Na jeho stránkach si prečítajte:
KNIHA NÁVŠTEV REVÍRU * RYS – MAJESTÁTNA MAČKOVITÁ ŠELMA * SILENA, SITO, SIMONA A SIAN * JELENE V LONDÝNE * POZNÁTE PATTERDALE TERIÉRA? * ZA LÍŠKAMI DO POLÍ * VÄČŠIA ÚŽIVNOSŤ, MENŠIE ŠKODY * VRABCE – KDE SÚ ICH KONCE? * AKO KÀDEĽ DIVÝCH HUSÍ * EVOLÚCIA ALEBO REVOLÚCIA? * POĽOVNÍCKY KALENDÁR ......
SPEKTRUM
V rubrike si prečítate AKTUÁLNE INFORMÁCIE týkajúce sa výnimky z času a lovu diviačej zveri a o spôsobe lovu sluky lesnej v r. 2007.
Poznámka KNIHA NÁVŠTEV REVÍRU upozorňuje na jej význam i možnosť objednať si ju v podobe, v ktorej plní všetky potrebné náležitosti.
PEVNÉ ZÁKLADY
O pestrej činnosti Okresnej organizácie SPZ v Piešťanoch píše jej tajomník PETER TEKULA.
RYS – MAJESTÁTNA MAČKOVITÁ ŠELMA
O zaujímavostiach zo života rysa, údaje o jeho početnosti v slovenských Karpatoch, jeho vplyve na chov hospodárskych zvierat a na raticovú zver, píšu autori príspevku PAVEL HELL, JAROSLAV SLAMEČKA a JOZEF GAŠPARÍK. Odpovedajú aj na otázku, ako loviť, či neloviť rysa a o. i. konštatujú: „Jeho ilegálny lov je neakceptovateľný a treba ho prísne postihovať. Na druhej strane však treba aj legislatívu upraviť tak, aby v prípade potreby bola možná (a bez zbytočnej byrokracie) aj prísne limitovaná a kontrolovaná regulácia jeho početnosti“. Príspevok je doplnený o mapku o love rysa a srnčej zveri na Slovensku.
SILENA, SITO, SIMONA A SIAN
To sú mená malých zubrov, ktoré vlani prišli na svet v Topoľčianskej zvernici a majú sa k svetu. Autor JOZEF ŠABO stručne pripomína históriu chovu zubrov v Topoľčiankach a ich súčasný stav po r. 1995, kedy sa začalo so znižovaním ich počtu. Nielen kvôli získaniu prostriedkov za odstrel, ale najmä preto, lebo príbuzenským párením sa znehodnocovala genetická kvalita celej čriedy. V rokoch 2003 až 2005 nepribudlo ani jedno mláďa, ale vlani to boli až štyri! Ich matky sú isté, ale otec? Predpokladá sa, že by ním mohol byť zubor Sigmund...
JELENE V LONDÝNE
„... z centra Londýna cesta do parku, kam som sa vybral, trvá asi hodinu. Keď sme tam prišli, nechcel som veriť vlastným očiam! Také niečo by som nečakal v žiadnom veľkomeste. Bolo to naozaj niečo zvláštne,“ píše MICHAL BABNIČ. Rovnako ho prekvapilo, keď sa dozvedel že v parku s rozlohou 300 ha okrem inej zveri žije aj 300 kusov jelenej zveri! Pretože park navštívil práve v čase ruje, v jeho niektorých častiach sa ozývalo typické ručanie. Jeleňom ani inej zveri neprekážal bežný ruch na chodníkoch: na ľudí je tu zver zvyknutá.
POZNÁTE PATTERDALE TERIÉRA?
Kynologická rubrika sa venuje plemenu, ktoré – ako píše autorka článku PAVLÍNA CSÓKOVÁ – svet znova začína „objavovať“ i keď je už staré a oddávna používané prakticky výlučne v poľovníctve, predovšetkým pri brlohovaní. V súčasnosti je plemeno opätovne rozšírené nielen v Anglicku a Írsku, ale i v mnohých európskych štátoch, najmä severských, no i v Nemecku a v Česku. Švédski chovatelia dokonca tvrdia, že je najlepším brlohárom na svete. V príspevku nájdete opis jeho vzhľadu a vlastnosti, ktorými vyniká.
ZA LÍŠKAMI DO POLÍ
Autor článku Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. z TU vo Zvolene poskytuje čitateľovi množstvo informácií o živote líšky, miestach jej výskytu a správaní. Sledoval líšky dva roky najmä v mesiacoch júl a august, pričom zaznamenal veľa zaujímavostí z ich života. Osobitne ho zaujalo pozorovanie správania líšok pri love, ale aj ich reakcie na zvuky a nezvyčajné predmety.
VÄČŠIA ÚŽIVNOSŤ, MENŠIE ŠKODY
Uverejnili sme už viacero príspevkov týkajúcich sa škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch, tento raz sa autor doc. Ing. JOZEF KONÔPKA z Národného lesníckeho centra LVÚ Zvolen venuje téme, ako sa postarať o súžitie lesa a raticovej zveri, k čomu majú prispieť lesnícke aj poľovnícke opatrenia. V článku sa čitateľ o. i. dozvie, aké majú byť lesnícke opatrenia, ktorých cieľom musí byť väčšia úživnosť lesa aj informácie o stupňoch ohrozenia lesa zverou. V druhej časti príspevku, ktorú uverejníme v aprílovom čísle, sa autor bude zaoberať opatreniami, ktoré môžu vykonať poľovníci, aby škody v lese spôsobené zverou boli čo najmenšie.
ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ LISTERIÓZY
V médiách sa objavujú informácie o výskyte listeriózy – choroby z potravín, ktorú vyvoláva baktéria Listéria monocytegenes. Aktuálny článok, ktorého autorom je MVDr. DUŠAN RAJSKÝ, PhD. zoznamuje čitateľa s pôvodcom choroby a jej rozšírením u zvierat, kde – najmä v prípade zveri vo voľnej prírode – ľahko môže ujsť pozornosti. Užitočné sú tiež informácie, ako sa prejavuje choroba u ľudí a ako sa u nás vykonáva úradná kontrola potravín.
NAŠE ODZNAKY
 |
 |
VRABCE – KDE SÚ ICH KONCE?
Aj vy ste si všimli, že vrabcov ubudlo? Kam sa podeli a čo je príčinou, že len zriedkavo počuť ich čvirikanie? Na otázky odpovedá Ing. MIROSLAV SANIGA, PhD. a konštatuje, že aj tento operenec, ktorý je „odkázaný“ na človeka, zaslúži si našu pozornosť. Ak mu ju neposkytneme, tento – kedysi taký rozšírený operenec – v našich končinách vyhynie.AKO KÀDEĽ DIVÝCH HUSÍ
V rubrike Zoznámte sa vám ponúkame zaujímavé stretnutie s Mgr. LADISLAVOM GRMANOM, ktorý sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea – 75 rokov. V rozhovore spomína na začiatky v Poľovníckom obzore, do ktorého prišiel pracovať po skončení vysokoškolských štúdií v r. 1957 a poľovníckej tlači ostal verný štyridsaťsedem rokov! O. i. spomína, ako si slovenskí poľovníci zvykali na časopis, čo pre to robila redakcia, s kým spolupracovala, aké podujatia organizovala. Pri otázke na jeho poľovnícke trofeje odpovedal: „Moje trofeje nestoja za reč. Mám však iné „trofeje“: spomienky na ľudí, s ktorými som sa stretol... Žiaľ, roky letia ako kàdeľ divých husí a z našich radov odchádzajú vzácni ľudia, ktorých čas sa naplnil. Ak už nebudú ani v našich mysliach, ich vedomosti a zážitky natrvalo ostatnú na stránkach časopisu či knižiek. Tie si prečítajú aj generácie, ktoré prídu po nás.“
Ide sa na bažanty (L. Grman uprostred)
Pri preberaní vyznamenania na výstave Poľovníctvo a príroda v r. 2000
PREDJARIE
„Na hladine pláva kàdlik divých kačíc, ktorý z ničoho nič vzlietol...“ píše v rubrike Príbeh fotografie autor JAN VEBER. V článku sa s čitateľmi delí o svoje pocity, ktoré v ňom vyvoláva obdobie na prelome zimy a jari a aké každoročne prežíva každý z nás.
NAŠA PONUKA
 |
 |
 |
 |
Okrem odporúčaných 17 knižiek nájdete v našej ponuke aj účelovú publikáciu Kniha návštev revíru, kravaty, terče, papierové obrúsky s veľkonočnými motívmi zajačikov a vankúše, takisto s poľovníckymi motívmi. Výber a nákup z našej ponuky je veľmi jednoduchý a každú vašu objednávku vybavíme ihneď!
NA ZELENEJ VLNE
Pravidelná rubrika, ktorú píšu čitatelia, ponúka tri príbehy: Obyčajné špeciality ONDREJA BARTOŠA, Živý „film“, ktorý sledoval a opísal MICHAL HODÚL a Adrenalínový šport alebo pytliakova spoveď z pera HORÁRA SEVERA.
EVOLÚCIA ALEBO REVOLÚCIA?
ZAVIATE ČASOM
V článku Premeny lovu, ktorého autorom je PhDr. TITUS KOLNÍK, DrSc. z Archeologického ústavu SAV, nájdete veľa zaujímavých informácií o love v období Rímskej ríše a sťahovania národov, zvyškami Keltov a germánskymi kmeňmi. Z tohto obdobia už máme pamiatky nielen z archeologických nálezov, ale už aj z viacerých písomných pamiatok. Zaujímavú informáciu zanechal Caesarus, ktorého autor nazval – zakladateľom poľovníckej „latiny“. Ako teda v tomto období lovili naši predkovia, ako si poľovníckymi motívmi zdobili rôzne predmety, o tom nachádzame dôkazy v množstve archeologických nálezov, ktoré pochádzajú z nášho územia. Autor píše aj o tom, čo všetko prezrádzajú takéto vykopávky.
Bronzový zoomorfný prívesok z Devína (1. stor. po Kr.)
Detail výzdoby striebornej misy z kniežacieho hrobu Krakovany–Stráže, druhá polovica 3. stor. po Kr.)
POĽOVNÍCKY SVET,
V rubrike je niekoľko zaujímavostí vybraných z európskej poľovníckej tlače a doplňuje ju spomienka na jednu z významných osobností slovenského poľovníctva: Ing. FERDINAND BEVILAQUA , lesník a poľovník z Horehronia (známy aj ako autor kníh Zoči–voči s medveďmi a Osobný jáger cára Ferdinanda Coburga) odišiel do večných lovísk pred desiatimi rokmi.
VESELÝ REVÍR
Marcel Krištofovič
Rubrika ponúka niekoľko dobrých vtipov, príbeh, ktorý sa „naozaj stal“ – Zratovala nás píla –a kreslený humor.
DOBRÚ CHUŤ
V tomto čísle ponúkame recept pripravený kolektívom šéfkuchára Petra Hoffmanna a kolektívu Reštaurácie sv. Huberta (hotel Dukla v Bratislave): Srnčie medailóniky s brusnicami.
POĽOVNÍCKY KALENDÁR
Okrem pravidelných aktuálnych informácií o čase lovu jednotlivých druhov zveri, východov a západov Slnka a Mesiaca nájdete v rubrike zaujímavosť Povery o zveri a poznámku Sedím na posede. Stránke dominuje snímka Jána Ďurigu.
KRÍŽOVKA
Aj keď nie je súťažná, môže priniesť rozptýlenie a keď ju vylúštite, dozviete sa tajničku, ktorou je pomenovanie geomorfologického celku Chránenej krajinnej oblasti Záhorie.
ZVER V ERBOCH
 |
 |
V rubrike sú ďalšie dva pekné erby obcí Dolnej Maríkovej a Prečína.
PRVÁ POMOC
Stručná informácia nám pripomína, čo všetko si treba vziať so sebou do revíru, čo musí obsahovať lekárnička v každej poľovníckej chate i to, že lieky v nej treba kontrolovať a po čase na nich vyznačenom aj vymieňať.
Ak si chcete objednať Naše poľovníctvo, informácie nájdete na str. 22
