V týchto dňoch vychádza AUGUSTOVÉ ČÍSLO NAŠE POĽOVNÍCTVO

 

 

 

 

 

 

 

Z jeho obsahu  vyberáme: 

 

Na stránkach Nášho poľovníctva si prečítajte:

Sviatok, tradícia, oslava prírody

Deň sv. Huberta  sa stal  sviatkom poľovníkov - nad jeho významom aj obsahom sa zamýšľa  FRANTIŠEK JAROŠ. Súčasne informuje o tom, aký   bude tohtoročný, ktorý  už po pätnásty raz pripravujú OkO SPZ v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku.

 

 

Príčinami poklesu stavu bažantov u nás a možnosťami ich zvýšenia sa zaoberajú autori príspevku - JAROSLAV SLAMEČKA, JOZEF GAŠPARÍK a PAVEL HELL. Čitateľ nájde v článku konkrétne, v praxi už overené postupy, ktoré  sú veľmi užitočné pre znovuoživenie chovu  bažantov v našich revíroch. V článku sa dozviete  podrobnosti o našej miešanke (už ju nemusíme dovážať)  aj dobré rady, ako zakladať políčka - tie sú pre úspešný rozvoj bažantov nevyhnutné. Všimnite si tiež  ponuku spolupráce s výskumnými pracoviskami, ktorú môže využiť aj vaše poľovnícke združenie.

Ako ďalej so zvernicami?

 

S minulosťou aj súčasnosťou zverníc na Slovensku oboznamuje čitateľa  analytický článok PAVLA HELLA zo Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri v Nitre a PETRA KAŠTIERA z Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Autori upozorňujú na bežnú a vzhľadom na genofond zveri nevhodnú prax: na veľký počet nových malých až miniatúrnych súkromných zverníc. Aké kritériá má mať zvernica, akú výmeru - odpoveď na tieto aj ďalšie otázky nájdete v článku, ktorý je doplnený prehľadným zoznamom zverníc, skúsenosťami so zahraničia  i návrhmi, ako riešiť doteraz nekontrolované pribúdanie nevyhovujúcich zverníc.

Srnčie skoky

 

Už ste pozorovali, ako skáče srnčia zver? Ako sa správa pri pasení alebo keď zavetrí nebezpečenstvo? Viete napr., že  „...sluch  srnčej zveri je veľmi dobrý a dokáže citlivo reagovať aj na najslabšie nezvyčajné zvuky? Pritom vie veľmi dobre lokalizovať miesto, z ktorého k nej zvuk doľahol. Na pravidelne sa opakujúce zvuky, ak zver s nimi nespája predstavu nebezpečenstva, si čoskoro zvykne a preto im nevenuje pozornosť.“  Na bežné situácie srnčia zver reaguje útekom, ktorý sa vyznačuje elegantnými skokmi, ktoré často sledujeme v nemom údive. Tieto aj mnohé ďalšie zaujímavé podrobnosti zo „súkromia“ srnčej zveri  vám priblíži príspevok a snímky MARIÁNA ZELINU ml.

Nákazová situácia besnoty

 

Čitateľ dostáva do rúk  prehľad nákazovej situácie besnoty u nás od roku 2000 po začiatok tohto roku. ROMAN MATEJČÍK zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR podáva prehľadnú informáciu o situácii pred vakcinačným programom a po jeho realizácii. Konštatuje, že vývoj situácie k znižovaniu počtu pozitívnych prípadov  po r. 2005 pokračoval aj na začiatku tohto roku  Orálna vakcinácia líšok  bola dobre pripravená a smeruje k tomu, aby Slovenská republika dosiahla štatút krajiny bez výskytu besnoty - malo by to byť približne v r. 2011.

 

 

 

Nevšedný pohľad na krajinu a najmä na  nekonečnú stuhu diaľnic ponúka čitateľovi náš spolupracovník JAN VEBER, ktorý je známym fotografom zveri u nás i v zahraničí. Z kabíny svojho kamiónu vidí, koľko zveri hynie na cestách  a ako ju pred nebezpečenstvom zvaným „diaľnica“  chránia v susedných krajinách. V závere príspevku  kladie otázku: “Prečo by sme to nedokázali my, v Česku a na Slovensku?“

Čo je nové v PZ Pridunajsko

 

Autor príspevku PETER SKALKA navštívil  PZ Pridunajsko, ktoré pôsobí v Dunajskej Lužnej a združujú sa v ňom členovia SPZ zo šiestich okolitých obcí.  Aká je ich činnosť, aké majú starosti  a čím sa môžu pochváliť? Okrem iného po dlhých rokoch najmä s vyššími stavmi malej zveri, ale aj so vzorne vybudovanou strelnicou, ktorú neustále modernizujú.

 

O zaujímavých podrobnostiach zo života kukučky, ktorú síce pozná každý z nás, ale už  menej vie,  ako sa správa. Prečo si nestavia hniezdo? Ako  dostane vajíčko do cudzieho „bydliska“,  čo urobí po vyliahnutí malý votrelec v hniezde? Na tieto aj ďalšie otázky dáva odpoveď článok  a snímky Ing. ĽUBORA ČAČKU.

Bezpečné ukladanie poľovných zbraní

Podľa policajných štatistík bolo v r. 2005 odcudzených 96 brokovníc, 97 guľovníc a 9 kombinovaných zbraní na poľovnícke účely s brokovou aj guľovou hlavňou - to je varovná štatistika. Núti  nás zopakovať si zákon a technické predpisy  o zabezpečení zbraní a streliva pred  odcudzením alebo zneužitím. Zoznamuje  nás s nimi autor príspevku  JOZEF URÍK. 

 

 

 

Pokračujeme v seriáli o plemenách poľovne upotrebiteľných psov, ktorého autor Ing. JÁN ZAJAC  v tomto čísle píše o nemeckom prepeličiarovi, ktorého mimoriadna pohyblivosť a vytrvalosť ho predurčuje za pomocníka pri love nielen malej zveri.

Európsky rekord z Visolají

Ako sa Igorovi Hijovi z obce Visolaje podarilo uloviť  veľkého jazveca, o tom píše autor textu i snímok JOZEF FERENEC  v rubrike Zlaté trofeje. „Neďaleko miesta, kde som ho zazrel po prvý raz, som potom ľahko našiel jeho brloh. Asi sedem dní som k nemu chodil vždy skoro ráno a bolo mi jasné, že v ňom žije sám.  Síce som ho vtedy ani nezazrel, ale prezradil sa pohnutými vetvičkami, ktoré som tam nastražil...“  rozpráva šťastný majiteľ  rekordnej trofeje.  A keď jazveca konečne ulovil, zistil, že bol to „...naozaj kus. Vážil...“,   ale to sa už dočítate v článku.

 

 

 

 

V rubrike Zoznámte sa predstavujeme spisovateľa, učiteľa, redaktora a osvetového pracovníka, ktorým je MILAN HÚŽEVKA.  V rozhovore  spomína na začiatky dnes už tradičnej súťaže lesničiarov  a predovšetkým na pôvodcov Slovenských poľovníckych signálov, ktorými boli MVDr. Pavol Poruban a hudobný skladateľ, národný umelec Tibor Andrašovan.  Hovorí: „Do roku 1977 sme na Slovensku nemali pôvodnú loveckú hudbu, ale spomenutí dvaja skvelí muži to zmenili. Na spoločných poľovačkách síce hrala lesnica halali, ale to nebolo  našou národnou loveckou hudbou. Hrali sa české, nemecké alebo rakúske signály...“  Prípadných záujemcov o lesnicu ako o hudobný nástroj, iste povzbudí jeho konštatovanie, že naučiť sa ovládať  ho, nie je až také ťažké.

Lepšie je „nezachraňovať“

 

Autori príspevku Ing. MATÚŠ RAJSKÝ zo Stredoeurópskeho inštitútu  ekológie zveri , Wien, Brno, Nitra  a MVDr. RASTISLAV JURČÍK zo Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu v Nitre upozorňujú na častý jav, keď si návštevníci  lesa odnesú domov „opustené“ mláďa - srnča alebo jelenča.  Obyčajne ani netušia, s akými problémami sa môžu stretnúť neskôr  práve tak ako nevedia, že  mláďa  nepotrebuje ich pomoc, lebo  niekde zblízka ho pozoruje srna alebo jelenica. Musíme si uvedomiť, že  príroda má svoje vlastné obranné mechanizmy, preto do nej zbytočne nezasahujme.

Vystrihnite si a noste so sebou!

V rubrike  Prvá pomoc  nájdete niekoľko dobrých rád, ako sa chrániť pred zasiahnutím bleskom, lebo búrky u nás sú časté ešte aj v auguste. Okrem toho nájdete v nej  všetky telefónne čísla, na ktorých sa môžete v prípade úrazu dovolať záchrany. Stačí vystrihnúť si ho, vložiť  do peňaženky alebo  vrecka batohu s ktorým chodíte do revíru a keď máte so sebou mobilný telefón, pomôže vám aj v tom najzapadnutejším kúte.

 

 

Tri zážitky  našich  čitateľov a prispievateľov vás  naladia na príjemnú  „zelenú vlnu“  - vďaka ním  si iste so záujmom prečítate, aká bola poľovačka  Po prvý raz s Artúrom (Ing. IGOR PALEČKA, Sliač),   prečo získanie  peknej trofeje nazval autor (Ing. ALOJZ DRÁBEK, Bratislava)  Jelenia odysea, i o tom, ako „chutí“  lov  V daždi (Ladislav Šmida, Bratislava).

Nosohltanová strečkovitosť

Ide o chorobu, ktorá postihuje najmä jeleňovité a spôsobuje  zveri  najrôznejšie ťažkosti. Podľa čoho zistíme prítomnosť  strečkov, aké sú ich rôzne štádiá, ako zver zbaviť nepríjemných parazitov? Podrobne o chorobe, jej diagnostikovaní, liečbe a prevencii  informujú čitateľov  D. RAJSKÝ, J. SOKOL a J. FARKAŠ.

 

 

 

 

„Vlani som bol vo Veporských vrchoch pod Magurkou, kde som býval v neveľkej chatke. Nemohol som si želať nič lepšie, lebo pred chatkou bola lúka, na ktorú s obľubou prichádzal medveď. Niekedy prišiel z ničoho nič, inokedy, kým sa ukázal, musel som čakať celé hodiny...“ píše  autor príspevku a fotografií  IVAN KŇAZE. Dozviete sa v ňom, čo sa na odľahlých chodníkoch dialo.

Poľovnícky svet

V rubrike je niekoľko zaujímavostí z európskej poľovníckej tlače (o. i. aj o  „medveďovi  Brunovi“) a spomienka na jednu  z osobností slovenského poľovníctva Pavla Pálffyho.

 

 

Rubrika ponúka  príhodu s gunárom, ktorá sa naozaj stala, niekoľko dobrých  (aj kreslených) vtipov  a údajne „najzábavnejší vtip na svete“.  Celkom náhodou bol to vtip  - poľovnícky.
(posledný kreslený vtip, aby bol čitateľný aj text)

 

 

 

 

V rubrike tohto čísla nájdete recept šéfkuchára Poľovníckej reštaurácie v Gbeloch  a je to recept, ako pripraviť divinové medailóniky s flambovanými čerešňami. Vyskúšajte ho!

Poľovnícky august

Na stránke je čas lovu jednotlivých druhov zveri,  východy a západy Slnka a Mesiaca, zamyslenie Sedím na posede, Myšlienku mesiaca  a pretože nadišiel čas prvých odletov sťahovavého vtáctva, aj jeho „cestovný poriadok“.