![](/images/upload/Image/2006/Sajto/Nase_Polovnictvo/logo250x.gif)
Na jeho stránkach si prečítajte:
NA OKRAJ NOVELY ZÁKONA * AKO PREŽILI ZAJACE ROK 2010* O VÝSTAVE PO VÝSTAVE * ZO ŽIVOTA SRNČEJ ZVERI * KEĎ VRCHOLÍ SRNČIA RUJA * TETROV HOĽNIAK: OSTANE, ČI ODÍDE? * TAKÉ NEOBYČAJNÉ MRAVENISKO * VEK JELEŇOV A ICH CHRUP * PODOBIZEŇ F. COBURGA V SMREČINÁCH * NORFOLSKÝ TERIÉR * ZÁUJEM O NAŠE VEĽKÉ ŠELMY * VÁŽME SI NAŠU PRÍRODU * NA ZELENEJ VLNE * AUGUST V REVÍRI ....
AKO PREŽILI ZAJACE ROK 2010
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/6-1.jpg)
Zajacom sa u nás stále nedarí a ich stavy sú z roka na rok nižšie. Potvrdzuje to aj analýza zajačej populácie od roku 2005, keď sa nedosahuje priemerný ročný úlovok ani 27 tisíc! V porovnaní s obdobím po roku 1969 je to len 9,8 %!Alarmujúci pokles počtu zajacov v našich revíroch konštatujú autori článku JAROSLAV SLAMEČKA, RASTISLAV JURČÍK, JOZEF GAŠPARÍK a ĽUBOMÍR ONDRUŠKA. Pripomínajú, že hlavnou príčinou poklesu početnosti zajačej zveri je naše nedostatočné úsilie pri zvyšovaní kvality ich životného prostredia.
O VÝSTAVE PO VÝSTAVE
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/8-1.jpg)
Tí, ktorí si nechali ujsť jedinečnú príležitosť navštíviť tohtoročnú Celoštátnu poľovnícku výstavu s medzinárodnou účasťou, ktorá sa konala v Bratislave, môžu ľutovať, píše vo svojom príspevku Ing. JOZEF HERZ, PhD. O. i. pripomenul, že výstava takéhoto rozsahu nie je len o trofejach, ale o všetkom, čo súvisí s poľovníctvom a stručnou formou informuje čitateľa o jej bohatom obsahu.
ZO ŽIVOTA SRNČEJ ZVERI
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/10-1.jpg)
Nejeden poľovník je presvedčený, že o živote srnčej zveri, ktorá u nás patrí medzi najrozšírenejšie, vie všetko, ale v skutočnosti to nemusí tak byť. Preto mnohí z nás uvítajú podrobnosti o jej biológii a etológii, ktoré zhrnul do článku jeho autor Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. Dôkladné znalosti života srnčej zveri pomôžu pochopiť aj príčiny, prečo sa táto zver adaptovala z lesných a lesostepných oblastí do nížin, kde jej takisto treba vytvárať vhodné životné podmienky.
KEĎ VRCHOLÍ SRNČIA RUJA
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/12-1_250.jpg)
O úspechu lovu srnčej zveri často rozhoduje použitie vábničky, píše JÁN VALOVIČ, ktorý vychádza z vlastných praktických skúseností. Pri vábení rozhoduje veľa okolností: čas, miesto, spôsob vábenia, počasie, ale aj poľovníkova trpezlivosť... Autor uvádza viacero dobrých rád, ktoré sa mu osvedčili počas štyridsaťročnej praxe.
TETROV HOĽNIAK: OSTANE, ČI ODÍDE?
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/13_1.gif)
O súčasných podmienkach, v ktorých žije tetrov hlucháň písal v minulom čísle výborný znalec života tetrovovitých doc. Ing. MIROSLAV SANIGA, CSc. Tentoraz sa venuje tetrovovi hoľniakovi, ktorý takisto môže mať rovnaký osud ako hlucháň. Hlavnou príčinou postupného ubúdania jeho stavov v našich podmienkach je úbytok vhodných biotopov. Nie sú to len nevhodné spôsoby obhospodarovania lúk a pasienkov, ale aj veľký rozvoj turistických aktivít práve v miestach, kde by tetrov hoľniak potreboval pokoj, dostatok potravy a vhodné úkryty. Ak tomuto vzácnemu druhu nebudeme venovať dostatočnú pozornosť, ak sa nepostaráme o zmiernenie negatívnych vplyvov na jeho existenciu a o zníženie počtu predátorov, čoskoro od nás – odíde.
TAKÉ NEOBYČAJNÉ MRAVENISKO
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/14-1.jpg)
Autor článku Mgr. PAVOL TURŇA nepriamo nadväzuje na predchádzajúcu tému, lebo jednou z príčin sústavného znižovania stavov tetrovovitých vtákov je tiež nedostatok mravcov! Práve tie (alebo ich larvy a kukly) ako významný zdroj potravy potrebuje tak tetrov hlucháň ako aj tetrov hoľniak, najmä pri odchove kuriatok. Založiť „umelé mravenisko“ nie je síce u nás jav bežný, ale možný. Autor opisuje spôsob založenia umelého mraveniska a pripomína, že patrí k moderným prístupom ochrany prírody, veď mravce pomáhajú i pri biologickej ochrane lesa a prispievajú tiež dostatku potravy mnohých vtáčích druhov.
VEK JELEŇOV A ICH CHRUP
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/15-1_250.jpg)
Keďže vek jeleňov sa najčastejšie posudzuje podľa opotrebovaných zubov, konkrétne stoličiek (premolárov a molárov), treba sa každému úlovku „pozrieť na zúbok“, tvrdia autori príspevku JÁN MERCEL a ĽUBOSLAV BUZNA. Základné znalosti o jeleňom chrupe získava každý poľovník už počas prípravy na poľovnícke skúšky, ale ak si ich rozšíri a osvojí aj postup hodnotenia, dokáže presnejšie určiť vek svojho úlovku. Na prvý pohľad ide o pomerne zložitý úkon, ale každý pozorný čitateľ ho zvládne. A presné určenie veku uloveného jeleňa neraz môže zabrániť aj nepríjemnostiam spojeným s neistým odhadom jeho veku a oprávnenia uloviť ho.
PODOBIZEŇ F. COBURGA V SMREČINÁCH
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/16-1.jpg)
Nemáme u nás toľko poľovníckych pamiatok, aby sme si mohli dovoliť nevšimnúť si, že v obnovenej poľovníckej chate v Smrečinách, obľúbenom mieste bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga, pribudol jeho reliéf. Autorom reliéfu je, ako v článku informuje MARIAN ČÍŽ, akad. sochár a maliar Ladislav Berák. V tejto súvislosti pripomína, že L. Berák patrí k nemnohým slovenským výtvarným umelcom, ktorý vždy úzko spolupracoval a spolupracuje s Múzeom vo Sv. Antone a vytvoril veľa umeleckých diel s tematikou zveri a prírody. Preto si ho poľovníci vážia a považujú „za svojho“.
NORFOLSKÝ TERIÉR
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/17-1.jpg)
ZÁUJEM O NAŠE VEĽKÉ ŠELMY
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/18-1.jpg)
Zaujímavé informácie a postrehy z odborného poľovníckeho seminára v OZ Kriváň Lesy SR, š. p. venovanom súčasnému stavu veľkých šeliem, (medveď, rys a vlk) na Slovensku, ich ochranu a vplyv na hospodársku činnosť človeka, prináša článok, ktorého autorom je Ing. ĽUBOMÍR BÚTORA, PhD. z Lesníckej fakulty TU Zvolen Na seminári sa zúčastnili aj odborníci z Nemecka. O. i. sa na podujatí konštatoval problematický počet medveďov a posúdili sa vedecko-výskumné aktivity súvisiace najmä s ich telemetrickým sledovaním. Zahraniční hostia mali možnosť obzrieť si na vlastné oči biotopy veľkých šeliem.
VÁŽME SI NAŠU PRÍRODU
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/20-1_250.jpg)
Stretnutie so zaujímavým človekom, naším spolupracovníkom Ing. VLADIMÍROM VICIANOM, PhD., pracovníkom Katedry plánovania a tvorby krajiny TU vo Zvolene. V obsiahlom rozhovore zoznamuje čitateľov s výučbou a výskumom katedry i so svojimi osobnými záujmami, úzko spätými s pozorovaním prírody a zveri, ktorému venuje takmer všetok svoj čas. Patrí k zanieteným ochrancom prírody, ktorú často a rád nielen pozoruje, ale aj fotografuje. O. i. pripomína, že „vďaka členitosti našej krajiny, jej geomorfológii, orografii a klimatickým podmienkam sú u nás ešte stále vhodné podmienky pre niektoré druhy živočíchov, ktoré v iných krajinách Európy sú už minulosťou... Slovensko je v stredoeurópskom regióne akoby poslednou baštou pre veľké šelmy, cez našu krajinu vedú hlavné migračné trasy napr. vlka zo severu na juh...“ To všetko nás zaväzuje vážiť si našu prírodu a chrániť ju.
NA ZELENEJ VLNE
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/24-1_250.jpg)
V rubrike na dvoch stránkach nájdete tri zaujímavé príbehy: PRVÁ GUĽA, DRUHÝ BROK (ONDREJ BARTOŠ), JELEŇ A RYS (IVAN LIPTÁK) a S OGAROM V REVÍRI (Ing. BRANISLAV BAKA).
,
VOLANIE DIVOČINY
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/26-1.jpg)
Druhá časť cestopisnej reportáže MUDr. MARIANA ZELINU z národného parku Masai Mara obsahuje o. i. dramatický opis, ako lev strhol pakoňa. Úlovok zasýtil nielen levy, ale po nich i šakaly a dvadsať supov! „Boli sme svedkami výjavu, ako v africkej savane počas hodiny mizne levom ulovený pakôň. Jednoducho stal sa potravou troch druhov živočíchov... Inak povedané: bol to priamy prenos procesu, ako z koristi bohatej na mäso vzniká holá kostra,“ píše autor.
15 ROKOV ĎALEKOHĽADOV FOMEI NA SLOVENSKU
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/28-1.jpg)
Podrobnejšie o prednostiach výrobkov firmy Fomei (foto, optika, metrológia, ekológia, inžiniering) a jej pätnásťročnom pôsobení na slovenskom trhu informuje Ing. PAVOL ŠAREK. T. r. v SR pribudla dcérska spoločnosť FOMEI Slovakia s. r. o. Mnohí naši poľovníci sa už zoznámili s touto značkou a oceňujú prednosti jej výrobkov.
ZAUJÍMAVOSTI
Vybrali sme zo zahraničnej poľovníckej tlače: Drop v Rakúsku, Vlky napadli rodinu, Poľovnícka demonštrácia, Škody nie sú špásy a i.
LIEČIVÉ RASTLINY
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/34-1.jpg)
Viete, čo možno v prírode zbierať v auguste? O. i. byliniek aj skorocel kopijovitý, ktorý má viacero liečivých účinkov. Napr. účinne a bezpečne poslúži aj vtedy, keď si v revíri spôsobíme menšiu reznú ranu – stačí na ňu priložiť čistý lístok skorocelu a rana sa nám – veľmi skoro zacelí! Rovnako účinný je i pri liečbe rôznych iných neduhov.
JELENIA PAŠTÉTA
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/30-1.jpg)
Do prípravy paštéty sa odvážia len skúsenejší, no niekedy treba začať. Prinášame jednoduchý recept na dobrú jeleniu paštétu Recept podľa KAROLA SLIMÁKA nie je zložitý, ale výsledok – vďaka jemnej chuti paštéty – mimoriadne lahodný. Ďalší recept na stránke – diviačiu nátierku – je ešte jednoduchší.
AUGUST V REVÍRI
![](/images/upload/Image/2011/sajtoelozetes/Nase_polovnictvo/aug/32-1.jpg)
Na dvoch stránkach nájde čitateľ: Doby lovu, nevyhnutné práce v revíri súvisiace so starostlivosťou o zver, pripomienku, ktoré práce treba vykonať na políčkach, ako ošetriť divinu, prečo treba pamätať na dostatok vody pre zver, informácie o tom, čo sa práve deje v revíri v ôsmom mesiaci roka a ďalšie rady. Nechýba ani úsmevný postreh Sedím na posede... a Veselá bodka.
NA STRÁNKACH 22 a 23 VŠIMNITE SI NAŠU PONUKU!
Bohatý výber praktických predmetov, ktoré by ste mohli potrebovať v revíri a ponuka kníh a DVD s poľovníckou tematikou!