Súčasťou Poľany je aj Chránená poľovná oblasť Poľana, ktorá na výmere 20 659 ha zabezpečuje koordinované ekologické a veľkoplošné obhospodarovanie poľovnej zveri, hlavne populácie karpatského jeleňa vyberaných kvalít, ako aj zabezpečenie ochrany, obhospodarovanie a zachovanie populácií všetkých druhov zveri ako integrovanej súčasti ekosystému, vrátane zachovania genofondu ohrozených druhov.
 |  |
Každoročne sa tu okrem chovateľskej prehliadky trofejí uskutočňuje prehliadka jeleních zhodov. Táto má už dlhoročnú tradíciu. Ako poznamenal Ing. KURIC Peter vedúci Odboru poľovníctva a rybárstva Lesov SR, je prehliadka zhodov svojim významom dôležitejšia ako chovateľská prehliadka trofejí, pretože na CHPT sa posudzujú už len správnosť zásahu do populácie, kdežto prehliadka zhodov poskytuje prehľad o žijúcej zveri. Na základe prehliadok zhodov je možné stanoviť ďalší chovateľský cieľ a určiť ďalšie kroky v obhospodarovaní populácie.
 |  |
 |  |
Po zahájení a príhovore Ing. Kurica nasledoval výklad k vystavovaným jelením zhodom, ktorý bol v podaní Ing. Marcela LEHOCKÉHO, PhD. pracovníka odboru poľovníctva a rybárstva Lesov SR - odborníka na chov jelenej zveri - nepopierateľne veľkým prínosom pre všetkých zúčastnených.
 |  |
 |  |
Celkovo boli na prehliadku predložené zhody zo 172 jeleňov, z toho bolo v II.VT 95 jeleňov (55%), v III.VT 59 jeleňov (76%) a 17 jeleňov bolo v IV.VT (10%). Každý zhod bol obodovaný metódou C.I.C a bola posúdená chovnosť. Zo 172 jeleňov bolo 117 posúdených ako chovných, čo predstavuje 68%, 32 jeleňov bolo posúdených ako výradových, čo predstavuje 22% a 10 jeleňov bolo posúdených ako lovných, čo je 10% z celkového počtu. Veľmi zaujímavým kritériom je aj korunovosť. 
Podľa slov Ing. Marcela LEHOCKÉHO, v šesťdesiatych rokoch bolo na Poľane vysoké percento nekorunových, alebo jednostranne korunových jeleňov. Tomuto kritériu sa následne podriadili podmienky selektívneho odstrelu a v nasledujúcich rokoch sa lov v III. a IV.VT zameriaval na túto kategóriu jeleňov. Po desaťročiach úsilia sa dostavil viditeľný výsledok, keď na tejto prehliadke bolo 41% jeleňov II.VT, 95% jeleňov III. VT a 100% jeleňov IV.VT korunových. Je to dôkaz toho, že kritériá selektívneho lovu a chovateľský cieľ majú zmysel. Výsledok sa nedostaví za rok, ale v dlhšom časovom úseku sa dosiahnuť dá. 
Ďalším potešiteľným ukazovateľom je počet medailových jeleňov. Z celkového 172 počtu dosiahlo bodovú hodnotu na udelenie niektorej medaily 64 jeleňov, čo predstavuje 37%. Z toho bolo 42 bronzových, 19 strieborných a 3 zlaté medaily. V III.VT dosiahlo medailu 46 jeleňov (78%) a vo IV.VT bolo 100% jeleňov medailových. Ako poznamenal Ing. Lehocký, jediné čo ešte chýba na takýchto prehliadkach je ešte aspoň ďalších 5 jeleňov s bodovou hodnotou nad 220 bodov. S týmto problémom sa stretáva Poľana už niekoľko rokov. Štandardný jeleň IV.VT má veľmi dobré obvody ružíc (priemer 28 - 30 cm) a spodné obvody kmeňov (priemer 17 - 18 cm), na druhej strane priemerná dåžka kmeňov je 106 - 110 cm a priemerná členitosť len štrnástorák. S týmito parametrami dosahujú jelene 200 - 205 bodov. Pri väčšej členitosti by s týmito parametrami dosiahli zlatú medailu. Tento problém začína už v III.VT, keď veľa jeleňov má len jednoduché koruny, čo je v iných revíroch akceptovateľné, v podmienkach Poľany však nie. 
Preto by sa podľa vyjadrenia Ing. Lehockého mali podmienky selektívneho lovu zamerať na podporu jeleňov III.VT s členitými korunami, u ktorých je reálny predpoklad, že vo IV.VT dosiahnu bodovú hodnotu nad 210 bodov C.I.C. . Ak by sa aj naďalej kritériá riadili u len korunami bez rozdielu členitosti, nebolo by v III.VT prakticky na čo vystreliť, keďže z 59 jeleňov sú len 3 nekorunové. Bude preto treba z hľadiska ďalšieho chovu rozlišovať jednoduchú a členitú korunu. U jeleňov II.VT treba v podmienkach Poľany ale aj v ostatných revíroch z chovu 
vyraďovať podpriemerné šestoráky a nadočnicové osmoráky, ktoré nie sú ukončené vidlou a plán lovu by mal byť postavený tak, aby bolo možné tieto jelene loviť doslova na stretnutie. U jeleňov štvorročných pripúšťajú súčasné kritériá aj obojstranných vidlových osmorákov, pokiaľ dosahujú hmotu a bodovú hodnotu 130 bodov C.I.C. . Ak sa však podľa Ing. Lehockého máme pohnúť ďalej, je treba uvažovať nad zmenou a u štvorročných jeleňov požadovať už minimálne jednostrannú korunu.  |  |
 |  |
Ako posledné predstavil zhody jeleňa, ktorý už na svojom prvom paroží nasadil obojstrannú korunu. Na tomto jeleňovi bude postavený ďalší chov na Poľane.
Na záver Ing. Lehocký skonštatoval, že význam prehliadok zhodov je nepopierateľný z hľadiska chovateľského cieľa a zásahov do populácie aj v tom, že jednotlivé jelene sa posudzujú viac rokov po sebe a sleduje sa ich vývoj.
Ďalej nasledovala prednáška k vystaveným zhodom danielov z poľovného revíru Petrovec, medzi ktorými sa nachádzal aj nový slovenský rekord.
 |  |
 |  |
 |  |
 |  |
 |  |
 |  |
Po slávnostnom ukončení oficiálnej časti nasledovala individuálna prehliadka zhodov a na záver pripravili organizátori guľáš a občerstvenie.
Na moje veľké potešenie nás pán Emil RAKYTA, dlhoročný gestor chovu zveri na Poľane pozval k sebe. Bola to pre nás príležitosť spoznať tohto vzácneho človeka, oddaného poľovníctvu a Poľane. V príjemnom prostredí jeho horárne sme si posedeli a pri káve a žinčici prebrali minulosť aj súčasnosť Poľany.
Bol to veľmi pekný a hlavne užitočný poľovnícky deň, za ktorý zo srdca ďakujeme všetkým organizátorom.
Ing. Ján HEČLO
Regionálny redaktor Poľovníckej informačnej databázy
Foto - TAKÁCS Fridrich
