Z obsahu vyberáme
PRIPOMÍNAME SI
V rýchle plynúcom čase dnešného sveta často zabúdame na tých, ktorí už nie sú medzi nami a s ich menami aj na to, čo vykonali pre poľovníctvo. Naša nová rubrika nám ich „oživí“: nájdete v nej mená a skutky tých, ktorí sa konkrétnymi činmi zaslúžili o moderné slovenské poľovníctvo.
KTO SI ZAKRÝVA OČI?
Krátka úvaha o našich vlastných nedostatkoch, chybách či omyloch. Na pohľad neraz pôsobia ako nepodstatné maličkosti, no v skutočnosti škodia najmä pohľadu verejnosti na poľovníctvo. Nemali by sme sa tváriť, že ich nevidíme...
KEĎ SA OZVE TOKANIE
Kto bol svedkom jarného toku hlucháňov, nikdy naň nezabudne, vyplýva z príspevku JOZEFA ŠABU. „Môj priateľ sa snažil nájsť miesto, odkiaľ by sme mohli hlucháňa pozorovať, ale to sme boli už v tesnej blízkosti a hlucháň bez náznaku znepokojenia zrazu odletel... Po malej chvíli sa nám ho podarilo zazrieť, ale najviac mi v pamäti ostal kolísajúci sa konár, ktorý sa nejakú chvíľu hýbal po odlete tohto impozantného vtáka,“ spomína autor. Okrem opisu vlastných zážitkov z tohto zaujímavého javu sa venuje tiež úvahám, či žili hlucháne aj v Tríbečskom pohorí a ich náhodnému výskytu, ktorý tu v minulosti poľovníci a lesníci zaznamenali.
SÚ NAŠE ZAJACE ZDRAVÉ?
Pracovníci z Centra výskumu živočíšnej výroby v Nitre a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zhrnuli výsledky niekoľkoročného skúmania zdravotného stavu zajačej zveri vo vybraných revíroch a mohli o. i. konštatovať ich lepšiu odolnosť voči chorobám i keď niektoré javy v ich stavoch pretrvávajú. Napriek terajšej situácii upozorňujú poľovníkov, na čo treba dávať pozor najmä pri zazverovaní touto zverou. Výsledky výskumnej práce piatich odborníkov, ktorí sú aj autormi článku, by si mali všimnúť poľovníci v revíroch, kde chcú udržať a najmä zveľadiť stavy tejto našej, donedávna takej početnej zveri.
ROHY STARÉHO SAMOTÁRA
„Pred dvadsiatimi piatimi rokmi v našom revíri Medovarce sme o muflónoch ani nechyrovali. Až neskôr sa v malom počte začali zjavovať a v južnej časti Hontu...“ spomína PAVEL KEĽHA v úvode článku o zlatej muflonej trofeji. V článku sa píše, kde, kto a za akých okolností ju ulovil. Je pochopiteľné, že zo vzácnej trofeje mal lovec veľkú radosť. V prvom okamihu po dohľadaní ani nepomyslel, že by mohla byť dokonca – zlatá!
CHÝBAJÚ JEJ STARÉ STROMY
Pokračujeme v seriáli Sovy známe – neznáme. V tejto časti jeho autor RNDr. STANISLAV HARVANČÍK podrobne opisuje život a správanie sovy obyčajnej lesnej a konštatuje, že na jej úbytku sa podieľa výrazný nedostatok starých bútľavých stromov, v ktorých nachádza svoje prirodzené „bydlisko“. Je škoda, ak z našej prírody ubúda tento druh, ktorý sa významne podieľa na ničení škodlivého hmyzu, hrabošov a pod. Autor súčasne pripomína, že bútľavé stromy možno ľahko nahradiť – búdkami. A vyrobiť obyčajné hniezdne búdky predsa dokážu mnohí poľovníci, členovia poľovníckych združení či spoločností. A nie sú ani finančne náročné.
BEZSTAVOVCE: MALÉ, ALE VÝZNAMNÉ
Autor príspevkov o „agrárnej krajine a jej biodiverzite“ – Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. sa v tejto často zaoberá bezstavovcami a ich významom pre pôdu. Ktoré sú to? Kde sa nachádzajú? Akú funkciu plnia? Čo možno zistiť napr. podľa výskytu bezstavovcov? Na tieto a ďalšie otázky nájdete odpoveď v článku.
NEPODCEŇUJME HROZBU TRICHINELÓZY
Poľovníci, tak ako všetci, ktorí častejšie prichádzajú do styku či už s hospodárskymi zvieratami alebo voľne žijúcou zverou by mali vedieť o tejto chorobe čo najviac. Môže byť totiž vážnym rizikom aj pre človeka. Pripomína to vo svojom článku aj MVDr. RUDOLF JANTO zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava. Informuje súčasne o výskyte tejto choroby u zveri v jednotlivých okresoch Slovenska (v rokoch 2009, 2010 a 2011) aj počty ľudí, ktorí sa ňou nakazili. V tejto súvislosti opätovne vyzdvihuje nevyhnutnosť vyšetrovať všetky ulovené diviaky, ktorých divina je určená na konzum. Takisto si treba dávať pozor aj na úlovky líšky.
ŠESŤNÁSOBNÝ ŠAMPIÓN
O vynikajúcich schopnostiach byť dobrým pomocníkom poľovníka píše majiteľ sibírskej lajky menom Indy MICHAL FÛLE. Opisuje jeho výkony na niekoľkých skúškach aj v bežnej praxi a spôsob výcviku, pričom lajku chváli za to, že dokáže spolupracovať s poľovníkom ako „švajčiarske hodinky“. Okrem toho sa lajka Indy stal ešte aj šesťnásobným šampiónom krásy.
PLAVÝ BRETÓNSKY BASET
Ide o plemeno nízkonohého duriča, ktoré u nás nie je veľmi známe či dokonca rozšírené, má však bohatú históriu, o ktorej sa v článku zmieňuje jeho autor Ing. JÁN ZAJAC. Okrem Francúzska je aj v ďalších európskych krajinách rozšírený najmä ako spoločenský pes, ale francúzski poľovníci ho bežne využívajú pri love malej a diviačej zveri.
PRÁVA A POVINNOSTI POĽOVNÍCKEHO HOSPODÁRA
Na otázky týkajúce sa práv a povinností poľovníckeho hospodára v každodennej praxi odpovedá Ing. PAVOL SLAMKA.
PROBLÉMY ZAČÍNAJÚCEHO POĽOVNÍKA
Autorka článku Ing. EVA JANKOVÁ zrátala, s akými finančnými sumami musí rátať začínajúci poľovník, ktorý nemá šťastie, že by po príbuznom zdedil napr. pušku alebo inú poľovnícku výbavu. V závere konštatuje: „...vynaložené prostriedky sú príliš vysoké a iste by ich každý vedel využiť aj inak, no pre mnohých je cena peňazí a mnoho času obetovaného zveľaďovania poľovného revíru, či hodiny strávené na poľovačkách, mrznutie na posede a skoré ranné vstávanie neporovnateľné s pocitom, ktorý nám poľovníctvo dáva.“
POUČME SA Z HISTÓRIE
Zhovárame sa s doc. JUDr. ĽUDOVÍTOM LETOŠŤÁKOM, CSc., zakladajúcim členom Klubu histórie slovenského poľovníctva. Vo svojich odpovediach zoznamuje čitateľov so zámermi klubu, s jeho konkrétnou činnosťou i s menami tých, ktorí v priebehu uplynulých rokov rozšírili naše znalosti o minulosti slovenského poľovníctva. Doc. JUDr. Ľ. Letošťáka poznajú mnohí poľovníci aj ako autora viacerých kníh o strelectve a historických zbraniach. Jeho posledné prieskumy však potvrdili zaujímavú skutočnosť: na našom území žili a pracovali v minulosti mnohí vynikajúci puškári, len je škoda, že ich výrobky možno vidieť predovšetkým v múzeách okolitých krajín a len nepatrnú časť v našich.
NA ZELENEJ VLNE
Ponúkame druhú časť Z kynológovho zápisníka, ktorého autorom je náš známy kynológ Ing. BRANISLAV BAKA. Je zaujímavé, ako aj po rokoch vďaka záznamom, ktoré si robil, detailne ožívajú obdivuhodné výkony jeho „farbiarikov“. Ďalší príspevok Čas hlucháňov pochádza z pera známeho fotografa zveri IVANA KŇAZEHO. Autorom spomienky Koniec sezóny na brehu Malého Dunaja je Ing. JOSEF POKORNÝ.
(24-1)
ZAUJÍMAVÝ OSUD OBRAZU SV. HUBERTA
Prvá časť z pripravovaného seriálu PO STOPÁCH LOVECKÝCH MOTÍVOV V ZBIERKACH GALÉRIE MESTA BRATISLAVY. Jeho autorka Mgr. JANA LUKOVÁ predstavuje obraz sv. Huberta, ktorého autorom bol F. A. Palka a ktorý niekoľkokrát zmenil svojho majiteľa. Obraz vznikol okolo roku 1760.
„POORIEME“ AJ FUTBALOVÉ IHRISKO
O starostiach s vysokými stavmi diviakov píšu Ing. JÁN MERCEL a ANTON MIKUŠKA. Vysvetľujú, prečo diviaky tak často rozrývajú pôdu: hľadajú v nej rôzne druhy dažďoviek, larvy, kukly a pod., lebo pre svoj rast nevyhnutne potrebujú bielkoviny. Tak sa stane, že „poorú“ aj to, čo by si majiteľ pôdy neželá, napr. futbalové ihrisko. Ako znížiť ich počty a tak sa chrániť pred ich „zásahmi“ do pôdy? Najlepšou ochranou pred škodami, ktoré diviaky spôsobujú poľnohospodárom, lesníkom, záhradkárom (a dokonca, ako to vidno i na fotografii, aj športovcom) je: znížiť ich stavy.
MIZNE ĎALŠÍ „RAJ NA ZEMI“
Zaujímavá cestopisná reportáž IVANA HRNČIARIKA z Francúzskej Guyany, ktorý už po druhý raz navštívil Južnú Ameriku kvôli prekrásnej prírode, tento raz však musel konštatovať: aj v dažďových pralesoch sa všetko mení, žiaľ, k horšiemu. Džungľa, miesta, ktoré v nej už poznal, sa tento raz už dňom a nocou neozývali vrešťany, nebolo počuť ani hlas tigra... Za nimi a ďalšou exotickou zverou bolo treba ísť do zoologickej záhrady.
ZAUJÍMAVOSTI
Výber informácií zo sveta o zveri, pytliactve, obchodovaní so sloními klami a iné zaujímavosti zo zahraničnej poľovníckej tlače.
Z DÁVNO MINULÝCH ČIAS
Krátky úryvok z článku uverejnenom v časopise Lovec z roku 1931 potvrdzuje, že sa venoval aj vážnym odborným témam, konkrétne uverejnil výsledky výskumu zameraného na užitočnosť a škodlivosť (?) bažanta pre poľnohospodárstvo a lesníctvo.
DOBRÚ CHUŤ!
Ponúkame recept PAVLA KUCHÁRA: Medailóniky z jelenej sviečkovice so šípkovými pirohmi a malinovou omáčkou.
PRAKTICKÝ POĽOVNÍK
alebo APRÍL V REVÍRI. Na dvoch stránkach nájdete doby lovu jednotlivých druhov zveri, Východy a západy Slnka a Mesiaca, Envirokalendár, zamyslenie MARTINA MATIAŠKA, ktorý sledoval, ako Po chotári kráča jar, Vtáka roka 20 12 (včelárik zlatý) a zamyslenie MIRONA CERULU o psovi a mačke. .
VESELÁ BODKA
POZRITE SI STRANY 22 a 23
V Našej ponuke nájdete ďalekohľady, nože, rôzne doplnky poľovníckeho výstroja, (praktické drobnosti) zoznam kníh a DVD s poľovníckou tematikou a o prírode vôbec. Všimnite si 6 krásnych doplnkov poľovníckej rovnošaty, každý šperk je originálny a vhodný ako vzácny darček.
