Zdravím Marek,
<br/>
<br/>Pozeral som foto a musím povedať, že Jumbo je Krasavec. Ak máš aj iné foto, myslím v postoji v predu v zadu, budem rád ak mi pošleš. Mám svoju
www.farbiar.estranky.cz, kde je aj Plemenná kniha do ktorej mám pripravené nejaké materiály a Jumbo by tam nemal chýbať.
<br/>
<br/>K tomu či Diviak v oplôtku ano alebo nie som si tu prečítal veľa dobrých príspevkov a k tvojmu článku, ako na dôvažok uvediem jeden príklad z IHF.
<br/>Požiadal ma jeden známi, či by som bol ochotný pripraviť a tiaž predviesť jeho HF na IHF. Súhlasil som a po dohode drobných formalít o pár dní som mal jeho Astora doma.
<br/>Nebudem rozpisovať všetky podrobnosti s prípravy a prejdem rovno k podstate, či diviak v oplôtku je vhodným tréningovým prostredím pre farbiara s ktorým máme ambície dosiahnuť až na vrchol pracovnej vyspelosti.
<br/>Aj keď som sa zo všetkých sil snažil, nedokázal som si Dianu nakloniť natoľko aby som svoje snaženie korunoval loveckým úspechom a urobil tak postrel na I. c.
<br/>Poprosil som preto kamarátov o pomoc. Večer zvoní telefón a kamoš mi oznamuje, že pred hodinou postrelil jelenicu pekne s posedu na kolienko zadného behu. Ešte večer som si dohodol rozhodcu a ráno o 8 00h sme vyrazili na nástrel.
<br/>Odložil som psa a šiel som si overiť nástrel, na ktorom som našiel farbu, úlomky trubkových kostí a tiež krátku striž. Riadne som sa rozhodcovi zahlásil, potvrdil postrelenie na zadný beh a na jeho pokyn som nasadil psa na nástrel. Pes zaľahol do remeňa hneď od nástrelu a s veľkou dávkou chuti sledoval stopu, podľa odhadu rozhodcu cca 5000m. Užasli sme nad tým keď sme museli dohľadávku ukončiť. Dôvod bol veľmi kuriózny, až málo pravdepodobný. Na konci 5 km stopy sme nenašli postrieľaný kus jelenice, ale len jej asi 2h starý vývrh. Tu nastala dilema pre rozhodcu. Pes pracoval na 100%. Bez chybičky vypracoval stopu a aj vratistopi. Podľa akých ale tabuliek budeme známkovať, keď v našich tabuľkách takáto alternatíva nie je?
<br/>Jediným riešením bolo požiadať o radu poradcu chovu. Ten prácu psa odobril a uznal s tým, že ak má ale skončiť v I.c. musí sa odskúšať hlasitosť psa v obore, čí už na zveri jelenej, ako si aj Ty Marek napísal, alebo aj diviačej. Rozhodca rozhodol, že hlasitosť odskúšame v miestnej diviačej obôrke.
<br/>Tu sme sa dostali k našej problematike. Ako by bola dopadla skúšaná hlasitosť ak by predtým nevytvoril psovi príležitosť pracovať aj v diviačom oplôtku? Je celkom možné, že dobre. Nato ja ale nespolieham.
<br/>Podľa mojích skúseností, nemôžete nič pokaziť pretože pri dohľadávkach budete od psa očakávať, že bude poranenú zver musieť aj duriť a tiež aj hlasito stavať.
<br/>Podľa prepisu z Hannoverského dvora, keď psík úspešne zvláda poslušnosť a absolvoval v príprave,
<br/>1. Srnčia stopa, FUJ!
<br/>2. Diviačia, NECHVÁLIM, NEHANÍM
<br/>3. Vysoká, TAK JE DOBRÝ, UKÁŽ ĎALEJ a toto stále utvrdzujem....
<br/>Je vhodné prísť na čriedu vysokej v prehľadnom poraste a nechať psíka aby si ju prehnal. Potom keď sa vráti nešetrím pochvalou. Po povele na remeň, psa uviažem a dureniu zdravej zveri je koniec. Všetko, čo v príprave robíme má svoje opodstatnenie. Myslím si však, že nie je potrebné vysvetľovať podrobnosti, prečo.
<br/>
<br/>M. Učeň