Vyšlo decembrové číslo časopisu

 
 

Na jeho stránkach si prečítajte



NAŠA LÍŠTIČKA    –   KMOTRIČKA



Líšku  síce  pozná každý poľovník, a predsa o spôsobe jej  života nikdy nevieme všetko.  O histórii tejto psovitej šelmy píše JOZEF ŠABO a vracia sa pritom ďaleko do minulosti, keď už  ju starí Sumeri považovali  za nadmieru bystrého ba až prefíkaného tvora.  O jej odolnosti, veľkej prispôsobivosti  (aj napriek jej neustálemu prenasledovaniu) napokon svedčí i fakt, že i v súčasnosti sa jej darí a dokonca preniká do blízkosti ľudských sídlisk.  Spôsobuje tak  síce i rôzne škody, ale súčasne  v rámci zachovania biodiverzity v našej prírode  má svoj význam.

SPEKTRUM
Správy z činnosti  v poľovníckych združeniach. 


MALÉ SEBASPYTOVANIE
Krátke zamyslenie  v čase  vianočnom.




PREDÍSŤ NEŠŤASTIU




Článok pripomína, že každá nehoda ku ktorej dôjde  na poľovačke znamená nielen jej koniec, ale oveľa a ťažšie a horšie  býva jej pokračovanie.  Je niekoľko zásad, na  ktoré  pri organizovaní  spoločnej poľovačky  jednoducho nesmieme zabudnúť.  Ide teda o náročnú  organizátorskú činnosť a viac ako na jej úspešnosť  v podobe úlovkov treba myslieť  na jej  je  bezpečnosť. 




PRED NAMI SÚ DIVIAKY!



Článok nadväzuje na  tému  predchádzajúceho:  „V revíroch, v ktorých sa na jeseň a  v zime usporadúvajú spoločné poľovačky na diviaky  dobre vedia, aký  význam  má ich úvodná časť, t. j.  obstopovanie...“ konštatuje sa v jeho úvode.  V článku sa pripomína najmä  nevyhnutnosť dokázať  posúdiť  jednotlivé druhy stôp, čo si od organizátorov  vyžaduje dostatok praktických skúseností.  Čitateľ tu  nájde  tiež  odpovede  i na časté otázky, ako blízko či ďaleko sa možno priblížiť k ich stanovišťu, aby sme ich neodplašili a ďalšie  dobré rady, ktoré autor  nazbieral počas  mnohých  rokov, kedy sa sám zúčastňoval na ich organizovaní.




VIEME PRIKRMOVAŤ?



Niekedy sa stretneme s úvahami, že voľakedy sa zver neprikrmovala, a predsa dokázala prežiť i tie najtuhšie zimy... Lenže   prírodné  podmienky, v akých žila pred stáročiami, sa  už dávno zmenili a menia a v súčasnosti sa k týmto javom „pridružil  aj stres...“ konštatuje v úvode článku jeho autor Ing. JOZEF HERZ, PhD.   Súčasne sumarizuje, čo všetko  je nevyhnutné pre to, aby naše prikrmovanie  prinieslo zveri očakávaný úžitok. Stručne sa zmieňuje o mieste prikrmovania, ktorá zver aké krmivo potrebuje a v akých dávkach  ho dávať do kàmidiel,  význame  jeho pravidelnosti či minerálnych doplnkoch a soli. Oplatí sa zopakovať si zásady správneho prikrmovania, aby naša starostlivosť o zver v zime  znamenala skutočnú pomoc a bola efektívna,. 




ZÁSAH NAOSTRO



Autori článku  ANTON MIKUŠKA a JÁN MERCEL  v jeho úvode  zdôrazňujú:    ... poľovník by mal na raticovú zver strieľať vtedy, keď k nemu stojí bokom a mieriť jej za lopatku. Taký zásah naplno zasiahne jej pľúca, zver ostane „v ohni“  alebo odbehne iba na krátku vzdialenosť...  Čitateľ nájde v článku opis ich niekoľkých  vlastných skúseností, ktoré potvrdzujú  zásadné pravidlá  „streľby  naostro“. Okrem už citovanej  a ďalších je to najmä skutočnosť, že tento druh výstrelu má poľovník využívať iba na krátke vzdialenosti a vo výnimočných situáciách, keď  vzájomne harmonizujú  telesná hmotnosť zveri, kaliber a laborácia  náboja.  Výstrel naostro na veľké vzdialenosti je totiž vždy spojený s rizikom, lebo stačí  len niekoľkocentimetrová odchýlka od optimálneho bodu zásahu a úlovok bude treba dlho a namáhavo dohľadávať.





AKO SA SEDÍ V REVÍRI?



Vydržať v revíri na jednom mieste aj niekoľko hodín, neraz  v nepriaznivom  počasí, je možné iba na vhodnom posede. Aké sa u nás používajú, píše MARTIN MATIAŠKO a súčasne pripomína zásady, ktoré treba pri ich výstavbe dodržať. Majú byť nielen pohodlné, ale  také, aby  nerušili vzhľad krajiny, aby poskytovali  dobrý výhľad a aby boli pre každého poľovníka po každej stránke  bezpečné. Pochopiteľne, majú byť aj  primerane  nenápadné, teda zhotovené z prírodného materiálu. O ich bezpečnosť sa treba starať pravidelnou údržbou a každú chybu  hneď odstrániť, aby neohrozovali zdravie  ich používateľov.  Upozorňuje tiež na prednosti tzv. zásedov a streleckých  záštitov, ktoré sa však u nás zatiaľ využívajú len zriedkavo.





VŠETKY DOBRÉ VLASTNOSTI




Majitelia chovateľskej stanice Silvertina  Bc.  JÁN HREŽÍK a RASTISLAV STAROŠČÁK píšu o svojej chovateľskej činnosti, ktorú  venujú  slovenskému hrubosrstému stavačovi.  Upozorňujú na jeho vynikajúce vlastnosti, ktoré  si nevyžadujú  žiadnu tvrdú  prípravu, lebo ide o psa mimoriadne   inteligentného, učenlivého,  ktorý má  všetky prednosti  poľovne upotrebiteľného psa. Preto je nepochopiteľné,  prečo si toto plemeno tak málo všímajú a používajú mnohí naši poľovníci. 




NEMECKÝ DLHOSRSTÝ STAVAČ 



Do galérie  plemien  poľovne upotrebiteľných psov  zaradil autor seriálu Ing. JÁN ZAJAC  nemeckého dlhosrstého stavača. Čitateľa zoznamuje  s jeho starým pôvodom, opätovným začiatkom jeho chovu a opisom tohto zaujímavého a poľovne využiteľného  psa. Vyzdvihuje najmä jeho všestranné využitie kam patrí aj jeho ochota pracovať vo vode a schopnosť sa  stať tiež dobrým domácim strážcom.



ATALANTA



Do rubriky o mýtoch a legendách o zveri, ktorú pripravuje RNDr. ĽUBOMÍR BRTEK, CSC.  nepochybne patrí  aj legenda o Atalante. Je ako  naozaj rozprávkový príbeh o bohyni lovu Diane, ktorý pretrval  tisícročia a spája sa s pôvodom geparda čity. Tento druh napokon žije na Zemi dodnes. 




PES AKO ODVEKÝ POMOCNÍK LOVCOV



Do dávnej minulosti nás zavedie aj článok Mgr. MARTINY VYSKUPOVEJ, ktorá nám predstavuje  tri zaujímavé  výtvarné diela pochádzajúce z 18. a 17. storočia a nachádzajú sa v Galérii Mesta Bratislavy.




NAŠA JEDNEČNÁ PRÍRODA



Zhovárame sa s MUDr. PAVLOM DUBČEKOM,  synom  nášho   i vo svete známeho politika Alexandra Dubčeka.  Syn Pavol sa v spomienkach vracia i do detských rokov, kedy ho otec bral so sebou do lesa a zoznamoval ho s prírodou a  zverou.  Sám MUDr. P. Dubček hovorí, že si nedokáže predstaviť lepší oddych ako v prírode a aj keď  sám je poľovníkom už veľa rokov a prešiel  nejedným kútom Slovenska,  viac ako trofeje zbiera  dojmy z prírody a tie najkrajšie pohľady, ktoré ho uchvátia, sa usiluje zvečniť na  fotografiách.  Zdôrazňuje  pritom,  že prírode sa musíme učiť rozumie, lebo – ako hovorí -  „iba ľudia, ktorí jej budú rozumieť aj v budúcnosti, dokážu  ju ochrániť pred ďalšími civilizačnými tlakmi.“ 




ZELENÉ PRÍBEHY  




Oplatí  sa prečítať tri príbehy z pera našich čitateľov: dva z nich nás zavedú do snehom zapadnutej krajiny a priblížia nám osud  zajačice chrániace si svoje mláďa pred krutou zimou,  druhý  nám pripomenie  chvíle, ktoré sme  v lese prežívali s tým, čo už nie sú medzi nami a v týchto sviatočných dňoch si na nich budeme spomínať možno viac ako inokedy... A ten  tretí je  o následkoch  pytliackeho výstrelu, ktorý  jednému medveďovi nadlho strpčil život.




NAJRADŠEJ MÁ NOC




Je to ľahučká a neveľká sova – výrik  obyčajný, ktorá je aktívna iba v noci. V zime by sme ju u nás nezazreli, je totiž našou jedinou prísne sťahovavou sovou. Teraz, keď o nej čítame v článku  RNDr. STANISLAVA HARVANČÍKA, už odpočíva v niektorej africkej krajine.  Napriek tomu, že je taká malá a obľubuje najmä  tmavú noc, usilovne  loví najrôznejší hmyz.  Pretože ubúda prostredie, ktoré jej vyhovuje, mohli by sme jej v našom revíri vytvárať umelé prostredie, veď stromy s dutinami sa nájdu všade a okrem toho  táto  milá sova sa rada usadí  aj vo vtáčej búdke. Treba to  skúsiť aspoň v miestach, kde sa zdržiava najčastejšie (k článku je priložená mapka jej hniezdenia u nás),  najmä ak vieme, že  rok čo rok u nás  hniezdi čoraz menej párikov tejto milej a užitočnej sovy.




OBDIVUHODNÉ DÁNSKE JELENE




V úvode príspevku autor príspevku a fotografií  Mgr. PAVOL TURŇA informuje čitateľov  o dánskom poľovníctve a poľovníkoch, ktorých je nie menej ako 93 tisíc (z tohto počtu ženy predstavujú 4 %)  a predstavuje nám    najznámejšiu dánsku  poľovnú  zver : jelene.  Napriek vysoko produktívnemu poľnohospodárstvu v krajine sú  však   o. i. zveri aj vysoké stavy bažantov. Autor navštívil známu zvernicu Jaegespork Dyrehave  (s rozlohou 12 km2 ) neďaleko   Kodane  v blízkosti  pobrežia Baltského mora.  Vo  zvernici má jelenia zver  ideálne podmienky: neťaží  sa v nej drevo, nekosí tráva nevykonáva ani iná hospodárska činnosť. Vďaka dobrým prírodným podmienkam (aj v zime tu býva len málo snehu)  jelene  tam potom  netreba pravidelne  prikrmovať ani v zime.





ZAUJÍMAVOSTI
Výber zo zahraničnej poľovníckej tlače: Massaiovia sa bránia, Poľovačka v meste a ďalšie informácie zo sveta.





Z DÁVNO MINULÝCH ČIAS

Vybrali sme zaujímavú správu  z poľovníckej tlače z r. 1958, ktorá nám  približuje osud v tom čase najsilnejšej jelenej trofeje na Slovensku dovtedy, kým sa v plnej kráse neobjavila na  prvej celoslovenskej  poľovníckej výstave.





DOBRÚ CHUŤ!



Z pestrej ponuky receptov  PAVLA KUCHÁRA ponúkame recept na Jelení chrbát s horčicovou omáčkou a vínovým želé.  Ak sa v poľovníckej chate uspokojíte s chuťovo výbornou  polievkou vhodnou  na rýchle nasýtenie, ľahko ju môže pripraviť aj menej zdatný a sviatočný kuchár: Polievka s údeným mäsom. 




DECEMBER V REVÍRI




Na dvoch stránkach nájdete časy lovu, ľudové zimné pranostiky, východy a západy Slnka a Mesiaca a  upozornenie Nezabudnime na vtáky z pera MROSLAVA SANIGU.  Veď v lese si ich život v pre nich ťažkom životom období okrem nás, poľovníkov, sotva niekto všimne.




VESELÁ BODKA


 

–  Inak to vyzerá, keď vrátili lesy súkromníkom. Práve priniesli nápojový lístok.




NA STRÁNKACH 22 a 23 nájdete NAŠU PONUKU

Je na nej  ponuka poľovníckej optiky, rôznych poľovníckych doplnkov, ktoré uľahčujú pobyt v revíri, poľovnícky šperk, knihy s tematikou prírody a poľovníctva – všetko za primerané ceny!

Ak si  niektorý tovar objednáte čo najskôr, môže  byť  už vianočným stromčekom pod ktorý ho chcete položiť. 

Už ste si objednali NAŠE POĽOVNÍCTVO NA ROK 2013?  Aj predplatné na časopis je vhodným darčekom!


Partneri

Kto je online?

Práve tu je 333 návštevníkov a žiadni členovia on-line