Vyšlo aprílové číslo časopisu

 
 

Z obsahu vyberáme

PRIPOMÍNAME  SI

V rýchle plynúcom čase dnešného sveta často zabúdame na tých, ktorí už nie sú medzi nami a s ich menami aj na to, čo vykonali pre  poľovníctvo.  Naša nová rubrika  nám ich „oživí“: nájdete v nej mená a skutky  tých, ktorí   sa konkrétnymi činmi  zaslúžili o  moderné slovenské poľovníctvo.




KTO SI ZAKRÝVA OČI?
Krátka úvaha o našich vlastných  nedostatkoch, chybách či omyloch. Na pohľad neraz  pôsobia ako nepodstatné maličkosti, no v skutočnosti  škodia  najmä pohľadu verejnosti na poľovníctvo.  Nemali by sme sa tváriť, že ich nevidíme...

KEĎ SA OZVE TOKANIE



Kto bol svedkom jarného toku hlucháňov, nikdy naň nezabudne, vyplýva z príspevku JOZEFA ŠABU.  „Môj priateľ sa snažil nájsť  miesto, odkiaľ by sme mohli hlucháňa pozorovať, ale to sme boli už v tesnej blízkosti a hlucháň bez náznaku znepokojenia zrazu odletel...  Po malej chvíli sa nám ho podarilo zazrieť, ale najviac mi v pamäti ostal  kolísajúci sa konár, ktorý sa nejakú chvíľu hýbal po odlete tohto impozantného vtáka,“  spomína autor. Okrem  opisu vlastných zážitkov   z tohto  zaujímavého  javu   sa venuje  tiež úvahám, či žili hlucháne  aj v Tríbečskom pohorí a ich  náhodnému výskytu, ktorý tu v minulosti poľovníci a lesníci  zaznamenali.








SÚ NAŠE ZAJACE ZDRAVÉ?


Pracovníci  z Centra výskumu živočíšnej výroby v Nitre a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre  zhrnuli výsledky  niekoľkoročného skúmania zdravotného stavu zajačej zveri vo vybraných  revíroch a mohli o. i.  konštatovať ich lepšiu odolnosť voči chorobám  i keď niektoré  javy v ich stavoch pretrvávajú.  Napriek   terajšej situácii  upozorňujú poľovníkov, na čo treba dávať pozor najmä  pri zazverovaní touto zverou.  Výsledky výskumnej práce piatich odborníkov, ktorí sú aj  autormi článku, by si mali všimnúť  poľovníci v revíroch, kde chcú udržať a najmä zveľadiť stavy  tejto našej, donedávna takej početnej zveri.








ROHY STARÉHO SAMOTÁRA




„Pred dvadsiatimi piatimi rokmi v našom revíri Medovarce sme o muflónoch ani nechyrovali. Až neskôr sa v malom počte začali zjavovať a v južnej časti Hontu...“ spomína  PAVEL KEĽHA v úvode článku  o zlatej muflonej trofeji.  V článku sa píše, kde, kto  a za akých okolností ju  ulovil.  Je pochopiteľné, že zo  vzácnej  trofeje mal   lovec veľkú radosť.  V prvom okamihu po dohľadaní  ani nepomyslel, že by mohla byť dokonca  – zlatá! 


CHÝBAJÚ JEJ STARÉ STROMY


Pokračujeme v seriáli  Sovy známe   –   neznáme. V tejto časti jeho  autor RNDr. STANISLAV HARVANČÍK  podrobne opisuje život a správanie sovy obyčajnej lesnej a konštatuje, že na jej úbytku sa podieľa  výrazný nedostatok starých bútľavých   stromov, v ktorých nachádza  svoje  prirodzené „bydlisko“.  Je škoda, ak  z našej prírody  ubúda tento druh, ktorý sa významne podieľa na ničení škodlivého hmyzu,  hrabošov a pod. Autor súčasne  pripomína, že bútľavé stromy možno ľahko nahradiť   –  búdkami.  A vyrobiť  obyčajné hniezdne búdky predsa  dokážu mnohí  poľovníci, členovia poľovníckych združení či spoločností.  A nie sú ani finančne náročné.
 






BEZSTAVOVCE: MALÉ, ALE VÝZNAMNÉ



Autor príspevkov o „agrárnej krajine a jej biodiverzite“  –  Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD.  sa v tejto často zaoberá  bezstavovcami a ich významom pre pôdu. Ktoré sú  to? Kde sa nachádzajú? Akú funkciu plnia?  Čo možno zistiť napr. podľa  výskytu bezstavovcov?  Na tieto a ďalšie otázky nájdete odpoveď v článku.

















NEPODCEŇUJME HROZBU TRICHINELÓZY



Poľovníci, tak ako  všetci, ktorí častejšie prichádzajú do styku  či už s hospodárskymi zvieratami alebo voľne žijúcou zverou  by mali  vedieť o  tejto chorobe čo najviac.  Môže byť totiž vážnym rizikom aj pre človeka.  Pripomína to vo svojom článku aj  MVDr. RUDOLF JANTO  zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava. Informuje súčasne o výskyte tejto choroby  u zveri v jednotlivých okresoch Slovenska (v rokoch 2009, 2010 a 2011)  aj počty ľudí, ktorí sa  ňou nakazili. V tejto súvislosti opätovne vyzdvihuje   nevyhnutnosť vyšetrovať  všetky ulovené diviaky, ktorých divina je určená na konzum.  Takisto si treba dávať pozor aj na úlovky líšky.



ŠESŤNÁSOBNÝ ŠAMPIÓN 
 


 
O vynikajúcich schopnostiach byť dobrým pomocníkom poľovníka  píše majiteľ  sibírskej lajky menom   Indy  MICHAL FÛLE.  Opisuje jeho  výkony  na niekoľkých skúškach aj v bežnej praxi a spôsob výcviku, pričom lajku chváli za to, že dokáže  spolupracovať s poľovníkom ako „švajčiarske hodinky“.  Okrem toho sa lajka Indy stal ešte aj šesťnásobným  šampiónom krásy.



PLAVÝ BRETÓNSKY BASET



Ide o plemeno nízkonohého duriča, ktoré u nás nie je veľmi známe či dokonca rozšírené, má však bohatú históriu, o ktorej sa v článku zmieňuje jeho autor Ing. JÁN ZAJAC.   Okrem Francúzska je aj v ďalších európskych krajinách rozšírený najmä ako spoločenský pes, ale  francúzski poľovníci ho  bežne využívajú pri love malej a diviačej zveri. 



PRÁVA A POVINNOSTI POĽOVNÍCKEHO HOSPODÁRA


 

Na otázky týkajúce sa práv a povinností poľovníckeho hospodára v každodennej praxi odpovedá  Ing. PAVOL SLAMKA.



PROBLÉMY ZAČÍNAJÚCEHO POĽOVNÍKA

Autorka článku Ing. EVA JANKOVÁ  zrátala,  s akými finančnými sumami  musí rátať začínajúci poľovník, ktorý nemá šťastie, že by po príbuznom zdedil napr.  pušku alebo inú poľovnícku výbavu. V závere konštatuje: „...vynaložené prostriedky sú príliš vysoké a iste by ich každý vedel  využiť aj inak, no  pre mnohých  je cena  peňazí a mnoho času obetovaného  zveľaďovania poľovného revíru, či hodiny strávené na poľovačkách, mrznutie na posede a skoré ranné vstávanie neporovnateľné s pocitom, ktorý nám poľovníctvo dáva.“

POUČME SA Z HISTÓRIE 




Zhovárame sa s doc. JUDr. ĽUDOVÍTOM  LETOŠŤÁKOM, CSc., zakladajúcim členom Klubu histórie  slovenského poľovníctva. Vo svojich odpovediach zoznamuje čitateľov so zámermi  klubu, s jeho  konkrétnou činnosťou  i s menami tých, ktorí  v priebehu uplynulých rokov rozšírili naše znalosti o minulosti slovenského poľovníctva.  Doc. JUDr. Ľ. Letošťáka poznajú mnohí poľovníci aj ako autora  viacerých kníh  o strelectve a historických zbraniach. Jeho posledné prieskumy  však  potvrdili zaujímavú skutočnosť:   na našom území žili a pracovali v minulosti  mnohí vynikajúci puškári, len je škoda, že  ich  výrobky možno vidieť predovšetkým v múzeách okolitých krajín a len nepatrnú časť v našich.









NA ZELENEJ VLNE




Ponúkame druhú časť Z kynológovho zápisníka, ktorého autorom je náš známy kynológ Ing. BRANISLAV BAKA.  Je zaujímavé, ako aj po rokoch  vďaka záznamom, ktoré si robil,  detailne ožívajú  obdivuhodné výkony jeho „farbiarikov“. Ďalší príspevok Čas hlucháňov pochádza z pera  známeho  fotografa zveri  IVANA KŇAZEHO.   Autorom  spomienky Koniec sezóny na brehu Malého Dunaja  je Ing. JOSEF POKORNÝ.
(24-1)

ZAUJÍMAVÝ OSUD OBRAZU SV. HUBERTA
Prvá časť z pripravovaného seriálu  PO STOPÁCH LOVECKÝCH MOTÍVOV V ZBIERKACH  GALÉRIE MESTA BRATISLAVY.  Jeho autorka Mgr. JANA LUKOVÁ   predstavuje  obraz  sv. Huberta, ktorého autorom  bol F. A. Palka  a ktorý niekoľkokrát zmenil svojho majiteľa.  Obraz vznikol  okolo roku 1760.



„POORIEME“  AJ FUTBALOVÉ IHRISKO



O starostiach s vysokými stavmi diviakov  píšu Ing. JÁN MERCEL  a ANTON MIKUŠKA.  Vysvetľujú, prečo diviaky  tak často  rozrývajú pôdu: hľadajú  v nej rôzne druhy dažďoviek, larvy, kukly a pod., lebo   pre svoj rast nevyhnutne potrebujú  bielkoviny.  Tak sa stane, že „poorú“ aj to, čo  by si majiteľ pôdy neželá,  napr.  futbalové ihrisko. Ako znížiť ich počty a tak sa chrániť pred ich  „zásahmi“  do pôdy? Najlepšou  ochranou  pred škodami, ktoré  diviaky spôsobujú poľnohospodárom, lesníkom, záhradkárom (a dokonca, ako to vidno i na fotografii,  aj športovcom)   je: znížiť ich stavy. 


MIZNE ĎALŠÍ „RAJ NA ZEMI“




Zaujímavá cestopisná reportáž  IVANA HRNČIARIKA  z Francúzskej  Guyany, ktorý už po druhý raz navštívil Južnú Ameriku  kvôli prekrásnej prírode, tento raz však musel konštatovať: aj  v dažďových pralesoch  sa všetko mení, žiaľ, k horšiemu.  Džungľa, miesta, ktoré v nej  už poznal,  sa tento raz už dňom a nocou  neozývali vrešťany,   nebolo počuť ani hlas  tigra...  Za nimi a ďalšou exotickou zverou bolo treba ísť do zoologickej záhrady.


ZAUJÍMAVOSTI

Výber  informácií  zo sveta o zveri, pytliactve, obchodovaní so sloními klami a iné zaujímavosti zo zahraničnej poľovníckej tlače.

Z DÁVNO MINULÝCH ČIAS
Krátky úryvok z článku uverejnenom v časopise Lovec z roku 1931 potvrdzuje,  že sa venoval aj  vážnym odborným témam, konkrétne uverejnil výsledky výskumu zameraného na užitočnosť a škodlivosť (?)  bažanta pre poľnohospodárstvo a lesníctvo.

DOBRÚ CHUŤ!
Ponúkame recept PAVLA KUCHÁRA:  Medailóniky z jelenej sviečkovice so šípkovými pirohmi a malinovou omáčkou.

PRAKTICKÝ POĽOVNÍK



alebo APRÍL V REVÍRI. Na dvoch stránkach nájdete doby lovu jednotlivých druhov zveri, Východy a západy Slnka a Mesiaca, Envirokalendár,  zamyslenie MARTINA MATIAŠKA, ktorý sledoval,  ako Po chotári kráča jar,  Vtáka roka  20 12 (včelárik zlatý) a zamyslenie MIRONA CERULU o psovi a mačke. .

VESELÁ BODKA


 – Dúfam, že neprišli pytliačiť do nášho revíru.

POZRITE SI STRANY 22 a 23
V Našej ponuke nájdete  ďalekohľady, nože,  rôzne doplnky poľovníckeho výstroja, (praktické drobnosti) zoznam  kníh a DVD s poľovníckou tematikou a  o prírode vôbec. Všimnite si  6 krásnych  doplnkov  poľovníckej rovnošaty,  každý šperk  je originálny a vhodný ako vzácny darček.





Partneri

Kto je online?

Práve tu je 386 návštevníkov a žiadni členovia on-line