Vychádzal augustové číslo mesačníka NAŠE POĽOVNÍCTVO

Aktuálne informácie o priebehu zbraňovej amnestii podľa novely zákona č. 132/2005 na 9. stránke augustového čísla poskytuje čitateľovi autor článku Ing. J. Zemeník, vedúci odd. balistiky Krajskej správy policajného zboru.

 

Poľovníctvo v krajinách EÚ: Francúzsko

Okrem základných údajov o organizácii poľovníctva a počte poľovníkov vo Francúzsku sa v článku dozviete, že: „S rozmanitosťou prírodných podmienok Francúzska súvisí aj veľká druhová pestrosť a bohatstvo fauny. Žijú tu jelene, daniele, muflóny, srnce, diviaky, siky, kamzíky, kozorožce, hlucháne, hoľniaky, medvede (len malá zvyšková populácia), vlci, rysy, psíky medvedíkovité, medvedíky čistotné, bobry, svište, nutrie, vodná pernatá zver, bažanty, jarabice, kuropty, zajace, divé králiky, snehule, divé mačky a mnohé ďalšie druhy. Uvádza sa, že v krajine žije 529 druhov vtákov, z ktorých možno poľovať na 64 a 119 druhov cicavcov, z ktorých sa poľuje na 24 druhov. Medzi „škodce“ patria napr. aj škorce, (u nás sú celoročne chránené), norok americký, nutria, hrivnák a ďalšie...“


Trocha histórie a veľa zhodov

O zaujímavej výstave 164 zhodov jelenej zveri v Nitrianskom okrese píše jeden z jej organizátorov a predseda hodnotiteľskej komisie Ing. Branislav Soviš. Je potvrdením, že i zo zhodov môže poľovník „vyčítať“, aká je kvalita jelenej zveri v jednotlivých oblastiach. Autor sa zmieňuje aj o začiatkoch chovu jelenej zveri v Tríbečskom pohorí.

 

...ak sa rozhodnete pre klietkový chov zajacov

je článok určený pre poľovníckych hospodárov a pre poľovnícku prax vôbec, ktorého autorom je Jaroslav Slamečka z Oddelenia poľovnej zveri Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Dozviete sa, aká lokalita je pre klietkový chov zajacov najvhodnejšia, aké podmienky v nej musia byť, aké klietky (s približnými cenami), ale aj radu, že podobné by dokázali zmajstrovať viacerí členovia v hociktorom z poľovníckych združení.
Článok pripomína, že v súčasnosti - vzhľadom na zajačiu populáciu - začína byť čoraz aktuálnejší aj umelý chov zajaca poľného.


Diviačia zver: robí starosti nielen nám

Skúsenosti odborníkov zo štyroch krajín (ČR, SR, Rakúska a z Nemecka), ktorí na seminári usporiadanom v ČR hovorili o príčinách nebývalého populačného trendu diviačej zveri v strednej Európe. V r. 2004 napr. úlovok diviačej zveri v ČR dosiahol 125 000 až 130 000, v SR oficiálne 24 000, avšak v skutočnosti mohol byť ešte vyšší. Medzi hlavné príčiny označili globálne otepľovanie, ktoré výrazne zlepšilo životné podmienky diviačej zveri, dobré semenné roky lesných drevín s hojnými úrodami žaluďov a bukvíc, rozširovanie pestovateľských plôch kukurice, ktorá je bežná už aj vo vyšších polohách, veľkoplošné poľnohospodárstvo, návnadové prikrmovanie a nesprávny lov. V článku sa dozviete, ako problém vysokej diviačej populácie riešia v Rakúsku a v Nemecku. O jednej z nich sa uvažuje a možno by bola vskutku zaujímavou motiváciou - aby si mohli poľovníci menší úlovok (napr. do 20 kg) ponechať.


Zlatý šakal na Slovensku

Zdá sa, že do zoznamu našej fauny pribudne ďalší druh - šakal zlatý. No pretože náš poľovnícky a zoologický výskum zatiaľ nemá pôvodné poznatky o jeho biológii a etológii, len ťažko možno predpovedať, ako sa mu podarí adaptovať do súčasných meniacich sa ekologických podmienok Slovenska. Jedno je však isté: so šakalom zlatým sa stretli poľovníci už vo viacerých našich okresoch, pravda, niekde ani nevedeli, kam ho zaradiť. Prečítajte si preto o novodobom výskyte tejto šelmy u nás, príčinách, ktoré ho k nám nútia migrovať z Balkánu a aké sú prognózy jeho existencie v našich podmienkach.

Zlaté trofeje

alebo Dva šťastné dni A. Tomaničku: priniesli mu „zlatú“ trofej daniela a „zlatú“ trofej diviaka.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na stránke venovanej kynológii tento raz nájdete príspevok MVDr. Ľ. Dzimku o cukrovke psov a názor MVDr. Ota Orbána, CSc., podľa ktorého Vyžla „robí“ poľovníka. Z vlastných skúseností tvrdí: „Vyžla, ktorá má vrodené lovecké vlastnosti, dokáže ich praktickým využívaním rozvinúť až do dokonalosti.“

Zoznámte sa - s Ing. Ladislavom Molnárom, CSc.,

s ktorým, ako autorom viacerých kníh o histórii slovenského poľovníctva, sme hovorili predovšetkým o jeho pohľade do minulosti. Sme radi, vážení čitatelia, že vám môžeme predstaviť človeka, ktorý sa dlhé roky venoval histórii nášho poľovníctva, napriek tomu, že povolaním tohto žiaka nositeľa Nobelovej ceny prof. Heyrovského bola celkom iná disciplína - fyzikálna chémia. V rozhovore si okrem iného spomína na minulé obdobia aj takto: „Mal som šťastie osobne sa stretnúť s niektorými tvorcami nášho poľovníckeho hospodárstva po prvej svetovej vojne a s významnými poľovníckymi biológmi. Boli to napr. biológ E. Bethlenfalvy..., Dr. F. Ambróz, záchranca Topoľčianok, ale aj profesor Komárek..., F. Konrád..., V. Jurán, šéfredaktor časopisu Nimród...“


6 000 km po Austrálii

Niekoľko zaujímavých pohľadov na faunu austrálskeho kontinentu nám slovom a obrazom približuje autorská dvojica Peter Majerský a Lucia Hyžová.

Na zelenej vlne

nájdete tri zaujímavé zážitky našich čitateľov: Dlhá dohľadávka, Tetuška s batohom a Podvečer v Pažitnej záhrade.

Exotická krása

„V našej prírode sa môžeme stretnúť s veľkým počtom najrôznejších vtákov,“ píše autor článku a fotografií Ing. Ľ. Čačko. „Mnohé z nich zaujmú krásnym spevom, zaujímavým spôsobom života, ale najmä pestrým zafarbením. Výskyt pestrofarebného vtáctva je v predstavách mnohých ľudí spojený s tropickými krajinami a možno ani netušia, že aj v našej prírode sa možno stretnúť s podobnými „krásavcami“ a ani náhodou k nám neprileteli omylom. Sú totiž jej súčasťou...“ Viete, ktoré sú to?

 

Malo by byť samozrejmosťou, aby každý poľovník poznal naše Ramsarské lokality. S jednou z nich - Šúrom, sa zoznámite na str. 27.

 

 

 

 

 

 

 

 

Bola dlhá a podieľali sa na nej mnohí zbrojárski a puškárski majstri. Oplatí sa vedieť, ktorí to boli a čím prispeli k zdokonaleniu poľovníckych pušiek.

 

Niekoľko stručných zaujímavostí z európskych poľovníckych časopisov: Poľovníctvo v parlamente EÚ, Nebezpečná poľovačka na moriaky a iné.

Veselý revír

Ponúka čitateľovi zopár dobrých vtipov, kreslený humor a skutočnú príhodu, v ktorej autor píše, čo robí medveď, keď má ... strach.

Dobrú chuť!

Uverejňujeme recept, ako pripraviť z diviny (zo srnca alebo z jeleňa) roštenky na cestovine.

 

 

 

nájdete na strane 33. V rubrike Sedím na posede uvažuje M. Učeň o poľovníckej obuvi M. Saniga všetkým, ktorí radi zbierajú lesné plody, že Zver nezavára, ani „špajzu“ nemá a preto nepoberme zveri a vtáctvu všetko, čo im príroda poskytuje.

Krížovku
nájdete ako vždy na 34. strane a Malého oznamovateľa na str. 35.