Vyšlo februárové číslo časopisu

 
 

Na jeho stránkach si prečítajte

SPOMÍNAME, NEZABUDNEME


Výber z niekoľkých ohlasov, ktoré redakcia dostala pri príležitosti odchodu dlhoročného šéfredaktora PaR Mgr. Ladislava Grmana „do večných lovísk“.  V tejto súvislosti redakcia ďakuje všetkým spolupracovníkom a čitateľom, ktorí  svojimi kondolenčnými  odkazmi  prostredníctvom elektronickej pošty, listami alebo telefonicky vyslovili redakcii a rodine úprimnú sústrasť a žiaľ nad odchodom  vzácneho človeka.





SPEKTRUM
Krátke  informácie z činnosti  poľovníckych združení. Úspešná štvrtá  výstava nožov v Bratislave.

ORANŽOVÁ VESTA

Zamyslenie prečo  je oranžová vesta alebo iný reflexný prvok  na poľovníckom odeve nevyhnutný.


ZAJAC POĽNÝ V „MÍNUSOVÝCH“ ČÍSLACH




Štvorica našich odborníkov v rozsiahlom článku  informuje, ako sa darí  plniť požiadavky zákona o poľovníctve ktoré sa týkajú  využívania prírodných podmienok v oblastiach vhodných pre  malú zver, konkrétne zajaca poľného. V článku nájde čitateľ všetko, čo súvisí s jeho  momentálnymi stavmi a súčasne aj rozbor príčin terajšej situácie.  Autori sa zamýšľajú, či  plánované jarné kmeňové stavy boli nereálne, či sa diviaky rozšírili práve na úkor zajaca poľného,  prečo sa  v súčasnosti u nás viac darí líškam.... Možno nájsť vôbec východisko, aby sa zajac u nás neocital iba v „mínusových číslach“? Akú má budúcnosť?   A čo z naznačených príčin súčasného poklesu zajaca poľného možno ich odstrániť v jednotlivých  revíroch?


 DIVIAKY  AKO PROBLÉM



Spätný pohľad autora článku JOZEFA ŠABU  na postupné rozširovanie diviačej zveri u nás a osobitne  v Tribečskom pohorí, ktorý dokladá  zaujímavou štatistikou jej úlovkov. V článku nájdeme aj odpoveď, odkedy sa poľovníci začali zaujímať o diviačiu zver ako o trofejovú aj o tom, že so silnými diviakmi  sú obyčajne spojené aj „silné zážitky“.  Článok ilustrovaný dobovými fotografiami z výradov diviačej zveri  doplňuje  nemenej zaujímavá informácia: nielen nás, ale  celú „Európu trápia diviaky“.



MAČACÍ  PLAČ




„Deň sa schýlil k večeru, keď sme s priateľom stáli vonku pred poľovníckou chatou. Odrazu k nám z lesa doľahol smutný akoby naliehavý hlas: zdalo sa, že tam zaplakalo dieťa. Priateľ, ktorý nie je poľovníkom, sa preľakol...“ začína  svoj článok jeho autor Ing. JOZEF HERZ, PhD.  Pravda,  čo len trocha skúsenejší poľovník  si už po prvých riadkoch domyslí, že  v lese neplakalo dieťa, ale  ozvala sa mačka divá, pre ktorú nadišiel čas rozmnožovania.  V článku sa čitateľ dozvie, aký je súčasný stav tohto nášho malého dravca, ako žije, kde nachádza svoj areál a prečo ju  treba chrániť.


„OTEC“ V RÍŠI ZVERI

Každý poľovník, ktorý sleduje život zveri vo svojom revíri si všíma aj jej správanie. Medziiným i správanie samcov a samičiek voči vlastnému potomstvu.  Poznatky, ktoré získal pozorovaním sú nanajvýš zaujímavé, konštatujú v článku  jeho autori Ing. JÁN MERCEL, ANTON MIKUŠKA a doc. Ing. ĽUBOSLAV BUZNA.  Pre niektoré druhy „otcovstvo“ spočíva iba v plodiacom akte, iné  sa o svoje mláďatá „starajú“ rôznym spôsobom. Zaujímavé je konštatovanie, že z cicavcov napr. vlk dokáže byť obetavým rodičom, zatiaľ čo napr. jeleň alebo srnec  sa o potomstvo nezaujímajú. Takisto je povšimnutiahodné, že pernatá zver je starostlivá, veď nejeden poľovník si už všimol, že na násade vajec z času na čas vystrieda sliepočku kohútik, alebo že ju  po celý čas svedomite kàmi. Prináša potravu aj práve vyliahnutým mláďatám, od hniezda odháňa  predátorov...  No aj  medzi pernatou zverou sú výnimky, lebo tak im to „diktuje príroda“.

BIOKORIDORY, BIOCENTRÁ A INTERAKČNÉ PRVKY




V našom seriáli  o biodiverzite agrárnej krajiny vysvetľuje  jeho autor  Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD.  obsah  jednotlivých pojmov  a najmä  ich súvislosti s podmienkami, ktoré sú nevyhnutné pre život zveri.  Ide o tzv. mimoprodukčné funkcie agrosystému, ktoré sú nevyhnutné, aby sa v poľnohospodárskej krajine uchovalo  čo najviac tak ohrozených ako aj chránených druhov rastlín a živočíchov. Aj preto sa treba s nimi dôkladne oboznámiť s urobiť všetko preto, aby  nepokračovali zmeny ekologickej stability krajiny.













NÁKLONNOSŤ NA CELÝ ŽIVOT



Vyznanie ďalšieho z mnohých kynológov, ktorých záľuba v chove poľovne upotrebiteľných psov  doviedla k tomu, že sa stali ich chovateľmi.  JÁN PILÁT vo svojej chovateľskej  stanici Vlčí potok  odchoval  už 183 šteniat farbiarov a duričov a jeho skúsenosti s ich výcvikom a uplatnením v praxi  môžu pomôcť nejednému zo začínajúcich kynológov.


AUSTRÁLSKY TERIÉR




Austrálsky  teriér, ako píše Ing. JÁN ZAJAC,   nepatrí u nás medzi  mimoriadne rozšírené plemená, ale  kynológa zaujme jeho vývoj a skutočnosť, že patrí medzi plemená, ktoré sú rovnako vhodné tak na lov ako aj ochranu.

 
BEZ ŠTVORNOHÝCH POMOCNÍKOV?





Aktuálny  článok MVDr. RUDOLFA JANTU, ktorý upozorňuje na možnosti nákazy poľovne upotrebiteľných psov nebezpečnou Aujezského chorobou. „Každoročne,“ píše v článku „počuť o psíkoch, ktoré doslova nasadzujú život pri vytláčaní diviačej zveri z húštin. Tento nerovný boj sa končí pre psíka neraz aj tragicky. No nie je to jediné nebezpečenstvo, ktoré im hrozí pri spoločných poľovačkách na  diviaky, lebo čoraz častejšie počuť aj o úhynoch psov na Aujezského chorobu...“  Autor v článku informuje o akú chorobu ide a ako  pred ňou možno ochrániť  poľovne upotrebiteľných psov.


FOTOGRAFIE, NOŽE, ZBRANE






V rubrike Rozhovor  predstavujeme čitateľom mladého a nadaného fotografa , ktorým je  aj zo stránok Nášho poľovníctva známy PAVOL TURŇA.  Venuje sa však nielen fotografii, ale  jeho veľkou záľubou  je  aj výroba nožov  a gravírovanie poľovníckych zbraní. S jeho nožmi sa mohli zoznámiť záujemcovia  na mnohých výstavách a obdivuhodné sú tiež i výsledky, ktoré dosiahol pri gravírovaní. S úprimnosťou mladého človeka sa vyznáva nielen zo svojej lásky k prírode, ale aj k neľahkej ceste, ktorou musel prejsť kým sa mu podarilo zhotoviť svoje prvé výrobky. Ich krásu a kvalitu obdivuje každý, kto sa s nimi stretne.


NA ZELENEJ VLNE



Dve stránky zostavené zo zážitkov našich čitateľov: Dva výstrely pod Bukovinkou, „Nárok“ na úlovok a Stretnutie s vlkmi.


NAJVÄČŠIA JE BUBO BUBO



Väčšina poľovníkov je presvedčená, že pozná naše sovy a mnohí naozaj dokážu rozoznať jednotlivé druhy. Pokiaľ však  ich podrobnejšie nepozorujú a často sa s nimi nestretajú, uniká im mnoho zaujímavého z ich života.  Preto pokračuje v našom seriáli, ktorého autorom je RNDr. STANISLAV HARVANČÍK a v 2. tohtoročnom čísle sa  zoznamujeme s najväčšou európskou sovou – výrom skalným (Bubo bubo).  Pretože sa u nás už dávno nerobia tzv. výrovky, mnohí mladší poľovníci možno ani nevedia, že boli založené na  neznášanlivosti iného vtáctva, vrátane dravých  s výrom skalným: v noci sa naňho odvážia útočiť aj oveľa menšie druhy sov. Každého iste  zaujmú  podrobnejšie údaje  o spôsobe života tejto našej najväčšej sovy, ktorá   často hynie na  elektrických vedeniach alebo sa stáva obeťou  rôznych pesticídov na ničenie  škodcov v poľnohospodárstve.  Pri článku je aj mapka rozšírenia výra skalného u nás.


215 ROKOV LESNÍCKEJ ŠKOLY V LIPTOVSKOM  HRÁDKU



Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku  má za sebou dlhú históriu úspešného vzdelávania  generácií lesníkov a poľovníkov v duchu hesla velikána  slovenského lesníctva Jozefa Dekréta Matejovie: „Zachovať lesy  potomstvu  lebo ony sú predpokladom  udržania života na Zemi...“  píše sa  v úvode informácie o významnom jubileu školy: od jej vzniku uplynulo už 215 rokov!  Informáciu doplňuje  stručná história  školy aj  podujatia, ktoré boli spojené s jej významným výročím. 


SVIŠŤ AKO  „STRÁŽCA“




Pohľad na život svišťa, ktorý si za svoje obydlie vybral  vysoko položené miesta  –  pod skalnými stenami vo výške 1600 až 2 200 m.  V týchto priestoroch ho sledoval a fotografoval IVAN KŇAZE, ktorý nám vo svojom príspevku približuje zaujímavý spôsob jeho života. Patrí k nemu aj  mimoriadna ostražitosť, ktorou sa vyznačuje jeho správanie hneď, len čo vyjde zo svojho brloha.


ZAUJÍMAVOSTI
Očník v oku,  Streľba na lovcov... a niekoľko ďalších zaujímavých informácií, ktoré sme vybrali zo zahraničnej poľovníckej tlače.

DOBRÚ CHUŤ!





 Recept RICHARDA SEMANKA na srnčí  chrbát. A nie hocijaký: je to „ srnčí  chrbát   v lieskovcovej kruste  na jablkovom pyré s brusnicami a   opraženými zemiakovými prstami“.


Z DÁVNO MINULÝCH ČIAS
Pri listovaní časopisu Lovec z roku 1939 sme vybrali  informáciu o „oneskorenej „ sluke“.

FEBRUÁR V REVÍRI






Informácie o dobách lovu, Upozornenie  pre užívateľov  poľovných revírov a poľovníckych hospodárov.

VESELÁ BODKA


Aj by som ho prikrmoval, keby mal gastrolístky


POZRITE SI NAŠU PONUKU
Ponúkame pestrý výber  poľovníckych nožov, ďalekohľadov, doplnkov poľovníckeho výstroja, doplnkov kravát,  ktoré pôsobia ako originálny šperk.  Široká ponuka poľovníckej literatúry a DVD.







Partneri

Kto je online?

Práve tu je 471 návštevníkov a žiadni členovia on-line