Na jeho stránkach si prečítajte
ROZLÚČKA S LADISLAVOM GRMANOM
Posledné „zbohom“ dlhoročnému šéfredaktorovi Poľovníctva a rybárstva, spoluzakladateľovi vydavateľstva PaRPRESS a Nášho poľovníctva Mgr. LADISLAVOVI GRMANOVI, s ktorým sme sa začiatkom decembra museli navždy rozlúčiť. Svojou prácou sa natrvalo zapísal do histórie slovenského poľovníctva.
ČO SI ŽELÁME
Krátke zamyslenie na prahu nového roka.
SOVY známe – neznáme
I keď sovy, ako v úvode príspevku píše RNDr. STANISLAV HARVANČÍK, odpradávna zaujímali človeka viac ako iné vtáky, predsa ich ani dnes všetci nedokážeme presne rozoznať a nie každý pozná spôsob ich života. Možno preto časť verejnosti je presvedčená, že poľovníci vo svojich revíroch nemajú radi sovy. Aj to je dôvod, kvôli ktorému sme pripravili seriál o týchto známych-neznámych príslušníkoch našej avifauny: chceme poznať každý druh, ktorý u nás žije a chrániť ho pred akýmkoľvek nebezpečenstvom. Zoznámime sa v ňom s miestami hniezdenia sov, ich potravou aj s ich prirodzenými nepriateľmi a ochranou, akú im chceme poskytnúť.
HISTÓRIA TRIBEČSKÝCH MUFLÓNOV
Muflón v našich končinách žije už od 18. storočia: ako sa k nám dostal, ako tu, konkrétne v Tribečskom pohorí, natrvalo našiel svoj domov a ako sa mu tu darí až do dnešných dní, píše JOZEF ŠABO. Okrem zaujímavých historických údajov príspevok doplňuje stručný prehľad o počte medailových úlovkov a prehľad trofejí muflónov, ktoré získali zlaté medaily.
KEĎ MUFLÓN ZAČNE KRÍVAŤ
Autori článku MVDr. MARTIN ORAVEC a Ing. EVA JANKOVÁ upozorňujú na častú chorobu muflonej zveri, ktorá síce postihuje „len“ ich ratice, ale môže spôsobiť až úhyn. Ako sa vyhnúť tomuto bakteriálnemu ochoreniu, aká prevencia je najúčinnejšia? Čitateľ nájde odpovede na tieto aj ďalšie otázky v článku.
SRNČIA ZVER KONTRA OVCE
Zmeny, ktoré nastali v posledných desaťročiach v našej agrárnej krajine, spôsobujú aj zmeny v správaní voľne žijúcej zveri. Pre srnčiu zver sa to osobitne týka aj lokalít kam sa vrátil chov oviec, s ktorým sa – neveľmi znáša. Autor príspevku JÁN VALOVIČ preto pripomína nevyhnutné opatrenia, ktoré musia vykonať poľovníci ak chcú napriek rozšírenému chovu oviec udržať vo svojich revíroch aj srnčiu zver.
AJ LÍŠKU MOŽNO OKLAMAŤ
Napriek tomu, že líšku považujeme za chytrú až prefíkanú „kmotričku“, i ju možno „oklamať“, čiže privábiť na dostrel. Ako, kedy a kde je vábenie líšok najefektívnejšie? Rozhoduje kvalita vábničky alebo dôležitejšia je poľovníkova vytrvalosť? Zvyčajne každý poľovník má s vábením líšok vlastné overené a praktické skúsenosti, niektoré dobré rady z pera Ing. JOZEFA HERZA, PhD., však iste prídu vhod i tým, ktorým sa už podarilo líšku uloviť.
POPLATKY, ODVODY A POISTNÉ
Pripomienka platieb, ktoré sme povinní uhradiť.
KRAJINA „STVORENÁ“ ČLOVEKOM
Podrobnejšie o pojmoch, s ktorými sa denne stretáme vysvetľujú autori prvej časti príspevku Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. a Mgr. BRUNO JAKUBEC, PhD. z TU Zvolen. Objasňujú predovšetkým zmeny krajinnej štruktúry, s ktorými sa denne stretáme a ktoré výrazne ovplyvňujú aj život voľne žijúcej zveri, jej počty, pohyby krajinou, zdravotný stav, no tiež rastlinné spoločenstvá. No i tieto nevyhnutné premeny krajiny možno zmierňovať a obmedziť ich negatívny dosah na prírodu ako celok. Ak človek „pretvára“ krajinu, musí ju vedieť chrániť i pred sebou samým. Ako? Aj to sa musíme naučiť.
V ZLIECHOVE BOL SVIATOK
Informácia o sviatku sv. Huberta v jednej z mnohých našich obcí, konkrétne zo Zliechova, ako ho videl a prežíval jeden z jeho účastníkov – Ing. JOSEF POKORNÝ.
Na stránke nájdete aj MALÉ ZAMYSLENIE člena PZ Trnava-mesto MICHALA MACHOVIČA so želaním šťastného nového roka 2012 adresovanom všetkým ľuďom dobrej vôle a všetkým milovníkom prírody.
LAJKY
Podrobnejšie o zaujímavom plemene lajok: napr. prečo sa u nás začali považovať za „duriče“, aké sú medzi nimi rozdiely a odlišnosti pri praktickom použití v revíri. Lajky možno stretnúť už i v našich revíroch, no doteraz pretrvávajú nepresné a mylné informácie o ich praktickom využívaní. Aj preto si treba prečítať príspevok Ing. JÁNA ZAJACA.
ZIMNÉ TRAMPOTY RATICOVEJ ZVERI
Na voľne žijúcu zver počas zimy číhajú viaceré „trampoty“. Nie je to len chlad, nedostatok potravy, prípadne sťažený prístup k nej, ale aj stále väčšie vyrušovanie, ktoré ju núti unikať z miesta na miesto a tak strácať množstvo vzácnej energie. Každý poľovník však musí vedieť, že aj zlý zásah vyžadujúci si dlhé dohľadávanie postrelenej zveri, na ostatnú pôsobí rovnako nepriaznivo ako keby sa v tých miestach prehnali desiatky bezohľadných turistov... Ako píšu autori príspevku ANTON MIKUŠKA a Ing. JÁN MERCEL, každé podobné vyrušovanie podporuje tiež vznik škôd na lesných porastoch. A to je ďalší dôvod kvôli ktorému musíme dožičiť zveri v zime čo najväčší pokoj.
ŽERIAVY NA OBLOHE
O nezabudnuteľnom pozorovaní na juh letiacich žeriavov nad maďarským národným parkom Hortobágy píše JARMILA KAINZOVÁ. Práve tu na svojej dlhej púti za slnkom sa ich tam na krátky odpočinok zastavilo okolo 90 tisíc!
99 ZÁSAHOV ZO 100
V pravidelnej rubrike Rozhovor predstavujeme nášho významného streleckého pretekára VLADIMÍRA KOPÁČIKA, člena PZ Dudváh Abrahám. Ako sa dostal k streleckému športu, čo preň znamenal, odkedy a koľko sa mu venoval? Po mnohých významných aj medzinárodných úspechoch si na vlaňajších Majstrovstvách Európy, ktoré sa konali v Taliansku, v „kráľovskej“ streleckej disciplíne za akú sa považuje olympijský trap, v kategórii veteráni vystrieľal dokonca titul Majster Európy. Pretože v minulosti sa mu už podarilo aj 99 zásahov zo 100, teraz na okraj svojho posledného víťazstva skromne dodáva: „Zo 120 možných terčov sa mi podarilo zasiahnuť 113.“ V rozhovore vysvetľuje, prečo je strelecký šport taký krásny a aké vzácne vlastnosti umožňuje človeku rozvíjať.
NA ZELENEJ VLNE
Z príbehov našich čitateľov sme vybrali tri: AJ NA ASFALTE KRÁĽOM (Branislav Pružinec), KLOBÚK DOLU! (Ing. Gustáv Pokorný) a o jeleňovi, ktorý bol KRÁSNY, ALE SLEPÝ (Jozef Šabo).
NÔŽ AKO DOBRODRUŽSTVO
„Lovecký nôž je pre nás poľovníkov nekonečnou a zaujímavou témou. Už po celé stáročia riešime celý rad zásadných tém, napr. aká oceľ je najlepšia, vzhľad noža, ktorý je krásny, nakoľko je účelný, bezpečný, ale aj koľko stojí atď.“ – píše v úvode článku Ing. BŘETISLAV HUTÁREK. A potom nasleduje opis jeho pokusov, ktorým svoj lovecký nôž neustále zdokonaľoval, prerábal a vždy sa mu zdalo, že má na ňom čo zlepšiť. Vývoj a úpravy svojho loveckého noža tak premenil na zaujímavé „dobrodružstvo!
ŠELMY „V KOŽUCHU“
Nie všetka naša voľne žijúca zver musí v zime trpieť chladom. Veď ich je dosť takých, ktoré sa v tomto zimnom čase zaodejú do kožucha! Napriek tomu sa spôsob ich života predsa len do istej miery mení predovšetkým pri zaobstarávaní potravy. Niektoré z nich majú ešte i šťastie, že mrazivé dni prespia, iné sa však musia zoskupovať do svoriek, lebo len tak sa im v sťažených životných podmienkach môže podariť úlovok. O našich šelmách „v kožuchu“ píše Mgr. PAVOL TURŇA.
V TAJGE ZA VOLOGDOU
Pohľad na zaujímavú poľovačku na hlucháňa v „tajge za Vologdou“ (Rusko). Ani tu, v severskej tajge, kde je tento druh ešte stále hojný, nie je ho také ľahké uloviť a preto sa považuje za vzácny úlovok.
OPITÝ LOS
... Grizly zabijak, Zubry v Rusku a ďalšie zaujímavosti, ktoré sme vybrali zo zahraničnej poľovníckej tlače.
Z DÁVNO MINULÝCH ČIAS
Začíname listovať v starých poľovníckych časopisoch, z ktorých sa dozvieme, čo zaujímalo našich predchodcov, aké mali starosti. čo ich neraz v prírode prekvapilo, čo tešilo... Naša prvá ukážka je z časopisu Lovec z r. 1930, ktorá potvrdzuje, že ich a naše súčasné starosti sa ani tak veľmi nelíšia.
ZO ŽIVOTA SYSĽOV
Už ste niekedy pozorovali sysle? Autor príspevku IVAN KŇAZE opisuje ich správanie, ale aj hlasové prejavy. Pravda, teraz v zimnom období sú bezpečne ukryté pod zemou a o potravu sa nemusia starať: žijú zo zásob nahromadených v lete.
DOBRÚ CHUŤ
Recept na „Pečené suflé s lesným ovocím“ a „Dobrú polievku z bažanta“.
JANUÁR V REVÍRI
Lov, Východy a západy Slnka a Mesiaca a aktuálne Pripomienky.
Na záver: VESELÁ BODKA, ktorá nám pripomenie, že je tu čas poľovníckych plesov.
