Podľa autorov článku -
J. Mišku, J. Cibereja a E. Miškovej z
Účelového zariadenia pre chov a choroby poľovnej zveri v Rozhanovciach
„k záchrane divého králika treba pristupovať komplexne na vedeckých
základoch a dosiahnutých praktických skúsenostiach podľa vopred
vypracovaného projektu. Bolo by výhodné, keby sa na reintrodukcii
divého králika podieľalo spolu niekoľko PZ, ktoré majú pre jeho chov
vhodné podmienky. Ak niektoré budú potrebovať pomoc, radi poradíme.
Finančnú podporu na zachovanie druhu by mali poskytnúť rezortné
ministerstvá, hoci je samozrejmé, že hlavná finančná a pracovná ťarcha
bude na samotných PZ, ktoré sa o to pokúsia.“
PRETRHNEME „REŤAZ NÁKAZY“ KMO?
O výsledkoch prvej etapy ozdravovania diviačej populácie prostredníctvom orálnej vakcinácie informujú MVDr. V. Kopřiva, MVDr. O. Polák a MVDr. D. Kopřivová.
SELEKTÍVNY ODSTREL SRNČEJ ZVERI
z pohľadu genetiky
V článku prof. Ing. Július Valtýni, DrSc. píše o. i. aj o
tom, že kvalita parožkov jednotlivých srncov nie je v každom roku
rovnaká, hoci dedičné podklady sú nemenné. Rozdiely v
jednotlivých rokoch podmieňuje jednak rozdielny vek jedinca i charakter
predchádzajúcej zimy, množstvo slnečného svitu, dostatok
kvalitnej potravy, napadnutie cudzopasníkmi, výskyt chorôb a pod. Tuhá
zima síce pôsobí na všetku zver rovnako, ale reakcia jedincov na
ňu môže byť rozdielna. Najviac trpia mladé srnce, čo sa môže prejaviť
na kvalite ich budúceho parožia. V článku sa zmieňuje aj o tom,
ako posudzovať chovnú hodnotu a selektívny odstrel a vyslovuje aj svoje
výhrady voči plánovaniu, pretože podklady, z ktorých sa vychádza
sú veľakrát nepresné.
V seriáli POĽOVNÍCTVO V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE
sa dozviete, aké je
SÚČASNÉ POĽSKÉ POĽOVNÍCTVO
Iste vás zaujmú čísla, podľa
ktorých na 1 000 ha ročne lovia poľskí poľovníci priemerne 4,4 ks
jelenej zveri, 0,3 ks danielej, 4,8 ks srnčej a 5,2 ks diviačej
zveri. Výrazne sa znížili úlovky losov, ale zvyšujú sa
stavy danielov, muflónov a diviakov. Zvýšili sa aj počty vlkov,
ktoré sú celoročne chránené a v Poľsku sa loví aj pomerne veľa pernatej
zveri. Lov raticovej zveri je v Poľsku oveľa nižší ako u nás, čo
nepochybne súvisí aj s menšou lesnatosťou krajiny. Okrem toho
kvalita trofejí (okrem diviačích) do istej miery zaostáva
za Európou. Poľský poľovnícky zväz má okolo 100 tisíc
členov.
MEDVIEĎA S ORLOM V PATÁCH
Ing. Michal Králik z Odboru strážnej služby TANAP-u
približuje čitateľom dramatickú udalosť, ktorej boli viacerí svedkami,
keď 5. apríla t. r. v Hlbokej doline orol skalný
napadol vlaňajšie medvieďa a prenasledoval ho. Nebol to prvý
prípad, zaznamenali útoky už aj na dva dospelé kamzíky a kamzíča,
o svišťoch alebo hoľniakoch ani nehovoriac. „K jeho ochrane,“
uzatvára autor svoje skúsenosti „by sme preto mali
pristupovať racionálne a nerobiť ju na úkor ostatných chránených
živočíchov.“
PARÍŽSKE MOČIARE
V Zozname medzinárodne významných mokradí, o ktorých sme vás už
informovali, sú aj Parížske močiare. Aj keď je to oblasť, v
ktorej sa neloví, poľovníci by toto miesto mali poznať a vedieť,
prečo a kvôli čomu je chránené. Veď veľakrát sa
spôsobia škody na vzácnych druhoch alebo miestach iba kvôli
nevedomosti, píše v článku jeho autor RNDr. Vladimír Slobodník, CSc.
SLOVENSKÝ RAJ A ZVER
Jeden z najpríťažlivejších „magnetov“ turistického ruchu u nás je
Slovenský raj, no práve kvôli priveľkému ruchu sa stáva
nadmerne rušným miestom pre zver, konštatuje autorka článku Ing. J. Jedlovská, PhD.
z Katedry environmentalistiky a zoológie SPU Nitra. Každý rok sa v ňom
zvyšuje počet návštevníkov, no ich informovanosť, ako sa správať na
takomto území je nedostatočná. Krokom späť bolo aj zrušenie
režijného revíru s výmerou asi 15 tisíc ha, ktorý sa po prijatí
zák. NR SR č. 99/1993 Zb. rozdrobil. V malých revíroch už nie možná
taká cieľavedomá regulácia stavov raticovej a dravej zveri, aká bola do
prijatia spomenutého zákona.
ZABUDLI SME NA CHRAPKÁČA POĽNÉHO?
„... počujeme čudný chrapľavý hlas znejúci ako kre-kre, ozývajúci sa z
vyšších zárastov tráv či burín. Ale už nie všetci vieme, komu
patrí. Niekto si možno pomyslí, že sa hlásia žaby, iní ho zase
pripisujú hmyzu a pre niektorých po márnej snahe zazrieť jeho pôvodcu,
aj naďalej ostane tajomným...“ píše Marián Demko v úvode
článku a predstavuje nám ohrozeného obyvateľa našich lúk -
chrapkáča poľného. Súčasne poskytuje aj návod, ako poľovníci môžu
prispieť k ochrane tohto vzácneho obyvateľa našej prírody.
ZAMÝŠĽAME SA NAD EKONOMIKOU
P. Hell zo Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri Wien, Brno,
Bratislava sa zaoberá problémom, aké príjmy možno
očakávať z poľovníctva. Konštatuje, že zatiaľ produkuje len
nepatrný zisk, čo spôsobuje viacero faktorov, o. i. aj veľmi
nízke výkupné ceny za divinu. Aj keď nechceme komercionalizáciu nášho
poľovníctva (k čomu dochádza najmä v poslednom čase) predsa len
by iste každý poľovník bol rád, keby bol z poľovníctva vyšší
efekt. Sám predsa, ak chce byť poľovníkom, musí vynakladať
veľa finančných prostriedkov avšak jeho náklady musia byť únosné.
ČO S MEDVEĎMI NAŠIMI?
Kedy, v ktorom ročnom období povoliť odstrel medveďa
a akú hmotnosť by mal mať? Je zákaz jarného lovu oprávnený? Prečo
ani pri odstrele v jesenných mesiacoch nemožno použiť kadáver? To
sú otázky, nad ktorými sa zamýšľa Ing. Igor Košecký, predseda
OZ Klubu lesníkov a priateľov lesa v Liptovskom Mikuláši. V závere
konštatuje, že i keď je medveď chráneným živočíchom a
niekedy sa ukáže potreba jeho stavy znížiť, potom treba využiť
výnimku. K podobnej požiadavke však treba pristupovať otvorene,
rozumne, a nie alibisticky s poukazom, že medveďa chráni zákon.
KONIEC SAMOTÁRA
V seriáli Zlaté trofeje pokračujeme zážitkom L. Romana z PZ Výr, ktorý ulovil muflóna s trofejou ocenenej 216,55 bodu CIC.
ECHINOKOKÓZA OHROZUJE AJ ČLOVEKA
Ktorá zver je nositeľom tejto nebezpečnej choroby?
Ako sa pred ňou ochrániť v poľovníckej praxi?
Monitorovanie líšok potvrdilo, že sú ňou nakazené najmä v
okresoch Svidník, Stropkov, Levoča, Prešov, Rožňava, ale aj na
iných miestach. Echinokokóza, ktorá sa v súčasnosti v Európe považuje
za najvážnejšiu helmintozoonózu sa nesmie podceňovať, ale treba ju
zavčasu liečiť.
SLEDUJME ZDRAVOTNÝ STAV SVOJHO PSÍKA
Niekoľko dobrých praktických rád z pera MVDr. Ľ. Dzimku pomôže kynológovi včas rozoznať najmä poruchy tráviaceho systému a postup pri ich liečbe.
CESTA „DO HLBÍN POĽOVNÍKOVEJ DUŠE“
Zaujímavý rozhovor so psychológom
PhDr. Antonom Markušom, CSc. o
psychologických aspektoch poľovníctva, o ktorých sa v poľovníckej tlači
u nás píše po prvý raz! O. i. sme sa psychológa A.
Markuša napr. spýtali, či je lovecký pud človeku vrodený,
prečo niekto považuje poľovníctvo za surový šport alebo či vyvoláva v
človeku agresivitu, a naopak, čo je pre niekoho na poľovníctve
príťažlivé a čo aj jeho samého priviedlo k tejto záľube.
Rozhovor, v ktorom sme sa pokúsili dostať do „hlbín
poľovníkovej duše“ je mimoriadne obsažný a podnetný.
Nepochybne si ho so záujmom prečítajú aj členovia vašej rodiny.
POHĽADNICA Z ALJAŠKY
Autor „pohľadnice“ Ján Morihladko navštívil Aljašku už niekoľkokrát a
tvrdí, že aj keď tam nepoľoval s puškou v ruke, ale „iba“ s
fotoaparátom, takisto mu stúpol adrenalín. Pri poslednej ceste na
Aljašku ho osobitne zaujala ovca ľadovcová.
NA ZELENEJ VLNE
V rubrike nájdete štyri zážitky našich čitateľov -
Kocúr v múzeu, Pri mravenisku, Zátišie s klobúkom a Upokojoval som si
nervy.
STRELECTVO
Test ľahkej, pohotovej a výkonnej brokovnice Huglu Super Poze 20/76 Magnum, ktorá sa k nám dováža z Turecka.
NEUSTÁLE PREMENY
v histórii európskeho poľovníctva sa aj tentoraz týkajú zmien, ktorými v 19. storočí prechádzali poľovnícke zbrane.
POĽOVNÍCKY SVET
Z európskej poľovníckej tlače sme tentoraz vybrali osem zaujímavostí.
VESELÝ REVÍR
Rubrika určená na pobavenie obsahuje vtipy, kresby a fejtón, v
ktorom sa dozviete, ako začínajúci poľovník „ulovil“ hneď na prvý
raz až - dve kačice!
(Gossanyi13 - Povráva sa, že v úrade som na odstrel a ešte k tomu šéf je poľovníkom!
DOBRÚ CHUŤ!
Recept na špeciálne „pečené stehno z diviaka“ - je jednoduchý a keď je už na tanieri aj výborný!
POĽOVNÍCKY KALENDÁR
Okrem časov lovu, východov a západov Slnka a Mesiaca obsahuje aj
rubriku Sedím na posede... a zaujímavosti zo života „záhadných“ nočných
tvorov, za aké mnohí ľudia považujú - sovy.
PRIPRAVUJEME
Diviačia zver - nielen nám robí problémy
Opäť je tu zlatý šakal
Čo urobiť, aby boli vyššie stavy zajacov
Stretnutie s Ing. L. Molnárom, CSc. a jeho „výlety“ do histórie slovenského poľovníctva
Exotická“ krása niektorých našich vtákov
Poľovníctvo v krajinách EÚ: Francúzsko
Poľovnícka kynológia
6 000 km po Austrálii
Pokus o návrat