Vychádza novembrové číslo mesačníka NAŠE POĽOVNÍCTVO

„Z viacerých druhov divých kačíc, ktoré sa na našom území vyskytujú či už trvalo alebo počas sezónnych migrácií, zaregistruje alebo pozná nezainteresovaný pozorovateľ zväčša iba kačicu divú. Súvisí to jednak s početnosťou tohto druhu a to nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že podľa vyhl. č. 203/2001 sa smie loviť u nás iba tento druh...“   Autor príspevku Ing. Matúš Rajský zoznamuje čitateľa so všetkými ďalšími druhmi divých kačíc, ktoré sa u nás vyskytujú, predovšetkým s ich charakteristickými znakmi, ktoré ich odlišujú od ostatných druhov.  Nepochybujeme, že príspevok - tak ako aj snímky  - uvíta  i skúsený poľovník, ktorému pripomenie často zanedbateľné odlíšenie jednotlivých druhov, z ktorých  sa väčšina nesmie loviť.

 

 
Poľovníctvo v Európskej únii:
Sľubná budúcnosť lotyšského poľovníctva

Ak ste ešte neboli v Lotyšsku, možno vás prekvapí informácia, že najvyšším vrchom krajiny je Gaizina Kalns, vysoký len 311 m a priemerná nadmorská výška krajiny nepresahuje 300 m! Z nášho pohľadu je tiež zaujímavé, že od roku 2003 je platný nový poľovnícky zákon, ktorý je už prispôsobený požiadavkám EÚ (podrobnejšie  informácie sú v článku).
Lotyšskí poľovníci môžu loviť  na 4 druhy raticovej zveri, z ktorých  je pre nás exotickým los. Loví sa tu však aj vlk, rys, jeleň, srnec, diviak, líška a čo je zaujímavé - aj bobry a nielen kvôli kožušine, ale údajne veľmi obľúbenému bobriemu mäsu.
Lotyšsko, vďaka svojim dobrým prírodným podmienkam má všetky predpoklady stať sa zaujímavou cieľovou krajinou  pre mnohých poľovníckych turistov.

Nerušiť, už spíme!

Zaujímavá téma zimného spánku zvierat na ktorý sa ukladajú už od polovice októbra, prípadne až v novembri. Jednoducho, ako píše Ing. Miroslav Saniga, CSc. z Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV na Starých Horách, jednoducho „dávajú prírode dobrú noc. Preto nerušme ich, aby sa na jar znova zapojili do kolobehu života“.

 

 

Zastavme rast početnosti muflónej zveri!

 

 

 

Autori Pavel Hell, Jaroslav Slamečka a Jozef Gašparík približujú čitateľovi  históriu výskytu muflónov na Slovensku, jej význam, trofejovú kvalitu, početnosť a lov. Súčasne upozorňujú aké opatrenia treba vykonať, aby sa jej stavy ďalej nezvyšovali, v akých revíroch ju chovať ako hlavnú zver a v akých ako vedľajšiu. Uvedené opatrenia  vrátane dôslednejšieho selektívneho odstrelu, by mali priniesť výsledok v podobe úlovkov jedincov v telesnej a trofejovej kulminácii.

 

 

O posedoch rôznych typov píše autor textu a snímok Jozef Ferenec. Do príspevku zahrnul aj skúsenosť zo stavby „kombinovaného“ posedu, aký si urobili v PZ Snožek v okrese Považská Bystrica, vrátane finančných nákladov.

 
 

 

 

  

„Poznáte to azda všetci. Na veľkú vzdialenosť nás spozoruje líška a v okamihu sa dáva na útek do najbližšej húštiny. Líška je plachá a opatrná. Má veľmi dobre vyvinuté zmysly, ktorými zavčasu zistí nebezpečenstvo a väčšinou pred človekom unikne...“ začína svoje postrehy s líškami autor článku. Napriek všeobecne známym skúsenostiam sú však aj líšky, ktoré sa človeka neľakajú, nie sú ani choré a nejde ani o líšky zo zoo. Čo sú to za líšky? Kde žijú? Odpoveď na otázky nájdete v článku  JOZEFA KSIAŽEKA.

Starý, ale jarý

 

 

 

 

V seriáli o zaujímavých trofejách rozpráva Ing.  Pavol  Fabián, ako sa mu podarilo uloviť jeleňa so zvláštnou trofejou. No rovnako tak ako trofej, prekvapil ho aj vek jeleňa. Čo myslíte, koľko rokov mal asi jeleň na  lebke ktorého vidno čosi, čo pripomína “čertove rožky”?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Z novín, rádia I televízie sa dozvedáme o nových prípadoch či podozreniach ochorenia hydiny na vtáčiu chrípku, ktorá môže  vyvolať svetovú pandémiu, lebo sa môže preniesť aj na človeka. Podrobnejšie o tejto chorobe, jej vzniku, možnostiach jej  šírenia a obrane pred vírusom chrípky informuje RNDr. EVA VAREČKOVÁ, CSc. z Virologického ústavu SAV.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

“Poľovníctvo je ako tisícročná včela…”

 

 

 

 

hovorí poľovnícky veterán  GUSTÁV POLČÍK  z Prievidze, ktorého vám predstavujeme v našom seriáli Zoznámte sa. S jeho menom sú spojené nielen povojnové roky nášho poľovníctva  ale aj prvé prehliadky trofejí, ktoré sú dnes samozrejmou súčasťou  poľovníckej praxe  v  úsilí  o správny odstrel. Okrem  iných zaujímavých myšlienok tohto, dnes už 87-ročného   poľovníckeho seniora si iste so záujmom prečítate aj jednu z jeho príhod, aké sa môžu stať naozaj iba raz  za život . Všetkým poľovníkom sú určené aj jeho slová o tom, ako sa má skutočný poľovník správať v prírode, ako si ju ctiť a chrániť.

 

 

 

 

 

 

 

  

Autor nás pozve na malý „výlet“ do sveta chémie, pričom jednoducho a zrozumiteľne vysvetlí čo sú bielkoviny a prečo sú také významné pre výživu nielen človeka, ale aj psa. Pomôže tak aj začínajúcim chovateľom psov  vedieť si vybrať z bohatej ponuky krmív určených psom.

 

 

 

Rubrika zostavená zo zážitkov  čitateľov vám ponúka tri pekné príbehy: Diviak, puška a záhon ruží, Gaston, člen rodiny a Leto s bocianmi.

Jedinečné Dunajské luhy

Lokalita Dunajské luhy zapísaná do Zoznamu medzinárodne významných mokradí informuje VLADIMÍR SLOBODNÍK. Z jeho príspevku sa čitateľ dozvie, že v Dunajských luhoch má svoj domov veľa vzácnych, zraniteľných a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Na území o. i. sa pravidelne vyskytuje viac ako 20 tisíc vodných a močiarnych druhov vtákov. Z hniezdiacich druhov dokonca aj európsky významné druhy, akým je orliak morský, bučiak trsťový a ďalšie. Dunajské luhy sú skutočným pokladom našej prírody.

 

 

O priebehu  IV. medzinárodného sympózia WAVES, ktoré sa konalo v Tatrách a venovalo sa voľne žijúcej faune píše  Ing. MARIANNA RAJSKÁ. Z referátov prednesených odborníkmi z Talianska, Grécka, Španielska a z Rakúska vyplynulo, že  pokiaľ ide o voľne žijúcu zver máme takmer rovnaké starosti a problémy. Preto sú podobné stretnutia odborníkov, ktorí si vymenia skúsenosti nanajvýš užitočné.

 

Náš spolupracovník Ing. TOMÁŠ ŠRAMEK zoznamuje čitateľov s testom laserového diaľkomera, ktorý pri streľbe uľahčuje zisťovanie vzdialenosti a veľakrát je zárukou presného zásahu.

 

Je ňou, ako píše autor článku Mgr. MICHAL PÍREK tzv. „štuc“. Takto ešte niekedy v prvých desaťročiach aj naši predchodcovia označovali svoje guľovnice. Aká bola, ako poslúžila už v čase napoleonovských vojen, pripomína aj stará vojenská pesnička:
„...Francouz chce do vlasti naší
Hleďme se zrichtovati,
Jej slavně přivítati.
Naše štucy lehký, vostrý,
Budou vítat modré hosty...“
------

V prehľade zostavenom z európskej poľovníckej tlače sa o. i. dozviete zaujímavosti z Európy a Afriky.
Veselý revír
Aj v tomto čísle vám ponúkame niekoľko dobrých poľovníckych vtipov a fejtón Noc na posede.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Z mäsa divého králika alebo zajaca poľného  netreba robiť vždy len paprikáš, ale treba vyskúšať aj nový recept - napr. paštétu. Pripraviť ju nie je zase také zložité, ako  si myslíme a trocha námahy stojí za to, aby sme  svojich blízkych alebo známych prekvapili netradičnou pochúťkou.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  

 

 

  

 

V „kalendári“ nájdete doby lovu, východy a západy Slnka a Mesiaca, aktuálne upozornenie týkajúce sa poľovných lístkov, rubriku Sedím na posede a dozviete sa aj to, Ako žije tetrov hlucháň v jeseni.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PRIPRAVUJEME

Smrek na jedálnom lístku jelenej zveri

Vieme správne rozoznať diviačiu zver?

Poľovníctvo v krajinách EÚ

O vtáčej chrípke -  z pohľadu veterinára

Bezolovnaté strelivo: utópia alebo skutočnosť?

Zoznámte sa: so spevákom a poľovníkom Robom Kazíkom

Keď sa les zahalí do bieleho šatu

Navštívte s nami laponskú tundru