Vyšlo augustové číslo časopisu

 
 

Z jeho obsahu vyberáme:





ŽIVOT V SVIŠTEJ KOLÓNII



Niekoľko zaujímavých pohľadov získaných pri pozorovaní života svištej kolónie, ktorú dlhodobo sledoval  autor príspevku Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD.  Konštatuje o. i. fakt, že v súčasnosti  sa svišť teší  všeobecnej obľube návštevníkov TANAP-u a tak si  už privykol na tesnejší kontakt s turistami prechádzajúcimi jeho sférou. Preto je veľmi pozitívne, že aj naďalej sa môžeme tešiť z prítomnosti svišťa vrchovského v našej prírode. 


Informácie o dianí  v PZ

KTO JE ZODPOVEDNÝ
Poznámka k rozporu medzi zákonom  a vyhláškou  o vnadení diviačej zveri.



SRNČIA ZVER V ČÍSLACH



Ako píše  autor JOZEF ŠABO srnčia zver   do polovice 19. storočia bola  vo väčšine revírov Slovenska najrozšírenejšou zverou,  no s postupným rozširovaním  ostatných druhov raticovej zveri  začala    v lesných komplexoch ubúdať.  Jej početnosť bola v priebehu ďalších desaťročí veľmi premenlivá, čo potvrdili aj  prieskumy o jej stavoch v Tribečskom pohorí. V príspevku  zhrnul počty  srnčej zveri na Slovensku v ďalších desaťročiach a podľa toho, ako sa plnila koncepcia jej rozvoja z r. 1973  do súčasnosti:  ročná produkcia  sa  prekonala už v roku 2007, kedy bolo u nás zaznamenaných až 22 155 úlovkov tejto krásnej zveri.







NÁSTREL =  NEVYSPYTATEĽNÉ MIESTO
„Nástrel je miestom, na ktorom sa nejednému poľovníkovi  na tvári objaví veľké sklamanie. Nikde inde v revíri  sa nestretneme  s toľkými otázkami, neistotou a pochybnosťami ako  práve na onom malom mieste, na ktorom by mal ležať úlovok...“ konštatuje v článku venovanom  tomuto miestu  JÁN MERCEL.  V článku uvádza praktické  postupy, ktoré sú nevyhnutné a praxou osvedčené  pri zisťovaní  miesta  nástrelu, aby  dohľadávanie úlovku bolo úspešné.

ČUDESNÉ PAROŽIE



Také zvláštne jelenie parožie, akého snímka bola zaradená do knihy nemeckého autora W. Schulteho  (Lov jelenej zveri) videl asi málokto. Jeho abnormalita musela jeleňovi spôsobovať veľké problémy: sťažovala mu príjem potravy, rozhľad, i  pohyb v lese.  V článku sú uvedené aj možné príčiny vývinu takéhoto naozaj abnormálneho parožia.

Z  X. snemu SPZ
Informácia o priebehu a záveroch X. snemu Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý sa konal 16. júna t. r. v Nitre.

NEĽÚTOSTNÝ SÚBOJ



O súboji dvoch jeleňov, v ktorom  jeden z nich  podľahol,  rozpráva v príbehu, ktorý do svojej poslednej knihy   (Bohatstvo hontianskej prírody) zaradil jej autor PAVOL KEĽHA.  I keď súboj nikto z poľovníkov nevidel na vlastné oči, z rán  uhynutého jeleňa bolo možné vydedukovať, ako sa asi odohrával. Ukázalo sa,   že nebol jedinou obeťou – ako sa neskôr preukázalo – starého mimoriadne silného šestoráka s dopredu zahnutými hrotmi parožia, ktoré sú na konci ostré ako  vojenský  bodák...  – píše autor.

SLEDOVAL SOM VYDRY




Že život vydry riečnej je mimoriadne zaujímavý, o tom píše autor príspevku a fotografií IVAN KŇAZE.  Sledoval ich  vo vode aj na zemi,  našiel ich  úkryty, zistil, akým spôsobom  vchádzajú do vody, ako sa pária, ako  lovia...  hlodavce na zemi, ryby vo vode.  Tak ako autora, každého pozorovateľa zaujmú aj hry mláďat vydier, ktoré vo vode vystrájajú ako malé deti.  Pri pozorovaní konštatoval:  je mimoriadne  obratnou, ale aj veľmi dôverčivou šelmou.

NA SCÉNE SÚ ZAJACE



Správanie  zajacov   od jari do jesene  pozoroval Mgr. PAVOL TURŇA,  pričom ho osobitne zaujali „súboje“ ku ktorým medzi nimi prichádza. Všimol si, že k páreniu medzi nimi nedochádza len na jar, ale aj  v priebehu roka  a aj vtedy ich  často sprevádzajú „duely“.  No ich súboje nie sú nebezpečné, lebo slabší súper väčšinou rýchle  ustúpi. Pri pozorovaní sledoval, aj akej potrave dávajú zajace prednosť.

BUBNOVANIE NA POPLACH? 



Úvaha JÁNA VALOVIČA  o súčasných vysokých stavoch diviačej zveri vychádza z konkrétnych skúseností, ktoré potvrdzujú, že  ich účinnú redukciu nemožno dosiahnuť bez konkrétnej spolupráce s poľnohospodármi. Teda s tými, ktorí sa najviac sťažujú na škody spôsobené diviakmi na poľnohospodárskych kultúrach.  Práve  veľké škody  sú podľa autora akoby „bubnovaním na poplach“,  okrem iného aj preto, lebo stresovaná diviačia zver, často neustále hnaná z miesta na miesto, je vystresovaná a môže sa stať nebezpečnou i pre človeka, nehovoriac už o možnosti rozšírenia chorôb v jej populáciách.

ZAČIATKY S DEOU




Rozprávanie mladej kynologičky a poľovníčky   MICHAELY VACULČIAKOVEJ, ktorá  sa upísala poľovníckej kynológii. Už od  detstva ju priťahoval  svet štvornohých  priateľov človeka, preto  sa  kynológia stala jej veľkou záľubou  a po skončení vysokej školy sa rozhodla založiť si vlastnú chovateľskú stanicu.  Z článku sa čitateľ  dozvie o začiatkoch nielen  chovateľskej stanice, ale aj o   prvých skúsenostiach z výcviku i na poľovačkách.

IBIZSKÝ PODENKO 




Náš dlhodobý seriál o jednotlivých plemenách poľovne upotrebiteľných psov, ktorého autorom je   Ing. JÁN ZAJAC pokračuje predstavením u nás zatiaľ pomerne málo známeho  plemena  –  ibizského podenka. Ide o svojrázne a starobylé plemeno  pochádzajúce z Baleárskych ostrov, kam sa údajne pôvodne dostal zo severnej Afriky.  Je zaujímavý nielen svojím vzhľadom, ale aj výbornými vlastnosťami, ktoré z neho robia  dobrého pomocníka poľovníkov.

VIAC AKO SÚKROMNÁ ZÁBAVA
Autor  článkov o Etickom kódexe poľovníka Ing. JOZEF HERZ, PhD.  sa tentoraz zaoberá  viacerými všeobecnými zásadami, ktoré musí dodržiavať každý poľovník. O. i. pripomína, že síce „ochrana má aj podobu lovu“, ale nik nesmie  prekročiť  nielen jeho povolené  spôsoby,  ale ani  čas a isté mravné povinnosti.  Samotný lov musí mať  vždy humánnu podobu, t. j.  poľovník je povinný postarať sa, aby zver  netrpela.

POHĽAD DO MINULOSTI 



„Okrem poľovníctva mám ešte jednu vášeň,“ priznáva sa autor článku náš čitateľ a stály spolupracovník MICHAL MACHOVIČ z Trnavy „je to história a s ňou spojené zberateľstvo starožitností spojených s poľovníctvom...“  píše v úvode príspevku, ktorý tentoraz  venoval starým poľovníckym pohľadniciam.  A ďalej pripomína aby sme sa nezbavovali predmetov, ktoré ostali po  našich starých otcoch- poľovníkoch a aby sme si napr. všimli aj   staré poľovnícke pohľadnice, ktoré vynikali milými výjavmi a pre nás sú už dnes vzácne aj preto, lebo sú „pohľadmi do minulosti“.

SPOD TATRANSKÝCH ŠTÍTOV


Naša pravidelná rubrika Rozhovor je venovaná stretnutiu s riaditeľom ŠL TANAP-u – Ing.  PETROM LIŠKOM.  Hovorili sme s ním  nielen o ich  význame,  ale aj o súčasných starostiach a problémoch, ktoré súvisia s ich poslaním v modernom svete.  Pripomenuli sme  aj fakt, že Lesy TANAP-u nemožno porovnávať s kanadskými pralesmi ani s rozľahlými  lesnými komplexmi ázijského Ruska, preto  po rôznych kalamitách je  tu zásah človeka nevyhnutným, aj keď sa to mnohým nemusí páčiť.  Ing. P. Liška v rozhovore vyzdvihol dobrú spoluprácu  so susednými poľovníckymi združeniami, napokon i on sám je poľovníkom.

NA ZELENEJ VLNE






Na str. 25  nájdete tri zaujímavé príbehy našich čitateľov:   Medveď na Dobrom laze, Slučkári nevyhynuli a  Špecialista.























PATRÍ K NAJMENŠÍM



Neveľký kuvik obyčajný patrí k našim najmenším sovám, píše autor seriálu RNDr. STANISLAV HARVANČÍK.  Síce je aj najznámejší, no len málokto z nezainteresovaných ho aj videl a pozoroval.  Autor nám sprostredkúva  zaujímavosti z jeho života: potravu pre mláďatá loví zvyčajne na okolí hniezda, no výnimočne odíde na potulky aj niekoľko desiatok kilometrov. Vo vegetačnom období dokáže nazbierať množstvo rôzneho hmyzu, veľké druhy kobyliek, dážďovky a občas aj slimáky. Najmä v jesennom období často „kuviká“, ale že týmto zvukom privoláva smrť, to je iba povera. 

OD BREHOV TOPLE A SLANEJ




O živote  PZ  Topľa Soľ v okrese Vranov nad Topľou   píše  jeho poľovnícky hospodár  SLAVOMÍR KERESTEŠ.  V revíri združenia je najpočetnejšie  zastúpená srnčia zver, miestami je zastúpený zajac aj bažant, no  ani tu pre ich väčšie rozšírenie nie sú podmienky. Zo šeliem je to líška, jazvec, mačka divá a v posledných rokoch v zimných mesiacoch  sa objavuje i vlk dravý. Tridsaťjeden členov PZ  sa  aktívne podieľa na  práci združenia, väčšina má veľký záujem o poľovnícku kynológiu a viacerí sa zúčastňujú i na streleckých súťažiach.  

JELENE POSIELAJÚ SMS...
Medveď musí preč, Zastrelil orla skalného... a ďalšie zaujímavosti zo zahraničnej poľovníckej tlače.

Z DÁVNO MINULÝCH ČIAS
Dve zaujímavosti  z časopisu Lovec (1929): Lovectvo a škola a Prílišná horlivosť.

DOBRÚ CHUŤ!
Dva recepty: Jelenie karé na pomarančovej omáčke a Divinová terina, ktoré treba vyskúšať. 
AUGUST V REVÍRI



Doby lovu, Upozornenie poľovníckym hospodárom,  poznámka  (Východo)slovenská kynológia a zopár dobrých rád týkajúcich sa témy Ako na diviaky v porastoch.

VESELÁ BODKA


– Medveď v lese? Neuveriteľné! A ja som si myslela, že žijete len pri kontajneroch na mestských sídliskách.

Pozrite si str. 22 a 23  s ponukou  tovarov, ktoré môžu vhodne doplniť vašu poľovnícku výbavu. V našej ponuke nájdete aj knihy a DVD s poľovníckou tematikou.




Partneri

Kto je online?

Práve tu je 862 návštevníkov a žiadni členovia on-line