PRÁVE VYCHÁDZA JÚLOVÉ ČÍSLO NAŠE POĽOVNÍCTVO

 

 

 

 

 

 

 

Z jeho obsahu  vyberáme: 

Zo sťahovavého vtáctva, ktoré sezónne migruje územím Slovenska, sú z poľovníckeho pohľadu atraktívne viaceré druhy divých husí: hus divá, hus siatinná, hus bieločelá, ktoré možno loviť v čase od 16. októbra do 15. januára.  Lenže rozpoznávanie jednotlivých druhov „menej skúseným okom“ môže byť dosť ťažké. Je totiž známe, že husi často  tiahnu v značných výškach, pri zníženej viditeľnosti a spravidla vo väčších kàdľoch, v ktorých sú viaceré druhy. Ako rozoznať ten, ktorý možno loviť? O výskyte i počtoch divých husí a ich úlovkoch u nás,  o znakoch, podľa ktorých ich možno rozoznať,  informuje čitateľov Ing. MATÚŠ RAJSKÝ.
Článok  doplňuje sedem malieb, ktoré nám priblížia jednotlivé znaky i krásu týchto migrantov, ktoré neodmysliteľne patria  do našej jesennej prírody.

Obzory litovskej krajiny

Čo vieme o poľovníctve v Litve, jednej z troch neveľkých pobaltských krajín, ktorá je členom Európskej únie? Jej zaujímavosti  už objavili mnohí európski poľovníci, ktorí oceňujú  jej doteraz len málo narušené prírodné prostredie.

 
Znalec nášho  krkavcovitého vtáctva Ing. BRANISLAV SOVIŠ  odhaľuje spôsob života, rozšírenie, úlovky, hniezdenie a zaujímavosti zo života  sojky škriekavej. Aj keď  pestro sfarbenú sojku pozná každý z nás, mnohé o nej nevieme. Napríklad -  kde všade sa počas roka pohybuje, akú potravu uprednostňuje, ako odchováva mláďatá... Keď po  prečítaní  zaujímavého príspevku v revíri začujete sojkino škriekanie,  prezradí vám oveľa viac ako doteraz. Budete vedieť i to, prečo ju možno označiť za „utajeného lesného hospodára“.

Analytický pohľad  na  zajačiu populáciu u nás  a možnosti jej  zveľaďovania poskytujú autori článku, naši poprední odborníci - JAROSLAV SLAMEČKA, PAVEL HELL a JOZEF GAŠPARÍK. Osobitne  cenné sú ich odporúčania, vychádzajúce tak z výskumu ako i z praxe, ktoré pomôžu mnohým poľovníckym združeniam, ako postupovať v úsilí zvýšiť stavy zajacov u nás. Článok iste ocenia  poľovnícki hospodári: nájdu v ňom  postup i jednotlivé kroky,  aké treba urobiť v jednotlivých revíroch a s akými možno začať už teraz v lete. O článku možno povedať, že by mal byť „povinným čítaním“  pre všetkých poľovníkov, ktorým záleží na tom, aby sa zajačia zver  nestratila z našich revírov.

 

Zdravotný stav muflónej zveri

V stavoch muflónej zveri môžu choroby spôsobiť viaceré vážne škody.  Pritom nejde iba o to, že môžu  byť príčinou zníženia produkcie diviny, ale majú priamy vplyv aj na jej kvalitu. I to je jeden z dôvodov, kvôli ktorým  si treba všímať, aké jedince sa v jej čriedach vyskytujú. A okrem toho žiadnemu poľovníkovi nemôže byť ľahostajné, či zver v jeho revíri  trpí alebo nie, najmä ak ju možno choroby zbaviť. Autor článku Ing.  RASTISLAV PLAVÝ oboznamuje čitateľa s najčastejšími chorobami muflónej zveri aj s jednoduchými opatreniami, akými niektorým z nich možno predchádzať.

Nový rekord z Hontu

„...Keď sa  črieda  muflónov priblížila asi na osemdesiat metrov, poľovníci ju mohli podrobne ´prečítať´. Bolo v nej päť mladých dvoj-trojročných baranov. Črieda pokračovala ďalej, ale za ňou sporozorovali ďalší pohyb. V ďalekohľade sa im ukázal pomaly kráčajúci veľký starší muflón so široko rozloženými hrubými rohami, ktorých rohy mu až oči prekrývali. Slabý vetrík pofukoval od neho, boli si teda istí, že ich nezavetrí.
- Oco, na toho vystreľ, - šepkal syn a dodal - je to určite trojka!“
Ako sa  to skončilo, o tom  hovorí autor príspevku  PAVEL KEĽHA, ktorý  nám sprostredkoval  dojmy Vladimíra Babiaka, člena PZ Chyžištie Hontianske Nemce z ulovenia „zlatého“ muflóna.

Búrky, lejaky, tornáda, prívalové povodne

Po predchádzajúcich  príspevkoch prof. RNDr. MILANA LAPINA  o zmenách klímy vo svete, ktoré  vzbudili veľký záujem čitateľov, napísal pre vás článok  aktuálny najmä pre letné mesiace: ako vznikajú náhle zmeny počasia aj aké javy ich predpovedajú. Sú to informácie, aké  uvíta nielen poľovník,  ale každý, kto sa častejšie pohybuje vo voľnej prírode.

 

 

 

„V Žitavskom luhu som tri roky sledoval hniezdenie troch až štyroch párov kane močiarnej...“ píše autor článku  Ing. VLADIMÍR ELIÁŠ z Katedry environmentalistiky a zoológie SPU v Nitre. Približuje nám nielen  ročný kolobeh jej života, ale  aj čím sa živí, napr. že pre ňu nie je problémom uloviť mladého poľného zajaca. Aj keď ju  neradi vidíme v našich revíroch, najmä ak sa ich v ňom usídli  viacero,  pozor: neslobodno ju loviť, lebo je zákonom chránená.

Slovo kronikára

 

 

 

O užitočnosti kroniky v každom poľovníckom združení či spolku, ale aj o osobnom uspokojení pri jej písaní a zostavovaní hovorí  autor príspevku  Ing. ALOJZ DRÁBEK.

Zoznámte sa: Poľovníkom vyše polstoročie

Ponúkame vám zoznámenie s Ing. BRANISLAVOM SOVIŠOM, ktorý patrí k naším známym odborníkom - vysokoškolským pedagógom, výskumníkom i praktikom. V rozhovore  si spomína na detstvo, ale najmä  na roky, keď pôsobil  na VŠP v Nitre a jeho „rukami prešlo“ takmer 5 000 študentov, z ktorých sa mnohí stali poľovníkmi. Aké mal poľovnícke zážitky? Aké úlovky?  Aj to sa dozviete z nášho rozhovoru s týmto zaujímavým človekom.

 

Dobré vlastnosti weimarského stavača

V rubrike Kynológia  autor článku Ing. RUDOLF ZAJAC  podrobnejšie píše o weimarskom stavačovi, ktorý sa stáva pomerne populárnym poľovným  psom. Čitateľ sa dozvie o histórii jeho šľachtenia, jeho  štandarde, vzhľade, ale najmä o jeho vlastnostiach ako poľovne upotrebiteľnom psovi.

Nevšedný zážitok  zo srnčej ruje  nám slovom aj obrazom približuje  MICHAL LISOŇ, ktorému sa podarilo zachytiť  srnčí párik v okamihu rozmnožovania svojho rodu. „Odohralo sa  to tak nečakane a rýchle, že sme si uvedomili až dodatočne, čo sa nám odohráva pred očami...“  píše  a v závere dodáva: „Uvažoval som, aké silné je rozmnožovacie poslanie, keď mu v ňom  nezabránila ani prítomnosť veľkého cudzieho predmetu - auta. A možno tušili, že im neublíži?“

Na zelenej vlne

 

 

Rubrika  vám ponúka tri zaujímavé zážitky: Nebola to latina, S Britou na poli a Ako som učil Jana poľovať.
V rubrike tohto čísla nájdete aj novinku: olejomaľbu (Srnec)  akad. maliara Jozefa Srnu, ktorý ako jeden z mála mladých výtvarných umelcov začína hľadať inšpiráciu v prírode a voľne žijúcej zveri. Obraz  je na predaj (kontakt je v časopise).

Možno aj vy ste počuli  o výnimočnom pytliakovi, ktorý  bol mimoriadne šikovným a okrem toho aj veľkým znalcom zveri. Boli to údajne legendárni pytliaci a dokázali prekabátiť poľovníkov aj lesníkov. A akí sú dnešní?  O tých ani náhodou nemožno povedať, že by sa vôbec pokúšali lepšie poznať zver. Naopak, v nej vidia len peniaze, ktoré za ňu utàžia. Pytliactvu v minulosti a dnes venoval svoju úvahu Ing. VOJTECH  KRIŽAN.

Pytliakov pribúda, aj alkohol šarapatí

Stručná informácia, ktorej autorom je Mgr. MARTIN KORCH z Prezídia Policajného zboru  o počte  odhalených trestných činov pytliactva  v prvých mesiacoch tohto roku ako aj o prípadoch požitia alkoholických nápojov pred  spoločnými poľovačkami.

Zaujímavé kozlice

 

Autor článku Mgr. MICHAL PÍREK  popisuje kresadlovú brokovnicu a guľobrokovú kozlicu, ktoré  pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Ich  riešenie v tom čase predstavovalo výrazný pokrok. Zoznámenie sa s nimi  rozšíri  naše znalosti o historickom vývoji palných zbraní.


Poľovnícky svet

Zo zahraničnej  tlače  zaujmú  všetky informácie, osobitne však zo Švajčiarska, kde chceli zakázať poľovníctvo, ale  aj ostatné správy.

V rubrike je spomienka na človeka, ktorý síce sám nebol poľovníkom, ale pre naše poľovníctvo veľa vykonal. Bol to prof.  Ing. Anton Grom, DrSc., uznávaná vedecká autorita nielen u nás doma, ale aj vo svete a považuje sa za zakladateľa našej hydinárskej veľkovýroby. Bol výnimočným zjavom už od mladosti - mimoriadne nadaný, ktorý  vynikal  nielen ako študent, ale neskôr aj ako pedagóg, vedec a organizátor. Jeho náhly odchod vo veku 51 rokov bol veľkou stratou pre celú slovenskú vedu.

Veselý revír

 

 

 

 

Ponúkame „za hrsť“ vtipov, medzi ktorými nájdete aj jeden tzv. „kameňák“, kreslený humor a fejtón Povolenie na stavbu „králikárne“.  Ak vtipy už poznáte - nemôžeme za to - ak nie,  budeme radi, keď sa pri ich čítaní aspoň usmejete.
- V lese som našiel sexbombu... teraz tú muníciu musím zneškodniť.
Vlado Javorský

Dobrú chuť
Sekaná z poľného zajaca


Poľovnícky kalendár
Časy lovu, Myšlienka mesiaca, Východy a západy Slnka a Mesiaca, Sedím na posede a zopár užitočných rád, ktoré sa vám zídu Keď pôjdete na huby.

Krížovka