Vyšlo marcové číslo časopisu

 
 

Na jeho stránkach si prečítajte

O KAMZÍKA SA UŽ NETREBA BÁŤ



Kamzíkovi vrchovskému tatranskému, ako vieme, vyhovujú vysoké  pohoria, strmé  svahy a drsné klimatické  podmienky, no ani tie mu  nemusia vždy zaručiť, že sa nebude znižovať  ich počet,  píše autor príspevku jeho autor  Ing. ŠIMON KERTYS.  Niekoľkoročné znižovanie ich stavov  však zastavil „program záchrany tatranského kamzíka“ a vďaka  všetkým, čo sa podieľali na jeho realizácii,   populácia  tohto symbolu našich veľhôr sa v priebehu posledného desaťročia viac ako strojnásobila.


SPEKTRUM
Krátke informácie, rady, ako správne uskladniť zbrane, zaujímavý projekt  nemeckých poľovníkov projektu manažmentu zbrane a poľovníctva.

KOMU O ČO IDE

Úvaha o tom, komu o čo ide v našom poľovníctve.  Kto je pri jeho rozvoji najväčšou prekážkou?  Ľudia, ktorým nejde o nič iba o vlastný prospech.


ZAJAC V ROKU 2011



Na stránkach Nášho poľovníctva každoročne uverejňujeme výsledky  prác našich popredných výskumníkov, ktorí  sa zaoberajú  životnými podmienkami  malej  zveri, predovšetkým  zajacovi poľnému.  Žiaľ,  tomu sa stále nedarí  návrat  výraznejší  do našich revírov predovšetkým na juhozápadnom Slovensku, kde sa vždy vyskytoval v hojnom počte.  Okrem prirodzených  príčin spojených s počasím,  skupina  odborníkov  opätovne  sledovala životné podmienky zajaca poľného v niekoľkých konkrétnych revíroch: v niektorých bolo možné zaznamenať dobré prírastky, v iných  boli  slabé a dokonca aj alarmujúce.  Autori  príspevku na čele s JAROSLAVOM SLAMEČKOM  o. i. upozorňujú, že situáciu možno zmeniť iba vtedy, ak budeme zajaca všemožne chrániť  a všimnúť si, či v súčasnosti ešte vôbec funguje systém  plánovania chovu a lovu malej zveri.  Pripomínajú tiež, že zajacovi poľnému  neprospela  ani  nová bonitácia, naopak, priniesla zmeny, ktoré ešte viac prehåbili priepasť medzi „papierom“ a realitou.

KRÁSAVEC MENOM DAMA DAMA


V dávnej minulosti daniela  škvrnitého, ktorý sa do našich končín dostal    zo Stredomoria a Blízkeho východu, dlho mohli loviť len vyvolení.  Až  keď sa u nás rozšírili, okrem kráľov a ich hostí, začala si ich do svojich zverníc privážať aj šľachta. U nás sa o rozšírenie daniela škvrnitého zaslúžili známi zemepáni, ktorí milovali lov a starali sa o to, aby sa  k nám dostali aj nové druhy.   Článok JOZEFA ŠABU  nás zoznamuje s históriou rozšírenia tejto, aj na pohľad krásnej ušľachtilej zveri, u nás.  Svoje informácie doplňuje údajmi o stavoch danielej zveri v topoľčianskych zverniciach od roku 1918 do roku 2010.










ZVYKY A TRADÍCIE



V rámci úvah o Etickom kódexe  sa  ich autor  Ing. JOZEF HERZ, PhD.   venuje niektorým zvykom a tradíciám  súvisiacim  s naším poľovníctvom. Niektoré  sú  staré už  dve-tri storočia, často sa do našich končín dostávali  predovšetkým  z Nemecka, postupne pribúdali  ďalšie. Patrí k nim   napr. i uctievanie  patróna poľovníkov – svätého Huberta.  Už generácie poľovníkov pred nami poznali  aj obrady súvisiace s ukončením poľovačky – slávnostný „výrad“, ale aj „pasovanie“  člena  za lovca  určitého druhu zveri.  No nestačí   tieto zvyky len poznať, ale treba ich aj dodržiavať, aby  ani jedna poľovačka nebola iba   obyčajnou príležitosťou na získanie úlovku.  Zvyky a tradície spojené  s lovom  dodávajú poľovníctvu významný zmysluplný rozmer.

POĽOVNÍCI,  POZOR NA DAŇOVÉ PRIZNANIA

Na otázky súvisiace s daňovými priznaniami, ktoré  sú spojené s činnosťou  poľovníckych združení,   odpovedá  Ing. LÍVIA VALKOVÁ  z Finančného riaditeľstva SR, Oddelenie služieb pre verejnosť.  Z akých príjmov musí PZ podávať daňové priznanie?  Týka sa  daňová povinnosť aj príjmov  pochádzajúcich  z predaja živej (odchytenej) zveri?  Na tieto aj ďalšie otázky nájde čitateľ odpoveď v príspevku.  K daňovým povinnostiam združení či spoločností  sa  vyjadruje v poznámke aj Ing. JUDr. ROLAND MARSCHAL.

KLASICKÝ MOR DIVIAČEJ ZVERI U NÁS



„Diviačia zver je z poľovníckeho hľadiska veľmi atraktívna a v súčasnej  civilizačnými  zmenami poznačenej krajine, nadobúda jej chov a obhospodarovanie nové významy. V prvom rade treba spomenúť jej adaptabilitu  na zmenené podmienky a obrovskú reprodukčnú kapacitu. Pri nesprávnom  obhospodarovaní sa však jej populácia začína vymykať z rúk nielen u nás, ale v celej Európe...“ konštatuje v úvode článku MVDr. RUDOLF JANTO zo Štátnej veterinárnej potravinovej správy v Bratislave. Diviačej zveri sa venuje predovšetkým ako  rezervoáru klasického moru ošípaných, ktorý sa však u nás, vďaka  národnému plánu tlmeniu KMO, už niekoľko rokov nevyskytuje.  Článok doplňujú informácie o programe na rok 2012, kedy sa naďalej bude vykonávať monitoring diviačej zveri.

AUVERNEJSKÝ KRÁTKOSRSTÝ STAVAČ




Zo súčasnej pestrej palety psov, ktoré  zaujali aj našich chovateľov, predstavuje  Ing. JÁN ZAJAC  staré pôvodné  francúzske plemeno krátkosrstého stavača.  Ide o plemeno,  ktoré patrí k tým „zachráneným v hodine dvanástej“.   I keď je u nás  málo rozšírené, svojimi vlastnosťami  iste zaujme aj nejedného nášho chovateľa.

LES, PÔDA, LUČINY, VODA




V treťom pokračovaní seriálu  Agrárna krajina a jej biodiverzita  jeho autor  Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. sa venuje významu jednotlivých jej zložiek i v súvislosti s výskytom rôznych živočíchov. Upozorňuje, ktoré z nich sú najviac ohrozené a prečo je nevyhnutné starať sa o uchovanie ich  prirodzeného  prostredia.

HUDBA POVZNÁŠA



Ing. EDMUNDOM HATIAROM, zástupcom  riaditeľa Strednej odbornej školy lesníckej Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku hovoríme o poľovníckej hudbe: kedy ho začala zaujímať,  ako získava  záujemcov o ňu medzi študentmi školy. Vďaka vystúpeniam, ktoré už absolvovali  skupiny lesničiarov  aj  pred  širokou  verejnosťou, stávajú sa zvuky lesných rohov známejšie. Sám si všimol, že  poľovnícka hudba  vyvoláva  hlboké sviatočné pocity aj  počas výradov po skončení poľovačky.  Stáva sa z nich  obrad, ktorý vyjadruje vďaku  poľovníkov za dary, ktoré im poskytla príroda, hlbšie, citlivejšie   prežívajú každé stretnutie so zverou.

NA ZELENEJ VLNE





Dve stránky oddychového čítania, dve stránky  príhod, dojmov, poznatkov,  ktoré prežili naši čitatelia v revíroch:  Branislav Baka: Z KYNOLÓGOVHO ZÁPISNÍKA,  Ján Karolík: TELESO VISIACE NA STROME a Pavel Keľha:  KRÁSNE „BABIE LETO“.

ZAÚTOČÍ I NA ČLOVEKA



Nie každý z nás má možnosť pozorovať život sovy dlhochvostej (po výrovi skalnom je našou druhou najväčšou), ako nám ho približuje RNDr. STANISLAV HARVANČÍK  v seriáli Sovy známe – neznáme. Preto mnohí ani nevieme,  že sa areál jej pôvodného rozšírenia u nás na východe čoraz viac rozširuje  aj na západ. Zaujímavé je aj jej  hniezdenie, potrava a napokon i fakt, že  je mimoriadne odvážna. Pri obrane  svojho hniezda  alebo koristi je  agresívna a  schopná zaútočiť i na človeka.  Napriek tomu  nie je  nám žiadnou hrozbou a keďže  patrí medzi vzácne druhy, sme povinní ju chrániť. Poľovník za žiadnych okolností ju nesmie likvidovať, naopak vždy iba chrániť,  veď i tak  úbytok lesov kvôli výrubu  čoraz viac  zmenšuje jej životný priestor.

KRÁĽ  ODĽAHLÝCH  SVAHOV  VEĽHÔR



Aj keď sa u nás  kozorožec vrchovský alpský nevyskytuje,  iste každý z poľovníkov sa rád s ním zoznámi prostredníctvom článku a fotografií,  ktorých autorom je PETER FODOR.  Napriek tomu, že  kozorožec žije  v prostredí zdanlivo ideálnom, vysoko v alpských pohoriach, jeho existenciu môžu ohroziť rôzne nepriaznivé vplyvy: Okrem chorôb, hybridizácie je to aj  úbytok jeho prirodzeného prostredia: pôvodné  sa premieňa na lesnatú oblasť. Na autora, ktorý kozorožce pozoroval vo švajčiarskych horách, zapôsobila ich nevšedná  majestátnosť.

POTRAVA MUFLONEJ ZVERI   




Potravou  muflonej zveri a jej potrebami sa podrobnejšie zaoberá článok, ktorého autorkou je Ing. EVA JANKOVÁ.  Pretože muflóny sa v súčasnosti vyskytujú v mnohých našich revíroch, treba poznať ich potreby a postarať sa  im o vhodné životné podmienky, medzi ktoré patrí  potrava.  Tú nachádzajú predovšetkým na plochách s dostatkom krovinatej  a prízemnej vegetácie. Ak takýchto plôch je v revíri nedostatok, muflónom sa nebude dariť, preto  treba  zakladať  nové lesné lúčky, na ktorých nájdu dostatok sladkých druhov tráv,  ďatelovín a   plodonosných  drevín. Muflonia zver potrebuje  v revíri aj miesta, kde nájde pokoj. Ak  vo vašom revíri žije muflonia zver, v článku nájdete množstvo dobrých rád, ktoré  vám pomôžu pri  jej ďalšom chove a úsilí získať kvalitné  trofeje.

DIVIAKY VO VIEDNI

... starosti slovinských poľovníkov s vlkmi, čo s nočnými zameriavačmi  a ďalšie  informácie zo zahraničnej poľovníckej tlače.  

Z DÁVNO MINULÝCH ČIAS



Vybrali sme z článku uverejnenom  v časopise Lovec, roč. 1930:  „...jedným z najväčších bičov pre zverinu srnčiu  sú u nás túlaví psi  a pre všetku zverinu týto psi a mačky...  Nik neodhadne škodu na zverine spôsobenú túlavými psami a mačkami. Aj keď by lovec bol dňom a nocou v revíri, nemôže všetko vidieť a počuť. Takíto psi sú špecialisti nočných lovov, zvlášť tí teraz tak obľúbení vlčiaci dobermani...“ 

PRIPOMÍNAME SI

Pripomíname výročia narodenia alebo odchodu do „večných lovísk“  osobností slovenského poľovníctva, na ktoré by nemala zabudnúť ani mladšia generácia.


DOBRÚ CHUŤ!




Ponúkame dva dobré recepty:  Rýchla pochúťka z jelenej pečene a Bažantia polievka s pórom.

MAREC V REVÍRI

LOV
Počas celého roka a Lov v marci

ZIMOU VYČERPANÁ ZVER
Poznatky doc. Ing. MIROSLAVA SANIGU, CSc., ktorý sledoval,  ako tohtoročnú tuhú zimu prežívala zver a vtáctvo žijúce predovšetkým v hornatých oblastiach. 

VÝCHODY  A ZÁPADY  SLNKA a MESIACA v marci,
ENVIROKALENDÁR
VESELÁ BODKA


 – Dedo, budem môcť ísť s tebou na posed aj keď som neposedný?

POZRITE SI NAŠU PONUKU!

Veľký výber  ďalekohľadov,  nožov sa 5-percentnou zľavou, dobré knihy, ale  tiež množstvo užitočných  predmetov  do poľovníkovej výbavy.
Ponúkame knihy a DVD s poľovníckou tematikou.


Partneri

Kto je online?

Práve tu je 461 návštevníkov a žiadni členovia on-line