priprava psa na skusky polovnej upotrebilosti

hej z dohnan vy to tu poznate? A vy ste odkial? Mno hej hej uz som sa rozpraval s jednym polovnikom a ze by sme tam skocili do obory mno uvidime heh. Hej hej vodenie to uz ako tak ide ale musi byt vybehany potom to ide ok dneskam som skusal odlozenie mno a ked som sa vzdialil na 100 metrov tak zacal sa trhat knucat a tak nevism ale 20 minut bezomna to asi neprezije a este som dneskam zobral raticu z diviaka a som ho ucil hlasit chcel by som ho naucit aby hlasil ked sa k nej dostane ale on ju zoberie a uteka s nou prec ale ked ju drzim tak hlasy o stosest a dneskam som ho mal cely den pusteneho na dvore a nepokusal sa utiect tak som bol prekvapeny uz som myslel ze ho budem nahanat po susedovom dvore on tam chodi lebo tam maju asi 10 maciek

skús sa skontaktovať s nejakými poľovníkmi z Dohňán, viem, že niekoľko ich tam kopovov má, neviem či máš v rodine poľovníka, ak nie, toto bude asi tá najlepšia cesta...

Uz som sa skontaktoval s jednym hej mam tatu ale ten ide do hory 5 krat za rok

Pocuj kamararat , ides na to strasne hr hr. Psa ucis naraz x veci vsak pekne po poriadku. Ten pes musi mat ze teba hlavu ako balon co stale po nom chces. A hlavne nove veci.
<br/>
<br/>Hod sem zoznam toho co sa ho snazis naucit.

mno zakladne povely odlozenie vodenie na remeni durenie a dohladavanie

Takze ucis vsetko a zaroven nic, lebo nic z toho nie je urcite poriadne a dotiahnute do konca. Hlavne piluj privolanie to je zaklad u durica. Popri tom ho vod na remeni aby sa naucil chodzi pri nohe a nepreduraj revir zbytocne. Hlavne ked samicia zver bude coskoro privadzat mlade na svet. Rob mu vlecky s diviacou raticou obcas, alebo ho vod na diviacie stopy a tie s nim vypracuje pekne na remeni.

A to mno je nejake významne slovo?

Vážený čitatelia fóra!
<br/>Vkladám tento príspevok ja, pretože autor pán Renčo nemá prístup a požiadal ma o to. Prosím, nehľadajte za tým žiadne špekulácie.
<br/>
<br/>Vážení členovia klubu!
<br/>
<br/> Dovoľte mi,aby som sa aj ja vyjadril k súčasnej situácii v našom klube ako jeho matrikár.Matriku klubu vediem od jeho založenia, teda dvadsaťjeden rokov.Za túto dobu som poznal mnoho členov,i keď mnohých len nepriamo,tým,že som im vystavoval členský preukaz,príjmal od nich členské a vkladal do obálok náš spravodaj.Nerobím si tým žiadne zásluhy,robil som to rád, pre dobro veci.Začiatky boli neľahké,ale dobrá vec sa podarila.V evidencii sa zaviedol systém,ktorý spoľahlivo fungoval k obojstrannej spokojnosti členov aj výboru klubu.
<br/>
<br/> V súčasnosti klub prežíva hlbokú krízu.Predpokladal som,že oblasť ako je evidencia členov klubu ostane týchto otrasov ušetrená,ale bol to omyl.V stanovách klubu stojí,že členstvo v klube schvaľuje výbor klubu.Môže ním byť fyzická,alebo právnická osoba,ktorá si podala písomnú prihlášku za člena a ktorá spåňa podmienky pre udelenie členstva v klube.Toľko stanovy klubu.Za dvadsaťjeden rokov bolo zaužívané,že prihlášku za člena posielal uchádzač o členstvo v klube matrikárovi klubu a ten vybavil všetko ostatné.Koncom februára 2009 som dostal od ekonóma klubu list,v ktorom mi oznamuje,že mi posiela zoznam 105 nových členov klubu,ktorí do klubu vstúpili v priebehu januára a februára 2009 s poznámkou,že majú riadne zaplatené zápisné a členské na rok 2009.Ako matrikár zodpovedám za evidenciu a zúčtovanie platieb členského.Pýtam sa ako mám zodpovedať za správnosť platenia členského,keď som sa o výške týchto poplatkov dočítal iba na našej webovej stránke,čo vonkoncom nie je doklad.O etickej stránke tohto počinu radšej pomlčím.
<br/>
<br/> Aj podpriemerne inteligentný človek vidí,že tento „dodatok“ k zoznamu členov klubu je účelová akcia predsedu klubu,ktorej funkciou je zabetónovanie jeho pozície vo funkcii predsedu.Na cynizmus tohto kalibru sme v klube za dvadsť rokov jeho činnosti neboli zvyknutí.
<br/>
<br/> Priznám sa,ťažko nesiem tento stav.Pamätám si posledných dvadsať rokov,keď schôdze výboru boli schôdzami priateľov,ktorí sa radi stretávali aby riešili otázky chovu a výcviku kopova.
<br/>
<br/>Bohužiaľ posledné dva roky sú plné intríg,úskokov,podrazov a klamstiev,kde osobné ambície a samoľúbosť sú hnacím motorom niektorých z nás.
<br/>
<br/> Verím v spravodlivosť a triezve uvažovanie väčšiny členov klubu,ktorí pri voľbe nového výboru zaujmú správny postoj a vrátia tento vykoľajený vlak do správnych koľají.
<br/>
<br/>
<br/>
<br/> S úctou Váš Ľubomír Renčo,matrikár KCHSK
<br/>
<br/>
<br/>
<br/>PS Na východnom Slovensku poznám veľa slušných ľudí,mám tam dobrých priateľov a z princípu nedelím ľudí na východniarov,západniarov,Maďarov,Poliakov,luteránov,židov,atď.
<br/>
<br/>Delím ich na charakterných a tých ostatných

to mno je moj blby zvyk pri pisany takze to nema ziadny vyznam vo vete a chcel by som sa spitat preco moj pes ked je na dvore tak poslucha bez vatsych problemov a ked dojdem na luku alebo tak vobec nereaguje len ked zapiskam tak sa priblizi a este zopar rad na trening odlozenia. A mohol by som sa spitat ze vy ste chovatel kopovov? A mate aj uchovneneho PSA alebo suku? Lebo ja by som tiez chcel mat doma chovneho psa mozno raz niekedy je to pre mna taka meta a mozno aj niake sutaze povyhravat ale to zatial len sny mladeho chalana:-)

jancim: ty ešte nemáš zatiaľ PSA, máš ešte len psa, 10 mesiacov je málo, ale dosť na to, aby si s ním niečo robil, v takých 3 rokoch uvidíš, či tvoje snaženie sa bolo k niečomu... na 1. psovi sa človek učí, dalších zväčša potom budeš musieť učiť ty podstatný je tvoj kontakt so psom a kontakt psa so zverou a revírom, úspechy zo dňa na deň málokedy prídu, až časom uvidíš (ak budeš mať oči otvorené a hlavu chápavú :D;)) čo bolo správne a čo nie...

Som rád, že si moju predchádzajúcu reakciu zobral &quot;športovo&quot;. Patrím podobne ako ty k mladším chovateľom, kopov mi učaroval a tak dianie okolo neho sledujem asi 10 rokov. Jedného chovám tretí rok, úspešne sme zvládli aj skúšky PU. A ver mi (aj keď samozrejme nemusíš), vydaril sa mimoriadne. Za tie necelé tri roky som s ním zažil toľko, že už by to mohlo byť na jednu poriadne hrubú knihu. Ale ešte ani teraz nie je jasné, kto koho viac &quot;učí&quot;. Preto sa skláňam pred skúsenosťami kopoviarov, ktorí sa chovu venujú 10, 20 a viac rokov. Ak teda máš záujem, tak by som ti z mojich, relatívne malých praktických skúseností a &quot;omáčky&quot;, ktorú som kde-kade stihol pochytiť niečo poradil.
<br/>Pýtaš sa na poslušnosť a mám taký pocit, že to nieje prvý-krát. Kopov, ako durič do našich (horských a podhorských) podmienok je podľa mňa najlepšou voľbou. Aj čo sa týka exteriéru je to veľmi pekný pes a tak ma oslovilo už dosť veľa ľudí a vypytovali sa na plemeno. Ale ani jednému som ho ako &quot;spoločenského&quot;, alebo psa do &quot;domácnosti&quot; neodporučil. A myslím, že už aj tebe niekto na tomto fóre povedal, že to pre teba nebola najšťastnejšia voľba plemena. Jeho tvrdohlavosť v kombinácii s výborným nosom, chuťou do práce, temperamentom, vytrvalosťou a ostrosťou bezpečne zaručia, že nikdy nebudeš mať kopova, ktorý ťa bude počúvať na slovo. A konkrétne v tvojom prípade (mladší vodiči, alebo deti) tam ešte môže byť problém, že pes ťa nebude brať ako autoritu a neustále bude &quot;bojovať&quot; o post vodcu svorky. Ale ty ako 16 ročný by si to už mohol zvládnuť, mno, záleží už len na tebe.
<br/>Odporúčal som ti prečítať si skúšobné poriadky. Tam by si sa dozvedel, že ak ti pes odbehuje za srnčou, vysokou, prip. inou nežiadúcou zverou, tak to nieje na až taký problém. Každý dobrý kopov srnu preženie, ak mu vyskočí spod nôh. Ale musí sa dať do 5-tich minút odvolať. Ak to urobil môj pes, tak som ho hneď privolával. Po návrate som ho nikdy netrestal (už bolo povedané prečo), ale ani nechválil (mohol brať ako pochvalu za predurenie). V súčastnosti sa pustí za všetkým, ale bez privolávania sa sám do dvoch minút vráti. Samozrejme, od čiernej sa nedá ani odvolať.
<br/>V teréne je to u môjho kopova s poslušnosťou v celku dobré. Ak ho práve nezaujala nejaká lákavá stopa (a to je pre jeho výborný čuch dosť časté), tak ho v pohode privolám. Ak na privolanie nereaguje, počkám 10-15s a skúsim znova. A niekedy to môže trvať aj dlhšie, kým príde. Povel nieje dobré opakovať viac-krát hneď za sebou, môže to napríklad pochopiť tak, že povel má dostať viac-krát, aby ho plnil. Teraz už viem, kedy ho mám zavolať, aby prišiel. Ak vidím, že je niečim zaujatý, počkám väčšinou tých 10s kým jeho záujem prechodne pominie a po privolaní hneď prichádza. Ak nechceš u psa vypracovať reflex remeňa s obojkom v ruke, nos ho pri vychádzkach v ruke stále. Najväčšie problémy s privolaním som mal, keď som sa z hory vracal. Stál som pri aute a on potvora ani za svet ku mne. Nikdy nechce ísť z lesa preč. Teraz to riešim tak, že vždy ho asi tristo metrov pred autom privolám, dám na remeň a je to.
<br/>Keďže pochádzam z miest, kde sú psíky obľúbené na akýkoľvek spôsob, na noc ho zatváram do klietky. Od rána až do večera má celých 12 árov oploteného dvora iba pre seba. Okrem toho časté, niekoľkohodinové vychádzky. O nevybehanosti teda nemožno hovoriť. Keď som vychádzal von autom, niekoľko-krát utiekol aj napriek ráznym povelom zostaň. Obehol celú ulicu, podpísal sa na každom plote a popolnici, podebatil s každým kamarátom. Nereagoval na nič, chytiť sa nedal. Raz sa mi ho v poslednej chvíli, ako sa pokúšal ujsť okolo auta podarilo zdrapiť za kožuch na krku tak, že až zaskuvíňal a okamžite si ľahol. Od vtedy (a to sú možno už dva roky) ešte cez otvorenú bránku neušiel. A stačí na to jediný povel zostaň.
<br/>Každý pes, tak ako aj človek má svoju osobnosť. To čo platí na môjho psa nemusí platiť na tvojho. Ide o to, aby si ho poznal a aby si vedel čo od neho chceš ty. Na základe toho musíš nájsť spôsob, ako to dosiahnuť. Snaž sa byť krok pred ním (ak ti uteká z dvora a nemôžeš ho privolať, skús mu zabrániť, aby ušiel). Ak chceš niečo zo svojho psa vychovať, najdôležiteší je čas a informácie. Masmédiá a skúsenejší chovatelia, ver mi, čím viac tým lepšie. Pomôže ti to utvoriť vlastnú predstavu o tom, čo by si chcel dosiahnuť. Mne osobne informácie veľmi pomohli a pomáhajú, ale musím povedať, že nie zo všetkými som súhlasil. Držal som sa svojej vízie a myslím, že som urobil dobre. Ale samozrejme, že som sa niekedy aj sekol. Ale to sú už skúsenosti.
<br/>Ešte niečo k diviačej obore. S rozvíjaním, odvahy by sa u kopova malo začínať okolo 10 mesiaca. Odporúčam ti začať mačkou, ktorú dáš do menšej klietky, tak aby ju pes videl. Ale klietka musí byť dostatočne pevná, aby ju nerozbil a nedošlo k ujmám na strane susedovho kocúra, alebo tvojho psa. Potom vyskúšaj oboru, ale tak, ako ti už radili. Ideálne sú 1-2 lanštiaky, alebo pokojná svinka. Môj kopov bol prvý-krát v obore 9 mesačný a o týždeň na spoločnej vyhľadal, vytrvalo hlásil a na koniec za pomoci honca a ďalšieho psa aj dotlačil na strelcov svojich prvých dvoch lanštiakov. Jeho ostrosť a odvaha bola v tom čase ešte primeraná veku, ale potešilo ma to veľmi.
<br/>Ešte jedna kontrolná otázka pre istotu a či to prečítaš celé. Psa máš s papiermi?

jamozrejme mam ho s papierami naskvor som chcel ze bez papierov ale ked som pocul pribehy o tom ako super pracuje pes a nema papiere tak som si povedal ze papiere na 100% . Dneskam ma zacala trapit jedna otazka a pricina tej otazky prisla takto: dneskam som v mraziaku nasiel 4 ratice z daniela mno tak som volal jednemu polovnikovy ktory ma 11mesacneho farbiara ze ci nejde robit stopu mno takmu dam niaky sme isli do hlbokeho (nazov miesta hory) tak sme si popribijali ratice a sme sa rozdelili naslapal som asi 500 metrovu stopu ked som skoncl tak bolo 18:00 mno tak sme sa dohodli ze zajtra pojdeme so psami mno a potom som siel na kofolu do krcmi prisadol som k starsim panom polovnikom mno a sme sa rozpravali o o polovnictve a o psoch a som povedal ze som si naslapal stopu a oni mi hned vynadali ze tak s toho psa nic nebude lebo on citi moj pach mno ale ja som cital v knihe horske plemena v sluzbach polovnictva ze v pritomnosti pachu zvery ludsky pach psa nezaujma teraz neviem co a ako? a o tej temperamentnosti som sa uz par krat presvedcil ved ked mu dam raticu tak on ju cely den drzi v celusti a nepusti k nej nikoho ked sa k nemu snazim priblizit tak hneduteka strasne cosy heh ale najlespie je aj tak to ze ked ho idem cvicit tak on ako keby vedel ze mam alebonemam odmenu bez odmeny neposluchne ani za svet neru s tym kocurom to budem musiet vyskusat ved susedia ich maju hadam 10 a ked si jedneho pozicam tak to im vedit hadam nebude mno uz sa tesim na zajtra ked pojdme s nim na tu stopu potom dam info ako to dopadlo:-)

No tak to ti radili urcite [r]odbornici [/r]. Hod mi sem nejaku tvoju adresu bydliska so vsetkym co k tomu patri poslem ti dvd vycvik farbiara. To ti da viac ako tie krcmove reci.

Takze moja otazka uz je zodpovedana Ján Miškovsky Doh&amp;#241;any 419 02051 diki akurat sa chystam so psom na tu stopu som to pocital ked tam dojdem bude mat niamych 17 hodin

neviem preco ale daako cudne vyhodilo nazov mojej dediny takze Dohnany s makcenom na n

Na psa sa musíš dobre dívať, pochopiť ho, dokonale spoznať, jeho možnosti, psychiku (neuveriteľné aké bludy so mňa niekedy idú) Prvoradá je poslušnosť a disciplína, to je podľa mňa základ každého psa, nie je na poľovačke nič horšie ako neovládateľný pes. Až keď to pes pochopí a zvládne, môžeš u neho bez väčších starostí začať aj s náročnejším výcvikom. Vždy hovorím, že dobrý pes je dobrý vtedy, keď rozumie pánovi a zlý je pán vtedy, keď nerozumie psovi... Pravda je však taká, že pes sa omnoho skôr naučí rozumieť tebe, ako ty jemu, je to o hľadaní a čase. K tým stopám: v živote mi nikto iný ako ja sám nešlapal stopy, psy v pohode zvládli ako skúšky, tak aj dohľadávku, na psovi sa časom naučíš spoznať, či o stopu javí záujem. Ak ho bude mať (čo si myslím, že má, keď si spomínal, že ti zver už duril), spravidla bude vždy preferovať pach zveri miesto tvojho... Len miesto tých danielich ratíc by som ti odporúčal radšej diviačie (kopov má svoje priority a tým by mal byť u neho diviak), u vás o ne nebude určite núdza, 99 strelených diviakov hovorí za svoje... Aj na začiatok by som dobu od založenia stopy k nástupu na jej vypracovanie skrátil tak na hodinu, dve, postupne to predlžovať, na SD je stopa stará najmenej 3 hodiny, často ale i viac, v reále sa najčastejšie dohľadáva na 2. deň (čo je podľa mňa ale skôr už práca pre farbiara), priorita je u kopova hľadanie a hlasité dúrenie... Nech sa ti darí, lovu zdar!

Jancim s toho čo si napísal som vyrozumel, že si z Dohňan. S toho ostatného mám trocha zmätok, a myslím, že ty nie si na tom inak. Preto ak chceš dohodni sa s Bohušom Čvirikom a ukáž sa v piatok o 17 h v Nive na spádovej schôdzi KCHF. Nevadí, že máš SK, nevihodíme ťa. Ak ti to čas nedovolí, tak mám pre teba jednu radu.
<br/>V krčme sedí dosť poľovníkov, ktorí všetko vedia a všade boli. Nie len v kynológií sú preborníci, oni vedia aj to ako treba postupovať v Afganistane, vedia čo a ako by mal robiť prezident ...atď. Ale vieš čo nevedia?
<br/>Pomôcť sami sebe.
<br/>Uč sa ako viesť psa k poslušnosti a celkovej poľovnej upotrebiteľnosti od tých, ktorých psi preukazujú ovládateľnosť a nemusia byť vodičom pri pokuse o privolanie, odchytávaný.
<br/>Buď opatrný na tých čo ti dávajú rady. Vždy použi kontrolnú otázku, aby si si overil dôveryhodnosť zdroja informácií.
<br/>Koľko psov si vychoval a predviedol?
<br/>a v akých cenách?
<br/>Inak riskuješ, že sa dopustíš viac nenapraviteľných chýb ako je mladým kynologom dovolené.
<br/>Držím palce a želám ti so psíkom veľa pekných a neopakovateľných zážitkov.
<br/>
<br/>M. Učeň
<br/>L/p/M

ved s ujom bohusom som robil tie stopy som zacal s nim trenovat tie nase psy a mi volaco spominal o tom volaco vravel ze mozem ist s nim tak rad by som sa tam zastavil

mno už si bol skúsiť dohľadavku?

Hej hej umelu stopu ked som prisoel na miesto tak mala 17 hodin mno tak som na nu nasadil psa mno a ona isla cez miesto kde zaliha srncie mno tak schadzal s nej ale vzdy so opravil ked sme sa dostali do bukovej hory tam isiel bez problemov a 90 stupnove lomi zvladal na 1 len problemnastal pri raticiach zavesenych na strome na ktore ani nestekol mno tak sme vysli so spominanym polovnikom na luku a sme vraveli co a ako pracovali nase psy lebo on si robil tiez stopu mno a ta jeho farbiarka pekne hlasila mno tak sme ze ich dame na zem a mozno sa mojpes prida k jeho farbiarke a budu stekat mno a ked sa farbiarka priblizila tak ju moj pes pokusal a nechcel stekat tak doma som sa ho snazil na tie ratice vyprovokovat a potom stekal uz aj sam od seba