cimbalik: chapem tvoj postoj, ale musis trochu chapat aj mna. Aj na tuto stranku chodim, pretoze mam o prirodu zaujem a chcem sa co najviac dozvediet a naucit - aby som to potom zuzitkoval v prirode. Ak by som lietal nezodpovedne po lese a plasil vsetko naokolo, bolo by to aj na skodu mne - co by som potom odfotil? A aby si chapal moj postoj k "nasim" lesom: slak ma ide trafit, ked vidim v lese vyhodeny akykolkvek obal od jedla, pitia... Nemozem pochopit, preco dotycny ked to niesol niekolko kilometrov do lesa plne, to nemoze zobrat uz prazdne spat do mesta... zase som mimo temy, ospravedlnujem sa. A pisal som niekde nizsie, ze som odfotil par zaberov v tych Celadiciach, ale nie je to ono... proste to bolo ako v Zoo - bez emocii, bez akehokolvek zazitku, ktory by mi ostal.
O.k. Jaro, dedinské futbalové ihrisko tiež patrí "všetkým" v obci a predsa počas zápasu dedinskej ligy tam nepošleš deti, aby si zabehali za loptou, ved hráčov nebudú rušiť.Všetko musí mať nejaké pravidlá.Nenarážam na nikoho, len polemizujem.
Zákaz pohybu mimo značených turistických chodníkov platí od 3. stupňa ochrany t.j. v národných parkoch a rezerváciách. Chránená poľovná oblasť sa nevyhlasuje podľa zákona o ochrane prírody, obmedzenia pohybu by v CHPO platili iba ak by súčasne tam bol aj 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany prírody. Ale lesný úrad môže v prípade potreby obmedziť pohyb v CHPO v zmysle lesného zákona.
Pripomínam však, že vo vrcholových partiách sa nevzájom prelínajú územia CHKO, CHPO ako aj rezervácia. V podstate celá stredná a južná časť CHKO sa prelína s CHPO !
Aha, už som pochopil. Prepáč mi moje "dlhšie vedenie", ale človek tu nie je zvyknutý na poďakovanie, keď napíše pár riadkov. Skôr naopak.
<br/>Inak, nie si náhodou Š.C., ktorého Emil Rakyta spomína v jednom príbehu vo svojej knihe "Na Poľane vlci vyjú"? Pýtam sa len preto, že som tú knižku pred pár dňami čital. Pre mña je to veľmi vydarená knižka. E. Rakyta je nie len legenda v poľovníckej komunite, ale dokázal aj veľmi zaujímavo a realisticky (z pohľadu nezávislého ochranára;)) opísať jednotlivé príbehy.
<br/>Ospravedlňujem sa, za odbočenie od témy.
Vo štvrtok sa ohlásil náš mladý jeleň kukuričník,ale len raz.Blbec na motorke bol tiež obdivovať prírodu takže sa jeleň radšej porúčal ! Celkom sa zabúda na zver.Treba zachovať pokoj v revíri aj cez ruju.Prečo treba niekomu jeleňa za každú cenu vidieť,nafotiť,kamerovať,zavetriť rujovisko a okolie,rušiť svojim príchodom a odchodom?Zopár rokov chodím počúvať jelene a úplne mi stačí psedieť niekde na kopci a plne si vychutnať jelení koncert.
Okrem toho, ze sa stotoznujem s Cimbalikovou odpovedou, tak este jedna pripomienka - prispej a daj diskusii spravny smer, na prispevky Cimbalika, Jovica a spol. sa vyslovene tesim, no margo222 mi zatial bohuzial nehovori nic.
Nie je fotograf ako fotograf. Minule som na zotmení sedel na posede nad kukuričným poľom a sledoval srnčiu. Srna so srnčaťom a sólo srnka. Z ničoho nič začala tá sólovka istiť smerom ku kukurici až nakoniec odskočila. Za chvíľu aj bližšie k posedu stojaca srna so srnčaťom znervózneli a nakoniec aj tie prchli z lúky. Nakoniec sa z poza kukurice vynoril ,,fotograf,, oblečený len do neónových trenírok s foťákom ktorý sa mu zmestil do dlane. Tento maník skutočne nevedel o zveri ani to základné. Zle oblečený, približoval sa k zveri po vetre a určite lomozil v suchej tráve ako slon v porceláne. A to nehovorím o ,,kvalitnej,, fotografickej výbave.