Na prahu nového roka hovoríme
s novým prezidentom SPZ
Tiborom Lebockým
Najskôr vám chceme v mene všetkých čitateľov Nášho poľovníctva zablahoželať k zvoleniu do funkcie prezidenta Slovenského poľovníckeho zväzu. Pribudla vám ďalšia aktivita a zodpovednosť. Máme však informácie, že externe sa uchádzate aj o najvyšší stupeň vysokoškolského vzdelania a že finišujete
s doktorandskou prácou. Akou témou sa zaoberá?
– Za blahoželanie ďakujem, pani šéfredaktorka. Máte pravdu. Nepatrím medzi ľudí, ktorí majú veľa voľného času a málo zodpovednosti. Moja doterajšia profesionálna kariéra, životný štýl a možno aj moja neposedná povaha ma však prinútili zvyknúť si na permanentný pohyb a absenciu obáv zo životných výziev. Externú doktorandúru, kandidatúru na prezidenta SPZ, ale aj vstup do vrcholovej politiky som za takéto výzvy považoval. Doktorandskú skúšku som už absolvoval, ale tým, že témou práce je rastový a reprodukčný potenciál lesa v podmienkach zvernicového chovu, je potrebné určité časové obdobie na sledovanie zmien projektom doktorandskej práce určených biologických parametrov. Získavanie porovnateľných údajov zo 110 trvalých monitorovacích plôch bolo časovo najnáročnejšou etapou tohto projektu. Verím, že sa mi získané údaje podarí spracovať čo najskôr, že budú prínosom pre poľovnícky výskum a že obhajobou práce sa neukončia moje aktivity na akademickej pôde Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.Na sneme ste sa predstavili delegátom trocha nezvyčajným, no originálnym spôsobom, ale aspoň sa dozvedeli, že ste dlhoročným poľovníkom s mnohými odbornými znalosťami a praktickými skúsenosťami. Jeden známy poľovník, takmer už veterán, raz povedal, že za pravého poľovníka považuje toho, kto netrpezlivo čakal na osemnáste narodeniny, aby si mohol urobiť poľovnícke skúšky. Podľa vášho veku a dåžky členstva v SPZ ľahko možno uhádnuť, že ani vy ste sa zrejme nevedeli dočkať tej chvíle... Kde to bolo a ako si vás poľovníctvo získalo?
– Vyrastal som v poľovníckej rodine a od útleho detstva som vnímal poľovníctvo ako prirodzenú súčasť rodinného života. Starý otec, otec, ale aj mama boli aktívnymi poľovníkmi a funkcionármi, mama dokonca zamestnankyňou Slovenského poľovníckeho zväzu. Prácu v revíri a starostlivosť o zver a poľovnícke zariadenia po ich boku som vnímal ako úplnú samozrejmosť. Ako mládenec som hrdo sledoval otca v úlohe poľovníckeho hospodára, prednášateľa, skúšobného komisára, streleckého inštruktora či rozhodcu. Áno, aj ja som netrpezlivo čakal na svoj veľký deň, kedy sa stanem skutočným poľovníkom. Skúšku z poľovníctva som absolvoval v zimnom semestri v II. ročníku na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Predmet Poľovníctvo ma učil, veľa naučil a potom aj skúšal prof. Ing. Peter Garaj, CSc. Pán profesor (vtedy ešte docent) bol už vtedy veľmi vnímavý, trpezlivý a skúsený pedagóg. V ročníku nás bolo niekoľko, čo sme pochádzali z poľovníckych a lesníckych rodín a mysleli sme si, že ovládame už takmer všetko a nechýbalo nám ani nezdravé sebavedomie. Doc. Garaj nám na každej prednáške alebo cvičení s prehľadom dokazoval, že vie čo nevieme a vie aj to, čo prežívame. On totiž vyrastal v rovnakom prostredí ako my a vedel, ako prúdi poľovnícka krv v žilách mládencov, ktorí vyrastali v poľovníckej komunite a od chvíle, kedy sa stanú jej súčasťou ich delí už len niekoľko mesiacov, týždňov, dní. Veľmi sme si ho preto obľúbili a uznávali sme ho ako skutočnú prirodzenú autoritu.Po skončení vysokoškolského štúdia ste začínali ako asistent v akademickom lesníckom prostredí na polesí Budča Školského lesného podniku vo Zvolene. Po krátkom čase, relatívne mladý, ste boli menovaný za výrobno–technického námestníka Školského lesného podniku, neskôr Vysokoškolského lesníckeho podniku Technickej univerzity a po takmer štrnástich rokoch ste sa stali jeho riaditeľom. Neskôr ste krátky čas pôsobili ako obchodný riaditeľ prosperujúcej lesníckej firmy. Aj v týchto pracovných zaradeniach ste sa stretali s poľovníctvom? V akej podobe?
– Samozrejme. Dokonca, ak to posúdime podľa znenia pracovných náplní, môžem povedať, že som vykonával poľovníctvo profesionálne. Profesionálne nielen z aspektu zabezpečovania starostlivosti o zver, zveľaďovania jej životného prostredia, budovania poľovníckych zariadení, ale aj z aspektu zabezpečovania praktickej výučby študentov alebo prostredníctvom manažmentu poľovníckej turistiky vo forme zabezpečovania tuzemských a zahraničných poplatkových individuálnych a kolektívnych poľovačiek. Od roku 1998 som poľovníckym hospodárom. Túto funkciu považujem za profesionálne poslanie, za bezprostredný kontakt s logistikou poľovníctva a ani po IX. sneme neuvažujem o tom, že by som sa jej pre zaneprázdnenie vzdal.
Na IX. sneme ste sa kriticky vyjadrili k niektorým úsekom činnosti Slovenského poľovníckeho zväzu a zrejme ste presne pomenovali výhrady prevažnej väčšiny jeho členov. Teraz bude aj na vás, aby sa zväz vyvaroval podobných chýb. Poľovníci považujú za prehru, že SPZ prišlo o Zverex, ale približne to isté možno povedať aj o zväzovom časopise a vydavateľstve.
– Pokiaľ ide o Zverex, treba objektívne posúdiť príčiny, dôsledky, ale predovšetkým časový priebeh udalostí, ktorých výsledkom je ekonomický kolaps tejto výrobno–obchodnej organizácie SPZ. Ak dovolíte, zatiaľ sa k tejto téme podrobnejšie vyjadrovať nebudem. Sú indície, že zriaďovateľ riadil túto organizáciu akousi „metódou pokusov a omylov“, bez reálnej obchodnej stratégie a čo je asi najhoršie, bez účinnej kontroly. Nezávislý, vnútorný a finančný audit je v tomto prípade absolútne nevyhnutný pre stanovenie východísk, pre hľadanie riešení a pre určenie zodpovednosti. Zmenu vydavateľa zväzového časopisu by som hodnotil menej rezolútne. Memorandum, prijaté k vydávaniu časopisu Poľovníctvo a rybárstvo a ním aj zabezpečenie práva vrátenia vlastníctva značky, považujem za jedno z riešení, ktoré je dostatočne transparentné. Som presvedčený, že Spoločnosť 7 Plus sledovala svoj podnikateľský cieľ a zisk relatívne stabilnej základne predplatiteľov považovala za súčasť stratégie pre jeho dosiahnutie. To, že sa jej manažérom podarilo dosiahnuť pri rokovaní o osude časopisu takmer všetko a či to bolo jediné možné riešenie pre revitalizáciu zväzového časopisu, komentovať nebudem. Zostáva nám len dúfať, že sa raz vydavateľ „našej značky“ neobráti k nám, našim právam alebo právom chráneným záujmom chrbtom.
Delegátov snemu zaujali vaše princípy, s ktorými ste ich oboznámili a do ktorých ste zahrnuli svoje predstavy o jeho ďalšom smerovaní a činnosti. Môžete ich stručne priblížiť aj našim čitateľom?
– Som presvedčený, že pre spoločensko-politickú, ekonomickú, ale aj personálnu stabilizáciu je nevyhnutné uplatniť nasledované princípy:
Princíp zodpovednosti
Zdôrazňujem, zdôrazňoval som a vždy budem zdôrazňovať zodpovednosť funkcionárov vo vzťahu k členskej základni a z tohto aspektu som nemohol akceptovať stav a vývoj v našej poľovníckej samospráve. V procese tvorby nového zákona som zástancom racionálnej, bezkonfliktnej obhajoby legitímnych požiadaviek SPZ a nie prostredníctvom hrozieb konfrontácie medzi SPZ a Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Som presvedčený, že nový zákon o poľovníctve, ktorý bude riešiť oprávnené požiadavky poľovníckej samosprávy, vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov, štátu, ale predovšetkým bude trvalým ochranným a zveľaďovacím rámcom slovenskej prírody, je možné dosiahnuť len diplomatickou rečou a praktickým prístupom. Pragmatizmus pritom chápem ako schopnosť nájsť zjednocovací faktor a jednotný postup a nie ako konanie smerujúce ku konsenzu jednej strany na úkor druhej. Z dôvodu značnej medziročnej rozkolísanosti rozhodujúcich ekonomických ukazovateľov hospodárenia SPZ za posledných 10 rokov a z toho vyplývajúcich záporných výsledkov hospodárenia som považoval za nezodpovedné, že sa stabilizácia ekonomiky Zväzu priebežne systémovo neriešila, do poslednej chvíle ako jediné možné riešenie prezídium videlo vo zvýšení odvodu členského. Nezodpovedné bolo konanie vedúce k ekonomickému kolapsu ä zväzovej výrobno–obchodnej spoločnosti Zverex a rovnako nezodpovedné bolo po takmer 10 rokoch akokoľvek obhajovať kolektívne riadiace a dozorné orgány za neschopnosť tomuto stavu zabrániť.
Princíp priority
Budem presadzovať zmenu vo vnútrozväzovej komunikácii v určovaní priorít a ich financovania s cieľom objektivizácie skutočných potrieb Zväzu. Považujem za dôležitejšie podporovať vnútrozväzové štruktúry a ich iniciatívne aktivity v regiónoch ako účasť najvyšších zväzových funkcionárov na takmer každom zahraničnom podujatí bez ohľadu na jej reálny prínos pre slovenské poľovníctvo. Za vôbec najdôležitejšie princípy revitalizácie Zväzu považujem nasledovné aktivity:
– partnerský a systémový prístup k priebehu legislatívneho procesu tvorby nového zákona o poľovníctve vo všetkých jeho fázach. Celý priebeh by mala koordinovať tá istá skupina ľudí. Skupina, ktorej členmi sú starostlivo vybraní odborníci s dostatočným vplyvom aj na politické rozhodnutia. Ako podpredseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a člen najsilnejšieho poslaneckého klubu v Národnej rade SR chcem venovať všetky svoje sily prijatiu takého zákona, ktorý nebude v parlamente zmenený pripomienkami kolegov poslancov do celkom inej podoby, ako je prijateľný pre širokú poľovnícku verejnosť,
– manažérsky prístup k zabezpečeniu alternatívnych zdrojov financovania rozvojových aktivít organizácie prostredníctvom projektov na čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ,
– iniciatívny prístup k programovému riadeniu poľovníctva prostredníctvom Národného programu ochrany a starostlivosti o zver so strategickým cieľom dlhodobej starostlivosti o životné prostredie zveri, rozvoja slovenských poľovníckych tradícií a ochrany oprávnených záujmov poľovníkov,
– koordinovaný prístup k stabilizácii členskej základne prostredníctvom legitímnych prostriedkov legislatívneho, spoločenského a ekonomického charakteru.
Princíp komunikácie a kontinuity
Jednou z možností zachovania kontinuity rozvoja slovenského poľovníctva je posilnenie spolupráce s verejnou správou, štátnymi a neštátnymi organizáciami a inštitúciami, ktoré v podmienkach existencie operačných programov a programu rozvoja vidieka znamenajú pre nás cestu, ako sa dostať k prostriedkom zo štrukturálnych fondov z EÚ. Prácu s verejnosťou už nie je možné obmedzovať len na doteraz osvedčené osvetové aktivity, stanovenie jednotnej a spoločnej komunikačnej stratégie a jej priorít je pre pozitívne vnímanie nášho poslania v spoločnosti nevyhnutnosťou. Kontinuálny rozvoj tradícií poľovníckej kynológie, sokoliarstva, práce s mládežou, ale aj výstavníctva, múzejníctva a poľovníckej kultúry a umenia považujem za základ zachovania národnej identity organizovaného poľovníctva na Slovensku. Som presvedčený, že je nevyhnutné zachovať a ďalej rozvíjať pozitívny status slovenského poľovníctva v európskych a svetových odborných a záujmových organizáciách.
V tejto súvislosti sa vynára ďalšia otázka, ktorá zaujíma všetkých poľovníkov: nový zákon o poľovníctve. Mnohí sa obávajú, že ak teraz je ťažké dostať sa do združenia, potom to bude ešte horšie. Sú ich obavy oprávnené?
– Kandidoval som, lebo som si uvedomil, že máme vzhľadom na zmeny na slovenskej politickej scéne jedinečnú príležitosť riešiť a pre nás poľovníkov úspešne vyriešiť dlhodobý problém zásadnej novelizácie zákona o poľovníctve. Stotožnil som sa s názorom o neodkladnej potrebe legislatívne stabilizovať právny rámec slovenského poľovníctva s modernou a právom Európskeho spoločenstva harmonizovanou právnou normou so zachovaním možnosti prístupu k výkonu práva poľovníctva pre každého občana Slovenska. V tomto smere za zásadnú zmenu prístupu MP SR k príprave nového zákona patrí uznanie a poďakovanie aj vedeniu Ministerstva pôdohospodárstva SR. Pokiaľ ide o obavy, treba však objektívne konštatovať, že sú medzi nami ľudia, ktorí sa nikdy nepodriadia kolektívu a sú kolektívy, ktoré si neuvedomujú, že pozostávajú z ľudí. Podstata je v tom, že sa kolektívy zmenili. Všade, poľovníctvo nevynímajúc. Demokratizácia spoločnosti a trhové hospodárstvo priniesli zmeny v sociálnom postavení ľudí, ich hierarchii hodnôt, ich možnostiach a predovšetkým cieľoch. Opakujem: všade, poľovníctvo nevynímajúc. Dôsledkom je boj o poľovné revíry na všetkých úrovniach, pocit krivdy tých, ktorí poľovnícke združenia zakladali a pomaly sa všade stávajú nadbytočnými a pocit diskriminácie tých, ktorí štát a jeho nástroje chápu ako prostriedok na obmedzovanie ich vlastníckych práv. Isté je, že veľakrát sú ľudia na seba zlí. Jeden by chcel najradšej všetko, druhému nestačí menej, tretí nechce ani všetko ani menej, ale so žiadnym riešením nesúhlasí. Dôsledkom sú šarvátky na lesných úradoch, haldy spisov na súdoch, neustále napádané rozsudky, predbežné opatrenia. Východisko? Konanie ľudí sa môže upraviť zákonom, myslenie, žiaľ, ovplyvníte ťažko. Úprava zákona je spoločensko – politickým problémom, zmena myslenia je problémom generačným.
Na špecializovanom odbore Aplikovaná zoológia a poľovníctvo LF Technickej univerzity vo Zvolene vyučujete predmet Poľovnícke strelectvo. Vy sám ste dobrým strelcom? Čo najviac zdôrazňujete poslucháčom v súvislosti so zaobchádzaním so zbraňou?
– S pánmi profesormi Garajom a Valtýnim sme napísali skriptá Poľovnícke strelectvo. Podľa toho, že boli takmer ihneď vypredané si myslím, že tento vysokoškolský učebný text svojou obsahovou i formálnou úrovňou študentov oslovil. Pri výučbe poslucháčom niekedy uvediem nejaký príklad zo svojej praxe znalca Ministerstva spravodlivosti SR v odbore lesníctvo, odvetvie poľovníctvo. Myslím, že osobitný rešpekt ku zbrani môže človek získať oveľa prirodzenejšie cez neformálny verbálny kontakt doplnený zdokumentovanými príkladmi následkov nepozornosti a nevedomosti ako mentorovaním o zákazoch, príkazoch a nariadeniach. Rovnako argumentácia vlastnými skúsenosťami zo streleckej praxe, praktické ukážky konštrukcie a neustály fyzický kontakt so zbraňami a strelivom sú metódy, ktoré zbližujú človeka so zbraňou oveľa rýchlejšie ako akýkoľvek iný postup. A akým som strelcom? Pani redaktorka, to nech zhodnotia kolegovia poľovníci. Ale ak to nebudete považovať za neskromné, rád poviem, že mám dvanásťročného bavorského farbiara, miláčika Bojara. Veľa roboty som mu zatiaľ nenarobil.
Akú poľovačku máte najradšej – keď ste v revíri sám alebo keď ste s priateľmi?
– Každú návštevu v revíri považujem za príležitosť na relax a možnosť vnímať prírodu plnými dúškami. Ak je takáto vychádzka spojená s lovom, priznám sa, najviac dokážem relaxovať pri individuálnej poľovačke. Uprednostňujem lov posliedkou, postriežku považujem za spôsob výrazne deformujúci rovnosť príležitostí zveri a človeka. Pri posliedke treba koordinovať všetky svoje zmysly, poznať a správne predpokladať pohyb a aktivity zveri, sledovať zmeny počasia, smeru vetra, ticho sa pohybovať a potom, samozrejme, včas reagovať. To však neznamená, že som nejakým samotárom. S dobrými priateľmi sa cítim dobre všade, nielen v revíri.
Máte niekoho, koho vplyv na vás ako poľovníka bol a je rozhodujúci? Koho považujete za svoj poľovnícky vzor?
– Za to, čo som v poľovníctve doteraz dosiahol môžem ďakovať predovšetkým rodičom, ktorí mi dali základy. Neskôr som sa počas svojich praktických, pedagogických, ale aj vedecko–výskumných aktivít stretol s niekoľkými ďalšími vzácnymi ľuďmi z ktorých spomeniem aspoň svojho dlhoročného priameho nadriadeného Ing. Janka Malku, CSc., nesmierne vyrovnaného a dobrosrdečného prof. Ing. Petra Garaja, CSc. a uznávaného a sčítaného praktika Emila Rakytu. zo Zvolena. Sú to ľudia disponujúci prirodzenou autoritou za ich celoživotný odborný a spoločenský prínos pre slovenské poľovníctvo. Sú to moje skromné a trpezlivé, odborné a morálne erudované vzory, na ktoré sa môžem kedykoľvek spoľahnúť. Prajem im veľa zdravia, aby sme sa ešte dlho stretávali s pre nich všetkých typickým úsmevom na tvári.
Aj doteraz ste v poľovníckej organizácii vykonávali rôzne funkcie – od poľovníckej komisie OkO SPZ, člena okresnej hodnotiteľskej komisie, prednášateľa a skúšobného komisára až po poľovníckeho hospodára. Ako rodina posudzuje vaše aktivity? Má porozumenie, keď poviete, že si idete do revíru oddýchnuť? Alebo idú niekedy i s vami?
– Vzhľadom na skutočnosť, že moje rozmanité pracovné a osobné aktivity ma už dávno vyradili zo skupiny tých, ktorí sa so železnou pravidelnosťou vracajú k rodinnému krbu v rovnakú hodinu a minútu po skončení zamestnania, nemyslím, že by bola moja častá absencia považovaná v rodine za nový a výrazne negatívny faktor.
Osemnásťročný syn a štrnásťročná dcéra už rozhodne nie sú nesamostatní, častú neprítomnosť otca nekomentujú, teda aspoň nie v mojej prítomnosti. Ak však potom ideme spolu na chatu, rozhovory na rôzne témy bývajú nekonečné. Na tomto mieste sa musím poďakovať manželke, ktorá svojím tolerantným prístupom a pochopením všetkých mojich doterajších aktivít výrazne prispela k dosahovaniu vždy nových a nových cieľov, ktoré som si predsavzal. Nová funkcia prezidenta SPZ však rozhodne vyžaduje inventarizáciu činnosti a úpravu priorít tak, aby pracovné nasadenie a časovým stres neboli prekážkou plnenia úloh z nej vyplývajúcich. Dúfam, že sa mi to podarí!
Vianoce sú za nami, sme na prahu nového roka, keď si zvykneme nielen navzájom želať všetko najlepšie, al aj sami pre seba si stanovujeme nejaké vlastné ciele. Ako ste prežili vianočné sviatky? Dávate si novoročné predsavzatie?
– K Vianociam v duchu kresťanských tradícií sa hlásim a to aj preto, lebo jedinečná a neopakovateľná atmosfér, ktorú Vianociam dodáva kresťanský kolorit, musí osloviť aj najťažších workoholikov. Sviatky pokoja považujem za priestor na vyslovenie slov, na ktoré sa, žiaľ, v súčasnom uponáhľanom svete čoraz viac zabúda. Považujem ich za čas na doliečenie duše zjazvenej negatívnymi skúsenosťami, prípadnými neúspechmi a sklamaniami a sú pre mňa časom pozitívneho myslenia vo vzťahu k všetkému a každému. Novoročné predsavzatia si nedávam a najmä nie počas silvestrovskej zábavy. Zabávam sa skôr na tých, ktorí si každý rok sami sebe pri príležitosti prelomu rokov dokazujú, akú majú „pevnú vôľu“. S úsmevom, zhovievavo potom sledujem, ako po krátkom čase s patričnou trpkosťou konštatujú, že zase musia vypiť kalich horkosti svojich nesplnených predsavzatí až do dna. Dovoľte mi na záver zaželať v nadchádzajúcom roku 2008 všetkým poľovníkom a priateľom prírody veľa pracovných úspechov, osobného zdravia, rodinného šťastia, kolegiálnej pohody v poľovníckych združeniach, spokojnosti z úspešnej starostlivosti o zver a radosti z jej stavov v poľovných revíroch.
Pripravila Júlia Drienovská
Naše poľovníctvo 2008/január
