Vychádza decembrové číslo mesačníka NAŠE POĽOVNÍCTVO

Článok obsahuje praktické rady pre výkon poľovníctva. Predpokladá sa, že každý poľovník, ktorí loví diviakov  by mal dokázať priamo v teréne určiť jeho vek a pohlavie. Skúsený poľovník to iste vie, ale aj  ten sa niekedy môže pomýliť. Jestvujú však isté znaky, podľa ktorých  možno posúdiť, akého diviaka má na muške - a práve o nich sa píše v článku. Nielen to: na dvadsiatich kresbách nájdete diviaky jednotlivých vekových kategórií s opismi charakteristických znakov - zjavnejších aj detailnejších -  ktoré si ľahko možno zapamätať a potom overiť a potvrdiť priamo v praxi. Pri kresbách je aj informácia, či  diviak je lovný alebo nie.

Pandémia a sťahovavé vtáctvo

Autori  - veterinárni lekári D. Rajský, I. Mračko a J. Sokol nadväzujú na článok v 11. čísle Nášho poľovníctva  o vtáčej chrípke: zoznamujú čitateľov s niekoľkými významnými územiami, ktoré sú  koridormi sťahovavého vtáctva a s najčastejšími nositeľmi vírusu choroby. Pripomínajú, že nejde o nový problém, lebo chrípkový vírus po prvýkrát izolovali zo sťahovavého vtáctva už v r. 1961 pri hromadnom hynutí lastovičiek  na juhu Afriky. Vyzdvihujú význam včasného zisťovania choroby v rizikových oblastiach s vysokým výskytom sťahovavého vtáctva.

 

Súhrn základných údajov o rakúskom poľovníctve podáva autor Pavel Hell. V článku sú  počty úlovkov rakúskych poľovníkov, minimálnej výmere revírov, informácie o organizácii poľovníctva v krajine, poľovníckom výskume i kultúre. Vďaka dlhej a slávnej tradícii rakúskeho poľovníctva ho verejnosť aj v súčasnosti akceptuje. Rakúske poľovníctvo patrí medzi najvyspelejšie v Európe a dokáže sa prispôsobovať i terajším potrebám: významne prispieva k ochrane prírody a krajiny.

Pod Čerhovským pohorím

Článok je stručným pohľadom na činnosť PZ Hančov v Kľušove (Bardejovský okres). Ján Viskup v ňom pripomína, že aj malé združenie môže pre zver vykonať veľa. Napriek malému počtu členov sa PZ stalo aj spoluorganizátorom spoločenského života v obci.

 

 

 

 

Na jedálnom lístku: smrek

O výsledkoch výskumu výživy jelenej zveri referujú Matúš Rajský, Miroslav Vodňanský, Pavel Hell a Jaroslav Slamečka.  Z výskumu o. i. vyplýva koľko a kedy lúpe jelenia zver dreviny( napr. jedľu, smrek, jaseň a buk). Ozrejmujú tiež súvislosti  vyrušovania zveri a nadmerného lúpania.  Zmieňuje sa aj o zimnom prikrmovaní a podľa výsledkov výskumu odporúčajú používať silážované krmivá, napr. je vhodná kukuričná siláž a trávna senáž.

Sviatočná úvaha
Ešte o poľovníkovej duši

„Ako to vidí poľovník bez pušky prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.“  je nadtitulok sviatočnej úvahy známeho zoológa a vysokoškolského pedagóga.  Odpovedá v nej na otázky, ktoré si kladú mnohí: čo je poľovníctvo? Prečo sa človek stane poľovníkom?  V úvahe sa zamýšľa tak nad definíciou poľovníctva ako aj motiváciou tejto záľuby. Jeho racionálne a súčasne precítené zamyslenie vyznieva ako obhajoba poľovníctva, ktoré má miesto aj v dnešnom modernom svete. V závere konštatuje, že v stredoeurópskych pomeroch by preto poľovníctvo malo byť pre kultúrneho človeka nielen emocionálne motivovanou záujmovou činnosťou, ale súčasne aj bremenom alebo záväzkom... Sviatočnú úvahu profesora Sládeka by si mal prečítať každý poľovník.

Prečo si vážim poľovníkov

O svojom vzťahu k poľovníctvu a poľovníkom píše známa televízna moderátorka  Iveta Malachovská. „Priznáva“ sa  i k tomu, že aj keď doteraz  nikdy nebola na poľovačke, veľmi rada počúva poľovnícke zážitky a príbehy. A samozrejme, aj divina jej chutí.

 

 

 

 

 

 

Pohľadnica z Laponska

Na malý výlet do Laponska vás pozýva  Mikuláš Černota, ktorého očarila severská príroda.
Laponsko navštevuje veľa zahraničných poľovníkov, lebo i v tejto, na pohľad nehostinnej tundre je čo obdivovať. Napríklad  pre mnohých, tak ako aj pre autora článku, sa stalo nezabudnuteľným gagotanie snehúľ, o ktorom  medzi domácim obyvateľstvom koluje veľa legiend.

Malý vytrvalý durič

„Jazvečíkovitý durič je označenie dvoch samostatných medzinárodne uznaných plemien - alpského jazvečíkovitého duriča a vestfálskeho duriča,“ píše v úvode príspevku jeho autor Ing. Ján Zajac. Ďalej pokračuje ich pôvodom a vývojom až do dnešných čias, keď už nejedného poľovníka  prekvapili svojou vytrvalosťou. Vyzdvihuje aj ich ďalšie dobré vlastnosti, medzi ktoré okrem pokojnej povahy patrí  veľká oddanosť jazvečíkovitého duriča svojmu pánovi. V poľovníckej praxi býva neraz  tým najlepším pomocníkom.

V službách poľovníctva

Taký je spoločný titulok pre štyri činnosti-profesie, bez ktorých by sme si len ťažko vedeli predstaviť výkon poľovníctva. Súvisia s výrobou streliva, nožov, špeciálnej bielizne,  predmetov zo skla a porcelánu s poľovníckymi motívmi, ktoré nám okrem praktického využitia  poskytnú aj potešenie pre oči. Uvedené ako aj viaceré ďalšie profesie neslúžia len poľovníctvu, ale súčasne predstavujú pracovné príležitosti pre mnohých ľudí. Poľovníctvo teda možno i z tejto stránky považovať za významnú súčasť ekonomiky každej krajiny.


Z umelého chovu do prírody

V poľovníckych združeniach a na farmách, kde sa odhodlali pre umelý chov zajacov dobre vedia, že konečným cieľom je  vypustiť ich do prírody. V akom zdravotnom stave musia byť, kedy, ako a kam  ich  umiestniť, aby  nedošlo k stratám? Na tieto otázky odpovedá  v článku autor seriálu o umelom chove Jaroslav Slamečka.  Upozorňuje na nevyhnutnosť nielen správne vybrať časť revíru, do ktorej sa majú dostať zajace, ale aj na to, ako postupne  vopred upravovať kàmne dávky zajacov, aby si ľahšie zvykli na prostredie, v ktorom sa ocitnú. 

„Horenka, horenka, hora...“

V rubrike  Zoznámte sa,  predstavujeme speváka a poľovníka Roba Kazika, s ktorým sme sa zhovárali o pesničkách a spievaní vôbec. Vyznáva sa nielen zo svojej lásky k prírode, ale uvažuje aj  nad otázkou, prečo  sa  väčšina ľudí dnes  nevie zabávať, ale iba sa dá  baviť - televíziou, rozhlasom, kinom. Podľa jeho názoru „...súčasne tak dovoľujeme iným, aby nám vnucovali svoje názory na život, politiku, kultúru. V konečnom dôsledku to znamená akoby sme ich nechali, aby za nás  dokonca aj rozmýšľali a rozhodovali...“  Ako začínajúci poľovník netúži po exotike, ale stačí mu  pobudnúť v „rodnom“ revíri neďaleko Topoľčianok, lebo za najlepší oddych považuje  stretnutie s priateľmi vonku v prírode, keď  človeku nad hlavou „šumí lístie na stromoch!“.  V rozhovore tlmočíme aj  vianočné a novoročné želanie R. Kazika čitateľom Nášho poľovníctva.

Štedrovečerná sluka

Vlk nemá rozum a Len tam sedel a sedel... sú titulky  poľovníckych príbehov v rubrike Na zelenej vlne. Všetky  tri sú  zaujímavé a možno vám pripomenú niektorý z vašich vlastných zážitkov v revíri, ktoré by ste takisto mali položiť na papier. Bolo by škoda na ne zabudnúť a nepodeliť sa o ne  s ostatnými.

Neolovnaté strelivo - utópia alebo nevyhnutnosť?

Viete, že vodné vtáky, ktoré majú v žalúdku 10 a viac olovených brokov môžu uhynúť v priebehu desiatich dní?  Článok v rubrike Strelectvo  sa  týka práve neolovnatého streliva. Jeho autor  Mgr. Peter Pilinský podrobne rozoberá  intoxikáciu vodného vtáctva olovom z brokového streliva, čo sa od osemdesiatych rokov 20. storočia považuje za jeden z vážnych environmentálnych problémov. Z čoho by sa malo vyrábať nové strelivo, ktoré  by neškodilo mokradiam a vodnému vtáctvu? Odpoveď nájdete v článku.

Kto bol autorom unikátnej pušky?

Aj pušky majú svoju históriu - takou je aj jedna z exponátov Slovenského národného múzea so sídlom na Bratislavskom hrade. S jej nevšednou výzdobou, pravdepodobným výrobcom i majiteľom  nás zoznamuje  Mgr. Michal Pírek. Osud unikátnej pušky a najmä jej výzdoby je naozaj zaujímavým čítaním.

„prechádzka“ naším „veselým revírom“ vás naladí na úsmevnejšiu vlnu. Napríklad počuli ste už tento vtip?
Medveď sa v brlohu ustavične prehadzuje z boka na bok. Nahnevaná medvedica sa ho pýta:
- Čo ti je? Čo sa stále hniezdiš?
- Nemôžem zaspať.
- A nehovorila som ti, že v novembri už nemáš piť čiernu kávu?

V rubrike nájdete aj kreslené vtipy a dve udalosti, ktoré sa naozaj stali: Dobre trafený strelec a Dobre naolejovaný medveď.

Divina s ovocnou omáčkou
Recept na málo známu úpravu diviny. Ak ho použijete, želáme vám - dobrú chuť!


Poľovnícky kalendár
Prináša  okrem  bežných údajov o povolenom love, východov a západov Slnka a Mesiaca aj Mimoriadne núdzové opatrenia MP SR súvisiace s vtáčou chrípkou. Nechýba ani Myšlienka mesiaca a tentoraz „sedel na posede“ a zamýšľal sa čitateľ M. Hrnčiar.

Krížovka
Keď počas voľnej chvíle budete lúštiť krížovku, všimnite si, že dvaja lúštitelia  môžu získať jednu  z dvoch pekných a cenných kníh, ktoré odporúčame do vašej knižnice: Kráľovstvo života a Učím sa poznávať prírodu.

PREČÍTAJTE SI DECEMBROVÉ ČÍSLO NÁŠHO POĽOVNÍCTVA!