sa zatiahlo a začínalo pršať. Viditeľnosť bola ešte dobrá, ale lety v takomto počasí rýchlo strácajú svoj pôvab.
Po pristátí v Nitre, okolo nás všetko bolo suché. Aj vo veži sa dozvedeli o daždivom počasí iba z našich rádiových správ. Som veľmi povďačný Ing. Kovačíkovi za možnosť, že som mohol nahliadnuť do tejto menej známej „poľovníckej“ činnosti. Je to tvrdá práca, čo vyžaduje vysokú odbornosť. Určite má aj svoje finančné pozadie, ale je tam aj veľa rizikových faktorov!
Text a fotografie - Takács Fridrich