Vychádza septembrové číslo mesačníka NAŠE POĽOVNÍCTVO

Jelenia ruja. Každoročne sa opakujúce divadlo prírody býva raz búrlivé a hlasité, inokedy tiché a nenápadné. Ovplyvnené je počasím, hustotou zveri, zmenami prostredia, ale aj vyrušovaním, ktoré môže spôsobiť človek alebo veľké šelmy. Ak je počasie slnečné a za jasných nocí sa prihlásia prvé mrazíky, ak je dostatok zveri a má pokoj v ničom nenarušenom prostredí, môžeme sa tešiť na veľkolepé predstavenie.
V ňom jeho hlavný hrdina - kráľ karpatského lesa - jeleň, hlasitým ručaním oznamuje doďaleka ostatným, že je pripravený splniť si odveké poslanie - zachovať svoj rod. Žiarlivo stráži hárem jeleníc a odovzdáva svoje gény ďalším generáciám...  Takto - slovom aj obrazom -  nám autor textu a snímok Juraj Ksiažek približuje divadlo, ktorého súčasťou neraz bývajú aj súboje sokov.



Klietkový chov zajaca poľného

 

 

V 2. časti  autor Jaroslav Slamečka z Oddelenia poľovnej zveri Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre rozoberá hlavné aspekty klietkového chovu z pohľadu poľovníckej praxe. Pripomína najmä problémy, ktoré musí vyriešiť každý, kto sa odhodlá pre klietkový chov: Kedy kúpiť zajace? Tri hlavné spôsoby chovu. Odstavenie mláďat. Aká má byť ich výživa a O kàmení a trávení. Praktické rady odborníka pomôžu všetkým, ktorí sa dajú na neľahkú, ale záslužnú cestu zveľadiť stavy zajacov poľných vo svojich revíroch.


Poľovníctvo v krajinách EÚ
Fínsko - 300 tisíc poľovníkov

Suomi, čiže Fínsko, táto najsevernejšie položená európska krajina s takmer rovnakým počtom obyvateľov ako SR, má šesťnásobne viac poľovníkov ako je u nás. Pochopiteľne,  ich vysoký počet súvisí s rozlohou krajiny, ktorá je takmer sedemkrát väčšia ako Slovensko a jej lesy predstavujú rozlohu desaťkrát väčšiu ako naše (približne 22 miliónov hektárov). Aké sú tam podmienky na poľovačku?
...Hlavnou poľovnou zverou vo Fínsku je losia zver. No poľovačka na losy je vo Fínsku z nášho pohľadu skôr ťažká robota ako relax. Poľuje sa iba nadhánkami v skupinách. V zimných mesiacoch je to takmer každý víkend od rána do večera. Pritom ani tak nejde o trofej, lebo stále prevláda severská tradícia lovu kvôli divine...
Podrobnejšie o fínskom poľovníctve sa zoznámite v článku, ktorého autorom je Mikuláš Černota

O Slovenskej agentúre životného prostredia, odbornej  organizácii s celoslovenskou pôsobnosťou píše Ing. Marianna Rajská a zameriava sa na jej činnosť - ochranu a tvorbu životného prostredia predovšetkým v súvislosti s možnosťami jej spolupráce s poľovníckymi združeniami. Vydarili sa už viaceré  doterajšie spoločné podujatia najmä výchovného zamerania, ale napr. aj  spolupráca agentúry s Parazitologickým ústavom SAV v Košiciach pri mapovaní rozšírenia parazitov spôsobujúcich echinokokózu a trichinelózu na území SR. Autorka oboznamuje čitateľov i s ďalšími možnosťami vzájomnej konkrétnej spolupráce pri využívaní moderných metód, ktoré nám môžu rýchle odhaliť a sledovať napr. rôzne postihnuté územia.

Zachovať a zveľadiť genofond  jelenej zveri

Emil Rakyta, jeden zo spoluzakladateľov Chránenej poľovnej oblasti Poľana, bilancuje štyridsať rokov, ktoré prešli od vzniku tohto jedinečného revíru. Článok je súhrnom všetkých najdôležitejších údajov týkajúcich sa CHPO a zaoberá sa jej postupnými premenami, konkrétnymi lokalitami, problémami, aké prinášali so sebou jednotlivé obdobia, stavmi zveri, jej kvalitou, počtom úlovkov jeleňov so zlatými medailami, ktoré boli výsledkom 10 až 15-ročnej  prísne dodržiavanej selekcie. Súčasnosťou a budúcnosťou Chránenej poľovnej oblasti Poľana sa autor vráti v budúcom, októbrovom čísle Nášho poľovníctva.

Rubrika KYNOLÓGIA je tentoraz venovaná jazvečíkovi: jeho minulosti, popularite, typom a poľovníckemu využitiu. Ing. Ján Zajac, autor článku pripomína, že sa v minulosti považoval za „poľovnícky symbol, ktorý však aj v súčasnosti ostáva výborným poľovným psom. Veľakrát sa správa ako doslova neohrozený bojovník, ktorý sa odváži postaviť aj oveľa väčšiemu protivníkovi, ako je on sám. Jazveca či líšku nevyhľadáva len v brlohoch, ale aj na povrchu a doslova prenasleduje každú mačku. Keďže sa vyvinul z duričov, durenie je jeho akoby druhou prirodzenosťou... Jazvečík má doslova milú povahu a dokáže vycítiť náladu svojho pána. S jeho výchovou treba začať veľmi skoro, lebo iba tak sa z jazvečíka stane skutočne poslušný pes...“

Metastrongylóza - riziko v dážďovkách

Metastrongylóza je choroba vyvolávajúca poškodenie pľúcneho tkaniva. Chorobu spôsobujú pľúcne strongyláty, tzv. pľúcnivky  - niťovité červy belavej farby, ktoré parazitujú v pľúcach prežúvavcov, mäsožravcov a zriedkavo aj človeka. Vedeli ste však, že táto choroba sa začína v medzihostiteľoch, ktorými sú - dážďovky? V príspevku  venovanom tejto chorobe zveri, ktorého autormi sú MVDr. D. Rajský a MVDr. J. Sokol sa dozviete o jej prenášaní, rozšírení, príznakoch ako aj o liečbe a prevencii.

Poľovnícky odev: praktický, účelný vkusný

Fotografie našich predchodcov spred štyridsiatich-päťdesiatich rokov nám dovoľujú predstaviť si, čo si v tom čase obliekali poľovníci. Povojnový nedostatok textílií spôsobili, že vrcholom poľovníckej elegancie bol - hubertus. Roky ubiehali a aj keď už bolo dosť látok, poľovníci si zväčša zvykli, že do revíru stačí hocičo - tepláky, obnosené nohavice a saká, dokonca montérky a na hlavu stačilo dať si hoci aj vypåznutú baranicu. Naozaj len veľmi pomaly, akoby váhavo sa príslušníci Hubertovho cechu začali obzerať po praktickejšom a vhodnejšom oblečení.
V súčasnosti sa pre poľovníkov  navrhujú a šijú odevy, ktoré spåňajú nároky moderného poľovníka tvoria aj v jednej z firiem, ktorú dnes predstavujeme - Margita Čadca.

Nie som „vlkobijcom“, ale čo je veľa, to je veľa

tvrdí v rubrike ZLATÉ TROFEJE  Ondrej Hladek z Tvrdošína: „Vlani, bolo to upostred novembra, zobral som celú rodinu a že ideme doplniť kàmidlá. Prišli sme k jednému, aj druhému kàmidlu a podľa stôp som zistil, že zver sa k nim ani nepriblížila. Po zveri nebolo ani chýru a ani cestou domov sme nijakú nezazreli. Kam sa podela? Na druhý deň ráno, bola to nedeľa, som sa aj napriek fujavici znova pobral do revíru zistiť, čo sa udialo so zverou. Pravda, už som tušil, že ju do úkrytov a niekde poriadne ďaleko od kàmidiel, zahnali vlci. Musím sa im pozrieť „na  zub“, lebo ak nám tu budú takto plašiť zver, pohynie od hladu...“ čo sa ďalej dialo v Skorušinských vrchoch, kde sa udalosť odohrala, dočítate sa v rubrike ZLATÉ TROFEJE.

Senné - 146 druhov vtákov

Pokračovanie seriálu POKLADY NAŠEJ PRÍRODY, z ktorého sa dozviete, že lokalita Senné- rybníky je zapísaná do Zoznamu medzinárodne významných mokradí, ktoré vtáky tu hniezdia, ktoré tadiaľto migrujú a pre ktoré sú domovom.

s doc. Ing. Jozefom Gašparíkom, CSc. z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Na jednu z našich otázok,  prečo poľovníctvo má aj v súčasnosti svoje opodstatnenie, odpovedal: „To, že poľovníctvo musí existovať, je historickou skutočnosťou. Je veľa dôkazov, historických faktov, že prvými ochrancami prírody boli predovšetkým poľovníci, lebo práve oni boli tými, čo na úrovni svojej doby poznali zákonitosti, ktorými sa príroda riadi. Určitá časť verejnosti sa naozaj cíti akoby bola povolaná poľovníctvo a priori odsudzovať bez toho, aby mala o ňom čo len základné znalosti. Žiaľ, významne k tomu prispievajú aj niektoré médiá, ktoré dávajú veľký priestor (s prepáčením za výraz) „pseudoochrancom“ a „pseudoodborníkom“ prírody. Ako príklad možno uviesť kalamitu vo Vysokých tatrách, keď sa k tomuto nešťastiu vyjadroval naozaj kdekto, ale skutoční odborníci minimálne európskej úrovne (napr. prof. Hell, prof. Saniga, prof. Garaj, prof. Žihlavník...) nedostali takmer žiadny alebo len veľmi malý priestor na vyjadrenie odborne fundovaných stanovísk...“

 

Autor článku a snímok Rostislav Stach nás zavedie na krátky výlet k jednému z ľadovcov na juhu Aljašky- k Ailaik Glacier.

 

 

 

 

 

 

Všimnite si str. 23
s pokynmi, ako si objednať Naše poľovníctvo.

 

 

 

Aj v tomto čísle nájdete zaujímavé zážitky našich čitateľov: Komáre - záchrancovia, Tatranský lovec a Krásne dni s pastorom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

O spôsobe života a miestach výskytu sysľa pasienkového, ktorý sa ocitol medzi silne ohrozenými druhmi píše autor  Ivan Kňaze.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

v rubrike Strelectvo vám v našom redakčnom teste predstavíme guľovnicu Tikka M695 Batue Light. Pochádza z fínskej zbrojovky Tikka, ktorej začiatky siahajú do 19. storočia... Každého strelca zaujme nielen kvalitou, ale aj prísne racionálnou  účelnosťou. Napokon také vlastnosti majú aj povestné fínske nože.

 

Poľovníctvo v druhej polovici 19. storočia

Autor seriálu História Mgr. M. Pírek nám približuje, akými zmenami prešlo poľovníctvo v 19. storočí. Menila sa nielen spoločenská skladba záujemcov o poľovníctvo, ale ďalej sa modernizovali zbrane, začínalo sa so širšou ochranou lesa a zveri, veľkej obľube sa tešili poľovnícke a strelecké spolky, pribúdali poľovnícke zámočky a kaštiele, ktoré vystriedali obyvateľov - namiesto šľachty si ich budovali a prestavovali príslušníci bohatých vrstiev.

Informujeme: Čo s kožami ulovenej zveri?

 

 

 

Aké suroviny sa v súčasnosti používajú v kožiarskej a kožušníckej výrobe? Čo urobiť s kožami ulovenej zveri? Kde ich možno ponúknuť, prípadne si z nich dať ušiť vestu, čiapku, kabát? Chcete si dať kožu zo svojho úlovku len garbovať? To sú otázky, na ktoré nám odpovedala vedúca predaja firmy Kara Slovakia WT s.r.o. Marta Holečková a ktoré možno budú zaujímať aj vás.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poľovnícky svet  zo zaujímavých správ  a rubriku Osobnosti slovenského poľovníctva nájdete na strane 30.

Veselý revír
Fejtón Ženu videti, vtipy a kresby sú na strane 31.

 

Z diviny nemusíme pripraviť vždy iba obligátny „poľovnícky guláš“, ale  môžu to byť aj Medailónky z diviaka.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tak ako vždy obsahuje doby lovu, východy a západy Slnka a Mesiaca, rubriku Sedím na posede dozviete sa v ňom aj prečo Vtákom je zase do spevu.



PRIPRAVUJEME číslo 10/2005

Nepodceňujme straty zveri na cestách

Naša zver: daniele

Veľké šelmy u nás

Atypické jelenie parožia

Poľovníctvo v Turecku

O výtvarnom umení hovoríme
s akad. maliarom L. Sulíkom

Aby nám nezhorela chata!