Vyšlo MARCOVÉ ČÍSLO časopisu

 
 
Na jeho stránkach si prečítajte:
 
KNIHA NÁVŠTEV  REVÍRU * RYS – MAJESTÁTNA MAČKOVITÁ ŠELMA * SILENA, SITO, SIMONA A SIAN * JELENE V LONDÝNE * POZNÁTE PATTERDALE TERIÉRA? * ZA LÍŠKAMI DO POLÍ * VÄČŠIA ÚŽIVNOSŤ, MENŠIE ŠKODY * VRABCE – KDE SÚ ICH KONCE? * AKO KÀDEĽ DIVÝCH HUSÍ * EVOLÚCIA ALEBO REVOLÚCIA? * POĽOVNÍCKY KALENDÁR ......


SPEKTRUM

V rubrike si prečítate  AKTUÁLNE INFORMÁCIE  týkajúce sa  výnimky z času a lovu diviačej zveri a o spôsobe lovu sluky lesnej v r. 2007.
Poznámka KNIHA NÁVŠTEV  REVÍRU  upozorňuje  na jej význam i možnosť objednať si ju v podobe, v ktorej  plní všetky potrebné náležitosti.

PEVNÉ ZÁKLADY

O pestrej  činnosti  Okresnej organizácie SPZ v Piešťanoch píše jej  tajomník  PETER TEKULA.


RYS – MAJESTÁTNA MAČKOVITÁ ŠELMA


O zaujímavostiach  zo života rysa, údaje o jeho početnosti v slovenských Karpatoch, jeho vplyve  na chov  hospodárskych zvierat a na raticovú zver, píšu autori príspevku PAVEL HELL,  JAROSLAV SLAMEČKA  a JOZEF GAŠPARÍK.  Odpovedajú aj na otázku, ako loviť, či neloviť rysa a o. i. konštatujú: „Jeho ilegálny lov je neakceptovateľný a treba ho prísne postihovať. Na druhej strane však treba aj legislatívu upraviť tak, aby v prípade potreby bola možná (a bez zbytočnej byrokracie) aj prísne limitovaná a kontrolovaná regulácia jeho početnosti“. Príspevok je doplnený o mapku  o love rysa a srnčej zveri na Slovensku.









SILENA, SITO, SIMONA A SIAN



To sú mená  malých zubrov, ktoré  vlani prišli na svet v Topoľčianskej zvernici  a majú sa k svetu. Autor  JOZEF ŠABO stručne  pripomína  históriu chovu zubrov v Topoľčiankach a ich súčasný stav po r. 1995, kedy  sa začalo so znižovaním ich počtu. Nielen kvôli  získaniu  prostriedkov za odstrel, ale najmä preto, lebo príbuzenským párením sa znehodnocovala genetická  kvalita celej čriedy. V rokoch 2003 až 2005  nepribudlo ani jedno mláďa, ale vlani to boli až štyri! Ich matky sú isté, ale otec? Predpokladá sa, že by ním mohol byť zubor Sigmund...

 


JELENE V LONDÝNE



„... z centra Londýna  cesta do parku, kam som sa vybral, trvá asi hodinu. Keď sme tam prišli, nechcel som veriť vlastným očiam! Také niečo by som nečakal v žiadnom veľkomeste. Bolo to naozaj niečo zvláštne,“ píše  MICHAL BABNIČ. Rovnako ho prekvapilo, keď sa dozvedel že v parku s rozlohou 300 ha okrem inej zveri žije aj 300 kusov jelenej zveri! Pretože park navštívil práve v čase ruje,  v jeho niektorých častiach sa ozývalo typické ručanie.  Jeleňom ani inej zveri neprekážal bežný ruch na chodníkoch: na ľudí je tu zver zvyknutá.




POZNÁTE PATTERDALE TERIÉRA?



Kynologická rubrika  sa venuje  plemenu, ktoré –  ako píše  autorka  článku PAVLÍNA   CSÓKOVÁ  –  svet znova začína „objavovať“  i keď je už staré a oddávna používané prakticky výlučne v poľovníctve, predovšetkým pri brlohovaní. V súčasnosti je plemeno opätovne rozšírené nielen v Anglicku a Írsku, ale i v mnohých európskych štátoch, najmä severských, no i v Nemecku a v Česku. Švédski chovatelia dokonca tvrdia, že je najlepším brlohárom na svete. V príspevku nájdete  opis jeho vzhľadu a vlastnosti, ktorými vyniká.









ZA LÍŠKAMI DO POLÍ



Autor článku  Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. z TU vo Zvolene poskytuje čitateľovi množstvo  informácií o živote líšky, miestach jej výskytu a správaní. Sledoval líšky dva roky  najmä v mesiacoch júl a august, pričom zaznamenal  veľa  zaujímavostí z ich života. Osobitne ho zaujalo pozorovanie správania líšok pri love, ale aj ich reakcie na zvuky  a nezvyčajné  predmety.




VÄČŠIA ÚŽIVNOSŤ, MENŠIE ŠKODY


Uverejnili sme už viacero príspevkov týkajúcich sa  škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch,  tento raz  sa autor  doc. Ing. JOZEF KONÔPKA z Národného lesníckeho centra LVÚ Zvolen  venuje  téme, ako sa postarať o súžitie lesa a raticovej zveri, k čomu majú prispieť lesnícke aj poľovnícke opatrenia. V článku sa čitateľ o. i. dozvie,  aké majú byť lesnícke opatrenia, ktorých cieľom musí byť  väčšia úživnosť lesa  aj informácie o stupňoch ohrozenia lesa zverou. V druhej časti príspevku, ktorú uverejníme v aprílovom čísle, sa autor bude zaoberať opatreniami, ktoré  môžu vykonať poľovníci, aby škody v lese  spôsobené zverou boli čo najmenšie.









ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ LISTERIÓZY


V médiách sa objavujú informácie o výskyte  listeriózy – choroby z potravín, ktorú vyvoláva baktéria Listéria monocytegenes. Aktuálny článok, ktorého autorom je MVDr. DUŠAN RAJSKÝ, PhD.  zoznamuje  čitateľa s pôvodcom choroby a jej rozšírením  u zvierat, kde – najmä v prípade  zveri vo voľnej prírode – ľahko môže ujsť pozornosti. Užitočné sú tiež  informácie, ako sa prejavuje choroba u ľudí a ako sa u nás vykonáva úradná kontrola potravín.




NAŠE ODZNAKY




Máte doma poľovnícky odznak? Z akého obdobia pochádza? Viete, že prvý  slovenský poľovnícky odznak  uzrel svetlo sveta začiatkom dvadsiatych rokov min. storočia? Žiaľ,  doteraz  sa však nenašiel a vieme o ňom iba z písomných zmienok. O odznakoch,  ktoré nosili naši predchodcovia neskôr, píše autor príspevku Ing. JOZEF HERZ, PhD. (je aj ich  zberateľom). V príspevku doplnenom  fotografiami opisovaných odznakov  sa dozvie čitateľ  aj o význame  rôznych príležitostných odznakov, ktoré si dali zhotovovať  okresné organizácie, príp. i  niektoré poľovnícke združenia. Odznaky nepochybne tvoria súčasť poľovníckej kultúry a  histórie.





VRABCE – KDE SÚ ICH KONCE?

Aj vy ste si všimli, že vrabcov ubudlo? Kam sa podeli a čo je príčinou, že  len zriedkavo počuť ich čvirikanie?  Na otázky odpovedá  Ing. MIROSLAV SANIGA, PhD. a konštatuje, že aj tento operenec, ktorý je „odkázaný“  na človeka, zaslúži si našu pozornosť. Ak mu ju neposkytneme, tento  – kedysi taký rozšírený operenec –  v našich končinách vyhynie.






AKO KÀDEĽ DIVÝCH HUSÍ




V rubrike Zoznámte sa  vám ponúkame zaujímavé stretnutie  s Mgr. LADISLAVOM GRMANOM, ktorý  sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea – 75 rokov. V rozhovore spomína na začiatky v Poľovníckom obzore, do ktorého prišiel pracovať po skončení vysokoškolských štúdií v r. 1957  a poľovníckej tlači ostal verný  štyridsaťsedem rokov! O. i.  spomína, ako si slovenskí poľovníci zvykali na časopis, čo pre to robila redakcia, s kým spolupracovala, aké podujatia organizovala. Pri otázke na jeho poľovnícke trofeje odpovedal:  „Moje trofeje nestoja za reč. Mám však iné „trofeje“: spomienky na ľudí, s ktorými som sa stretol... Žiaľ, roky  letia ako kàdeľ divých husí a z našich radov odchádzajú  vzácni ľudia, ktorých čas sa naplnil. Ak už nebudú ani v našich mysliach, ich vedomosti a zážitky natrvalo ostatnú na stránkach časopisu či knižiek. Tie si prečítajú aj generácie, ktoré prídu po nás.“
Ide sa na bažanty (L. Grman uprostred)










Pri preberaní vyznamenania  na výstave Poľovníctvo a príroda v r. 2000














PREDJARIE



„Na hladine pláva kàdlik divých kačíc, ktorý z ničoho nič vzlietol...“ píše v rubrike  Príbeh fotografie autor JAN VEBER. V článku sa s čitateľmi delí o svoje pocity, ktoré v ňom vyvoláva  obdobie na prelome zimy a jari a aké každoročne prežíva každý z nás.





NAŠA PONUKA



Okrem odporúčaných 17 knižiek  nájdete v našej ponuke aj  účelovú publikáciu Kniha návštev revíru, kravaty, terče, papierové obrúsky s veľkonočnými motívmi zajačikov a vankúše, takisto s poľovníckymi motívmi. Výber a nákup z našej ponuky je veľmi jednoduchý  a každú vašu objednávku  vybavíme ihneď!




NA ZELENEJ VLNE







Pravidelná rubrika, ktorú píšu čitatelia, ponúka tri príbehy:  Obyčajné špeciality ONDREJA  BARTOŠA,  Živý „film“, ktorý sledoval a opísal MICHAL HODÚL a Adrenalínový šport alebo pytliakova spoveď z pera  HORÁRA SEVERA.















EVOLÚCIA ALEBO REVOLÚCIA?


Na sklonku roku 2006 sa vo všetkých veľkých európskych poľovníckych a streleckých časopisoch objavila jednotná reklama firmy Swarovski s dominantnou šestkou...“  píše  autor  príspevku  Ing. JIŘÍ  KASINA (reklama  bola aj v Našom poľovníctve),  ktorý sa  v Poľsku zúčastnil na trojdňovej prezentácii nových puškohľadov Swarovski 76/Z6i.  Aké sú nové výrobky tejto svetoznámej firmy, čo prinášajú  poľovníkovi, kde si ich bude možné kúpiť?  Článok odpovedá aj na tieto otázky.




ZAVIATE ČASOM


V článku   Premeny lovu, ktorého autorom je  PhDr. TITUS KOLNÍK, DrSc. z Archeologického ústavu SAV, nájdete  veľa zaujímavých informácií o love v období Rímskej ríše a sťahovania národov, zvyškami Keltov a germánskymi kmeňmi. Z tohto  obdobia už máme pamiatky nielen z archeologických nálezov,  ale už aj z viacerých písomných pamiatok. Zaujímavú informáciu zanechal Caesarus, ktorého  autor nazval – zakladateľom poľovníckej „latiny“.  Ako teda v tomto období lovili naši predkovia, ako si  poľovníckymi motívmi  zdobili rôzne predmety, o tom nachádzame dôkazy v  množstve archeologických nálezov, ktoré pochádzajú z nášho územia. Autor píše aj o tom, čo všetko prezrádzajú takéto vykopávky.





Bronzový zoomorfný prívesok z Devína (1. stor. po Kr.)









Detail výzdoby striebornej  misy z kniežacieho hrobu Krakovany–Stráže, druhá polovica 3. stor. po Kr.)









POĽOVNÍCKY SVET,

V rubrike je niekoľko zaujímavostí vybraných z európskej poľovníckej tlače  a doplňuje  ju  spomienka na jednu z významných osobností  slovenského poľovníctva: Ing. FERDINAND BEVILAQUA , lesník a poľovník z Horehronia (známy aj ako autor kníh Zoči–voči s medveďmi a Osobný jáger cára Ferdinanda Coburga)  odišiel do večných lovísk pred desiatimi rokmi.





VESELÝ REVÍR


Marcel Krištofovič

Rubrika ponúka niekoľko dobrých vtipov, príbeh, ktorý sa „naozaj stal“ – Zratovala nás píla –a kreslený humor.




DOBRÚ CHUŤ

V tomto čísle ponúkame recept pripravený kolektívom šéfkuchára Petra Hoffmanna a kolektívu Reštaurácie sv. Huberta (hotel Dukla v Bratislave): Srnčie medailóniky s brusnicami.




POĽOVNÍCKY KALENDÁR

Okrem pravidelných aktuálnych informácií  o čase lovu jednotlivých druhov zveri, východov a západov Slnka a Mesiaca  nájdete v rubrike  zaujímavosť Povery o zveri a poznámku Sedím na posede. Stránke dominuje  snímka Jána Ďurigu.




KRÍŽOVKA

Aj keď  nie je súťažná, môže priniesť rozptýlenie a keď ju vylúštite, dozviete sa tajničku, ktorou je pomenovanie geomorfologického celku Chránenej krajinnej oblasti Záhorie.




ZVER V ERBOCH


V rubrike sú ďalšie dva pekné erby obcí  Dolnej Maríkovej a Prečína.




PRVÁ  POMOC

Stručná informácia nám pripomína, čo všetko si treba vziať so sebou do revíru, čo musí obsahovať lekárnička v každej poľovníckej chate i to, že  lieky v nej treba kontrolovať a po čase  na nich vyznačenom aj vymieňať.

Ak si chcete objednať Naše poľovníctvo, informácie nájdete na str. 22




Partneri

Kto je online?

Práve tu je 502 návštevníkov a žiadni členovia on-line