NAŠE POĽOVNÍCTVO - v týchto dňoch vychádza májové ČÍSLO

 

 

 

 

 

 

 

Na jeho stránkach o. i. nájdete

Spolupráca: inej cesty niet
- taký je záver pracovnej porady zástupcov poľovníkov a ochrancov prírody, ktorá bola súčasťou tohtoročných Levických poľovníckych dní.

 

Srnčia zver je u nás najpočetnejšou raticovou zverou, ktorej lov je stále prístupný aj menej solventným poľovníkom. Ale ako je to v skutočnosti - je jej naozaj dosť?  Aký je ročný odstrel srnčej zveri? Aké sú zásady selekcie srnčej zveri? Ako  a podľa čoho možno najspoľahlivejšie odhadnúť vek srncov? To sú otázky, na ktoré odpovedajú autori  príspevku -  PAVEL HELL, JAROSLAV SLAMEČKA a JOZEF GAŠPARÍK. Príspevok je doplnený prehľadom lovu a kresbami srnčej zveri s hlavnými rozoznávacími znakmi.


Plán lovu a štvorkolesové tátoše

„Uvediem jeden prípad, ktorého som bol svedkom. Srna prechádzala cez cestu II. triedy, vodič nákladného automobilu zrejme nielenže nemal vôľu pribrzdiť, ale ešte zvýšil rýchlosť. Pochopiteľne, že auto prudko narazilo do srny. So zraneným bruchom ešte dokázala odbehnúť asi 350 m k prvému domu na okraji obce a tam zaľahla. No vodič nákladného auta ani nezastavil. Prečo?“  Zver na cestách - to je stále aktuálna téma, ktorej sa v príspevku venuje  Ing. RASTISLAV PLAVÝ a rozoberá ju z viacerých hľadísk. Okrem iného  pripomína, že takto nám doslova pred očami ubúda značné percento srnčej zveri. Vyzerá to, ako keby plán jej lovu „plnili“ štvorkolesové tátoše. 


Na vine je nevedomosť?

Cenná informácia autora príspevku JUDr. PETRA KOVÁCSA, ktorá doplňuje predchádzajúcu tému a týka sa vinníka  kolízie zveri s motorovým vozidlom. Je vždy na vine zver?  A je vôbec každé stretnutie so zverou aj dopravnou nehodou? Ako postupovať, keď vodič motorového vozidla  nedodržal dopravné predpisy a usmrtil zver? Ako si majú poľovníci uplatniť náhradu škody za svoj majetok? V príspevku nájdete odpoveď i na tieto otázky.

Okresné chovateľské prehliadky

Niekoľko zaujímavých postrehov  zo štyroch okresných chovateľských prehliadok - z Nitry, Veľkého Krtíša, Bratislavy a Liptova. Aj keď nejde o rovnaké oblasti, možno porovnávať - predovšetkým počet úlovkov a kvalitu  trofejí.

 

Seriál článkov Ing. BRANISLAVA SOVIŠA. Čeľaď krkavcovitých pokračuje  pohľadom na  život a rozšírenie vrán na našom území. Dozvieme sa v ňom o  rozdieloch v morfológii ako aj sfarbení, niekoľkých tvaroch ich zobákov  a chvostov ako aj v pierkach a  ručných letkách, čo nám umožní ich ľahšie rozoznávať. Čitateľa zaujmú aj informácie  o zmenšujúcom sa počte vrán u nás a ich hniezdnej biológii. Vďaka nim si pri stretnutí s vranou vo voľnej prírode  skôr  uvedomíme, že „nie je vrana ako vrana“. Aké žijú u vás?

 

 

Od žibrického srnca k cárovi Ferdinandovi

 

 

 

 

 

Môže súvisieť  srnec  ulovený v Zoborských vrchoch v časti Žibrice  s bývalým bulharským cárom Ferdinandom Coburgom?  Môže. Ako, o tom  porozprával jeho lovec, voľakedajší pracovník Lesnej správy Zobor ĽUDOVÍT HERALD ml. Jeho otec - MUDr. Ľ. Herald totiž  liečil  bývalého bulharského cára. Ako sa spriatelili a ako bývalého cára viackrát stretol aj rozprávač tohto príbehu, iste zaujme aj vás.

Hluchánia pieseň

„Tk - tk -tk -tktktk-tlok - šch - šch...“ len ťažko možno písmenami vyjadriť hlas tokajúcho hlucháňa. Každú jar, najčastejšie v apríli, niekedy i v máji, po niekoľkohodinovom  nočnom výstupe v prastarých porastoch pod hornou hranicou lesa v napätí načúvame, z ktorého miesta sa ozve táto tajomná pieseň... - píše autor textu a snímok JURAJ KSIAŽEK.  Priznáva sa aj so skúsenosťami, že často - i keď veľmi chce a usiluje sa - nebýva ľahké sledovať hluchání tok a dokonca ho aj „zvečniť“. Navyše ak niektorý hlucháň považuje človeka nielen za votrelca, ale aj svojho súpera. Aj autor sa už stretol s dvoma takými hlucháňmi. V príspevku sa dozviete podrobnosti.


11. ročník Levických poľovníckych dní

 

 

 

 

Autori PAVEL HELL a MARIANNA RAJSKÁ podrobne zoznamujú čitateľa s touto významnou každoročnou poľovníckou udalosťou: kto a o čom referoval, o sprievodných akciách, osobitne o stave našej poľovnej zveri aj o poľovníctve v súvislosti  s programom NATURA 2000  a jeho dosahu  týkajúceho sa vyhlasovania chránených vtáčích území (v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ). Po prečítaní  príspevku budete mať dojem, ako keby ste sa boli osobne  zúčastnili  na tohtoročných  Levických poľovníckych dňoch. Vďaka tomu získate množstvo cenných informácií o súčasnom poľovníctve u nás aj v niektorých európskych krajinách.


Prednosti anglického špringeršpaniela

Je  všeobecne známe, že  anglický špringeršpaniel má tri samostatné plemená, ale že o tomto  výbornom psovi písal už Shakespeare, vie iba málokto. Autor príspevku Ing. JÁN ZAJAC  zoznamuje čitateľa s históriou tohto plemena a najmä s jeho výbornými poľovníckymi vlastnosťami: pracovitosťou, neúnavným hľadačstvom, schopnosťou prinášať zver dokonca i z vody... Článok je dobrým príspevkom k poznaniu jedného z významných poľovníckych plemien psov.

Na posiedke so spisovateľom O. Bartošom

Tentoraz „zoznamujeme“  čitateľov so známym autorom knižiek s poľovníckou tematikou ONDREJOM BARTOŠOM. Odpovedá na rôzne otázky, vracia sa do detstva i k svojim  poľovníckym začiatkom, vyznáva sa z lásky k prírode a zveri, k rodnej obci, spomína si na nezabudnuteľné príhody. A dnešným poľovníkom o. i. „odkazuje“:  - Šťastný človek, ktorý nájde celoživotnú záľubu práve v poľovníctve. Veď byť poľovníkom, dobrým poľovníkom, to nie je len puška na pleci, na hlave zelený klobúčik! To si vyžaduje široké srdce ochotné prijímať  všetku tú nádheru, ktorú slovenská príroda poskytuje... -  To sú slová hodné toho, aby sme si ich všetci dobre zapamätali.

Pred bizónom neujdete

 

 

Reportáž z Yellowstonského parku  ROSTISLAVA STACHA nám aj zaujímavými snímkami priblíži divoké, nepredvídateľné a nebezpečné bizóny.

 

 

V rubrike zostavenej zo zážitkov čitateľov nájdete zaujímavé príbehy: Medveď môjho deda (Mgr. V. JAVORSKÝ zo Žiliny), Šťastie krát dva (Ing. ANTON LISÝ z Bratislavy), Úlovok aj s arómou (ŠTEFAN VARGA z Tehly), Srnec v kufri (HORÁR SEVER). Pri ich čítaní strávite niekoľko pekných chvíľ.

 

 

 

 

Text aj detailné snímky  historicky zaujímavej zbrane (autor Mgr. MICHAL PÍREK) nám priblížia dnes už neznámu, no v minulosti rozšírenú poľovnú zbraň, ktorej vznik sa datuje do 16. storočia. Príspevok doplní naše znalosti o histórii poľovných zbraní u nás a v Európe.

Informácia  o u nás zatiaľ jedinej virtuálnej - internetovej predajni, ktorá informuje  o predaji a obstaraní predaja výtvarných diel, medzi ktorými sú aj diela s poľovníckou a prírodnou tematikou.
 

Autor príspevku Ing. ALOJZ DRÁBEK informuje o 7. ročníku výstavy nožov a chladných zbraní, ktorá sa tradične na jar koná v Bratislave. Čitateľ  z informácie získa prehľad o popredných slovenských nožiaroch, ktorí predstavili svoje výrobky, ako aj o zahraničných vystavovateľoch a o oceneniach, akého sa im dostalo. Aj posledný ročník výstavy potvrdil, že i keď sa väčšina výrobkov našich nožiarov označuje ako „poľovnícke“, veľký záujem majú o ne aj turisti, chatári, vodáci, jaskyniari a pod., preto sa  vždy teší záujmu širokej verejnosti. 

 

Je tu jar a s ňou aj možnosť priniesť si z lesa osobitný „darček“ v podobe kliešťa. I keď je väčšine poľovníkov známe nebezpečenstvo, ktoré predstavujú kliešte pre ľudské zdravie,  príspevok  MUDr. TATIANY BEZAYOVEJ, CSc. pripomína  všetky nástrahy a prízvukuje, aké  opatrenia treba vykonať pri napadnutí človeka kliešťom. Veď borelióza, choroba, ktorú kliešte prenášajú, je nebezpečná pre každého z nás.

Desať informácií z rôznych európskych poľovníckych časopisov  nás zoznámi so zaujímavosťami týkajúcimi sa poľovnej zveri, jej ochrany aj ohrozenia.  Dozvieme sa aj o „výstrelkoch“, akých sa dopúšťajú superbohatí poľovníci túžiaci po nevšedných úlovkoch.

 

 

Jedna z našich pravidelných rubrík vám ponúka „korenie života“ - humor.  Možno niektoré vtipy  sú vám známe, možno nie. Ale celkom isto väčšina z vás ešte nepočula o „zajacovi a psom záprahu“, tak si jeho príbeh  prečítajte.

DOBRÚ CHUŤ

Recept v tomto čísle je na „pochúťku z muflóna“  -  možno ju pripraviť  z muflónieho srdca. Autor receptu  tvrdí, že  patrí k delikatesám. Treba ho teda vyskúšať a navyše, ani nie je veľmi zložitý.

V tomto čísle je doplnený o tohtoročné podujatia Slovenského klubu pointrov a stavačov, obsahuje aj poznámku o agresívnych rastlinách a „na posede“ si VLADIMÍR SPIŠIAK zo Spišskej Belej spomína  na  svojrázneho mestského horára Vinca, prezývaného Borovička.