To nie je od teba loajalne a ani fér, neviem čo tým sleduješ. V Brezne na súťaži som absolvoval všetky disciplíny v I. c., Z dôvodu nedostatku postrelov sučka nemala možnosť pracovať na prirodzenej stope a to nás posunulo na 6 miesto v celkovom poradí. Preto aj uvádzam v I. cene na 6 mieste.
<br/>
<br/>Postrehy z CSF v Brezne som napísal 6.2.2008 na
www.farbiare.sk, ale vidím, že dianie v Klube ťa až tak nezaujíma skôr iné veci a je možné, že o stránke ani nevieš. Preto si to prečítaj tu.
<br/>
<br/>Celoštátna súťaž farbiarov BREZNO 2007
<br/>06.02.2008
<br/>
<br/>Vážení priatelia poľovníci, vodiči a chovatelia najušľachtilejšieho plemena poľovných psov, farbiarov.
<br/>
<br/>Úvahu, ktorú som sa rozhodol napísať na tieto stránky, vzbudila vo mne účasť na Celoštátnej Súťaži Farbiarov (ďalej už len CSF) v Brezne 2007. Ak dovolíte využijem príležitosť fóra na našej webovej stránke a pokúsim sa otvoriť diskusiu na niektoré prvky skúšobného štatútu vrcholných farbiarskych podujatí. Veľa sa o jednotlivých skúšobných disciplínach hovorí v uzatvorených kruhoch vodičov, ktorí ako keby z nepochopiteľných dôvodov, strácajú ochotu príslušné témy otvoriť na spoločných fórach. Nie je žiadnym tajomstvom, že ak chceme niečo zmeniť, musíme spôsobom konštruktívnej kritiky na niektoré, trebárs drobné maličkosti poukazovať a takýmto spôsobom hľadať riešenie na zlepšenie, ktoré nás všetkých bude uspokojovať a napåňať v súvislosti s chovom našich štvornohých kamarátov. Po absolvovaní niektorých skúšobných disciplín som dospel k názoru, že tuto bude priestor na otvorenie diskusie s vodičmi a s členmi výboru KCHF, kde naliehavou témou bude návrh prepracovania skúšobného poriadku pre vrcholné podujatia farbiarov.
<br/>Ak sa dohodneme, že platí príslovie, citujem: To čo robíš kričí tak hlasno, že nie je počuť to čo hovoríš, tak potom si musíme položiť zopár otázok. Robíme všetko tak, aby sme mohli byť dobrým príkladom pre budúce generácie vodičov farbiarov? Mohli by sme robiť viac? Máme pre členov KCHF pripravené objektívne pravidlá? Podľa môjho názoru toto sú otázky, ktorým sa Farbiarskou veľmocou, ako sa radi prezentujeme, nevenuje naliehavá a tak potrebná pozornosť.
<br/>Na CSF v Brezne sa prezentovalo 9 vodičov za svojimi farbiarmi, ktorí mali v jednotlivých disciplínach predviesť pripravenosť, zdatnosť svojich psov a tak získať konkrétne umiestnenie v CSF. Zdalo by sa, že keď sme sa stretli na „súťaži“, že budeme zápoliť medzi sebou, ako to už na súťažiach chodí, o čo najlepšie umiestnenie, aby sme dosiahnutými výsledkami potvrdili schopnosť vodiča viesť farbiara na vrcholných podujatiach. Sú farbiaristi, ktorí k výcviku a schopnosti farbiara, vytrvalo sledovať stopy poranenej zveri, pristupujú s maximálnou dávkou zodpovednosti a teda je zrejmé, že ich to stojí viac voľného času, odriekania a námahy. Toto je tá skupina vodičov, ktorí na akúkoľvek súťaž pristupujú s postojom víťaza. Športovec, ktorý nejde zvíťaziť, nebude stáť na stupni víťazov. Ide jednoducho vyhrať a to je jeho najsilnejší motivačný prvok. Prichádza najdôležitejšia časť, losovanie o prípadné postrely. Niektorí majú šťastie, iní sú sklamaní. V tejto chvíli sa nechajú niektorí počuť a hovoria, hold, taký je šport.
<br/>S vyjadrením, ako zase hovoria iní, že ak si nevytiahnem z nedostatočného počtu postrehov, jeden, nemám šťastie, nemôžem rozhodne súhlasiť. Ak zvíťazí ten, ktorý psovi v príprave na CSF nevenoval až toľko zo svojich ohraničených schopností a na súťaž ide s očakávaním veľkej dávky šťastia, tak taký skutočne môže hovoriť o šťastí ak uspeje. Skupinu farbiaristov, ktorých som spomenul ako prvých, teda zodpovedne pristupujúcich k reprezentovaniu svojho klubu a svojich psov, ktorí aj zvíťazia, tak týchto by ste snáď aj urazili ak by ste o nich povedali, že mali šťastie. Oni vedia, že šťastia majú toľko, koľko pracujú.
<br/>Do budúcna si budeme musieť pripraviť také podmienky, aby sa nestalo to, čo v Brezne a na iných podujatiach sa stáva, že ty sa kvalifikuješ na MS vo futbale do Brazílie, kam aj odletíš, ale bohužiaľ, hrať nebudeš, lebo pri losovaní si nevytiahol ihrisko, na ktorom budeš hrať. My tomu hovoríme, že toto mužstvo nemalo šťastie. Zbytok futbalového sveta hovorí, že je to blamáž.
<br/>Kameňom úrazu u nás teda je nezabezpečenie dostatočného počtu postrelov.
<br/>Ak dáme hlavy dokopy a naliehavo budeme hľadať riešenie, verím, že všetci, ktorým tento problém leží na srdci, prispejú svojimi konštruktívnymi návrhmi. A bude ich niekoľko, stačí zvoliť ten najobjektívnejší.
<br/>Pokladám za zjednodušovanie si svojho poslania, ak zodpovední členovia poverení zorganizovaním vrcholného podujatia ,požiadajú iba blízke PZ v mieste konanie súťaže o zabezpečenie postrelov, keď tieto revíry sú nedostatočne zazverené a teda dá sa predpokladať výsledok. Pravdepodobne to preto takto praktizujeme, aby sme skrátili vzdialenosti medzi nástrelom a našim stanovišťom a zároveň aby sme šetrili aj čas , v očakávaní, že snáď všetko dobre dopadne. Čakáme na náhodu. Opak sa stáva pravdou a mi pre záchranu úrovne súťaže v sobotu večer, na podnety osobne zainteresovaných zmeníme program a v nedeľu ráno ešte za tmy, vyrážame do 150 km vzdialeného, Švedlára, odkiaľ bol hlásený postrel jelenčaťa, čírou náhodou z PZ, v ktorom výkon práva poľovníctva vykonáva jeden z nás, ktorí sme nemali do soboty večera „šťastie“ pri losovaní. Ako druhý postrel, ktorý som si vylosoval, náhodou tiež iba 5 km od prvého hláseného postrelu, bol podľa môjho názoru a názoru zúčastnených na tomto overovaní nástrelu iba nafingovaná súčasť tohto divadla. Toto tvrdenie jednoznačne neodmietol ani poľovník, ktorý údajne robil postrel.
<br/>Podľa môjho názoru by sme mali upustiť od takýchto praktík, ktoré zahmlievajú objektívnosť priebehu súťaží. Toto by sme nemali podceňovať, lebo takáto netransparentnosť odrádza nastupujúce generácie farbiaristov - vodičov. Skúsme sa zamyslieť nad tým, či by nebolo vhodné, aby si každý účastník súťaže zabezpečil postrel vo svojom PZ, alebo vo svojom blízkom okolí, Bez výnimky. Bez ohľadu na to, z ktorého kúta Slovenska pochádza. Ak napíšem za seba aj ja by som si bol zabezpečil postrel a bolo by to menej ako 150 km. Koniec koncov, rakúski kolegovia zďaleka nie sú takou farbiarskou veľmocou ako sme my a tam sa cestovalo na postrely aj 350 km. Toľko pomaly nemá ani naša republika.
<br/>Ak očakávame od postrelovačov postrely tak oni sa pýtajú prečo? Počul som od členov výboru, že postrelovači sú honorovaní niekoľkými stovkami. Zjavne to je symbolická čiastka, ktorá nemá očakávaný motivačný efekt. Z praxe viem, že ľudia, ktorí sú adekvátne ohodnotení, či už verejným vyzdvihovaním, uznaním alebo finančným ohodnotením, čo sa všeobecne pokladá za najsilnejšie motivačné prvky, podávajú lepšie výsledky preto, že chcú a nie preto, že musia, alebo, že to niekto potrebuje. Spomínam si, že vo štvrtok večer o 22 h vošiel do vestibuly miestny poľovník, zrejme poverený postrelovač, sklamane oznamujúci, že diviaky dnes nevyšli.
<br/>Myslíte si, že by bol na postriežke vydržal o hodinu dlhšie, ak by bola motivácia zaujímavejšia, čím by sa výrazne zvýšil predpoklad loveckého úspechu? Ja hovorím, že áno, ak by sme situáciu povýšili na stupeň naliehavosti.
<br/>Ak dovolíte tak ešte jeden postreh k disciplíne: Vodenie psa s odložením.
<br/>V prvom rade je treba s veľkou dávkou uznania vyzdvihnúť prácu väčšiny rozhodcov, ktorí zodpovedne pristupovali k hodnoteniu jednotlivých disciplín.
<br/>Ako to už tak býva, našli sa žiaľ aj takí, ktorým etika a objektívnosť akosi uniká a svojím povrchným prístupom kazia meno KCHF.
<br/>Ak sa má odskúšať vodenie psa, či už na remeni alebo voľne, tak rozhodca by mal zvoliť na odskúšanie tejto disciplíny, prehľadný terén, aby mal zabezpečenú vizuálnu kontrolu nad skúšaným psom a tiež nad vodičom, ktorý psa predvádza, aby mohol spoluprácu psa s vodičom objektívne posúdiť. Pes by nemal predbiehať, zaostávať, alebo inak prejavovať známky neovladateľnosti.
<br/>Na CSF si ako vhodný terén na odskúšanie spomínanej disciplíny, vodič vybral porast kukurice - doslova, ktorá nebola pokosená a z ktorej sme vodičovi v tom prípade videli iba plecia, samozrejme zo súhlasom pána rozhodcu. Pýtam sa, čo posudzoval pán rozhodca? Tak toto pardon! Nebojím sa povedať, že by to mohol byť skvelý námet na nový kreslený kynologický vtip o rozhodcoch. Tvrdím, že toto neprispeje dobrému menu Farbiarskej veľmoci. Mám jeden návrh. Môžeme všetko robiť tak ako doteraz, ale prosím Vás nemôžeme sa prezentovať ako Farbiarska veľmoc, to je komediálne, čo zaváňa stratou dôveryhodnosti, pokory a skromnosti.
<br/>Som rád, že veľká časť členskej základne je ochotná o problémoch a ich eliminovaní vecne diskutovať. To je devíza prisľubujúca zlepšenie činnosti v KCHF.
<br/>Návrh Ivana Horňáčka, zorganizovať spádovú schôdzu klubu sme uvítali a predbežne ju zvoláme v mesiaci február v okolí Púchova pre okresy TN, IL, PU, PB, Podnety a diskusné príspevky predložíme na diskusiu pri najbližšej výročnej konferencií KCHF.
<br/>Prosím Vás, viem zo štatistiky, že sa nájdu i takí, ktorí nemusia súhlasiť s mojim názorom, čo je úplne v poriadku. Vyjadril som iba svoje subjektívne postrehy, o ktoré som sa chcel s Vami podeliť a tak zároveň otvoriť diskusiu k daným problémom, ktoré nie sú jedinými spoločnými problémami v KCHF.
<br/>Ak som sa niekoho dotkol osobne, prosím Vás nebolo to mojím úmyslom, a preto sa vopred ospravedlňujem. Naopak, je mojou snahou a verím, že aj nás ostatných členov, aby sme sa tešili z toho, že môžeme byť elitnou organizáciou medzi klubmi. Robme tak aby nás členstvo v KCHF tešilo a napåňalo.
<br/>Preto buďme otvorení pri tvorbe svojich názorov a predkladajme ich ak sme presvedčení, že pre nás všetkých môžu byť užitočným prínosom.
<br/>S pozdravom „ Farbiarom Zdar!
<br/>A: Miroslav Učeň