Šelmy na Slovensku

Spochybniť sa dá všetko, ja nakoniec poľujem len rok. Takže túto diskusiu beriem hlavne ako nasávanie informácií.
<br/>
<br/> A bolo to v čase párenia. Ak je to tak, ako si napísal, tak to s najväčšou pravdepodobnosťou teraz v lete boli tí dvaja - starý so starou. Po akom čase odchádzajú mladé, pretože tie som nevidel, mohli aj nerpežiť zimu???? Alebo rysica je dobrá matka??
<br/>
<br/>No a k poľovníkom: chlapi sú už postarší, motajú sa po cestičkách, kde je malá prevdepodobnosť stretnúť rysa. A na voľnom priestranstve ťa k sebe nepustí, cíti jágra tak prchaaaaaa. Čo sa týka mňa, nemám potrebu držať doma niečo ilegal - dnes už nepomôže výhovorka: mááááám to po praprapraprapra starom otcovi a už ani neviem koľko to má rokov. A nejako ma to ani neláka, zatiaľ. Rys sa mi jednoducho páči. Kde nájdem nejaké odborné články, ale na nete, na niečo v papierovej forme nemám čas. S compom robím každý deň, sem tam kuknem a za nejaký čas prečítam, papiere by zapadli prachom na polici.
<br/>
<br/>Neviem, či sa cez víkend ozvem. Pôjdem niečo popočúvať, možno sa aj nejaký výrad pritrafí.
<br/>Tak sa zatiaľ maj.
<br/>A tomu, čím sa zaoberáš vo voľnom čase zdar!

vidiet orla s liskou je naozaj nadhera ale castejsie ho mozes vidiet so srncatom a to uz nieje take idilicke!!!:[

pán JOVIC taktiež je zaujímavé vidieť aj orla ako vo Veľkej Fatre útočí na holnika. Potom sa vykrúcate páni ochrancovia prírody, že holniakov v prírode ubúda. Videl som to dnes 30.9. 2006. :[

Mildo + svakoragan, dlho som váhal, čo Vám odpísať. Ale asi je to jedno, aj tak názory „blbého ochranára“ budú asi pre Vás neprijateľné.
<br/>To, že sa zaujímam o dravce neznamená ešte, že túto skupinu živočíchov povyšujem nad ostatné. V časoch, keď ma začali zaujímať vzťahy medzi predátormi a ich korisťou bola táto skupina tvrdo prenasledovaná. Vtedy platilo, že všetko čo má krivý zobák musí ísť dolu. Odstrel, trávenie, železá, výrovky boli bežné metódy boja proti „nežiadúcim konkurentom“. A tam niekde sa zrodil aj môj záujem o túto problematiku. Odvtedy sa našťastie veľa zmenilo. Ale „negatívny pohľad“ časti poľovníkov na dravce pretrváva dodnes. A preto si myslím, že debata (aj na tomto fóre) o význame predátorov v prírode je potrebná.
<br/>Počas monitoringu orla skalného sme na hniezdach nachádzali širokú škálu jeho koristi. Od hadov, žiab, myší, potkanov, líšok, kún, krkavcov až po malú a raticovú zver vrátane zbytkov z dospelých kusov. Z tejto vzorky potravy sa ale nedalo určiť, čo ulovil a čo našiel uhynuté (popr. po iných predátoroch). Zloženie potravy u jednotlivých párov sa dosť líši. Jednoducho zbiera to, čo je v jeho teritóriu dostupné. A tak sa stane, že útočí aj na hôlniaka alebo maličké srnča.
<br/>Keď som písal že, najkrajší pohľad je na divožijúceho orla s líškou v pazúroch, myslel som tým rozdiel oproti v zajatí chovanému orlovi. A pre mňa je pohľad na letiaceho orla v prírode vždy zážitkom. Bez ohľadu na to, či má niečo v pazúroch. Ale rovnako je pre mňa zážitkom vidieť tetrova alebo srnu s mladými.
<br/>Súhlasím s tým, že v prírode treba zachovávať rovnováhu.. A v našich narušených ekosystémoch musí túto rovnováhu často krát zabezpečiť človek (ak je to potrebné, aj pomocou regulačného odstrelu). Ale zákony prírody nepoznajú zvieratá dobré a zlé, užitočné, resp. úžitkové a škodlivé. Orol raz uloví líšku alebo kunu a inokedy zase malé srnča.
<br/>Ja dokážem pozmeniť svoje názory pod silou odborných argumentov. A rád si prečítam aj kritiku na dravce. Len skúste tie svoje pozorovania trochu rozpísať, lebo z tých červených smajlíkov neviem, či bol ten útok orla na hôlniaka úspešný alebo koľko srnčiat v orlích pazúroch ste videli.

Sváko, máš pravdu, hôlniakov ubúda. Dokážeš porovnať, koľko vďaka ľuďom a koľko vďaka orlom. Ak sa na tom úbutku v drvivej väčšine prípadov priamo alebo nepriamo podpisujeme my ľudia, asi by bolo lepšie, ak by sme v tomto smere nezazerali na orlov a radšej sa vyobzerali v zrkadle a zistili, či znesieme pohľad na samých na seba.

Sváko, prečo by orol nemal mať právo uloviť si hôlniaka? Preto, že nemá revír v prenájme? Alebo preto, že je to iba orol? Orol si toho hôlniaka s veľkom pravdepodobnosť nedá vypchať a nezavesí na stenu ako trofej, aby mohol spomínať na netradičnú poľovku.

DKo zaregujem aj ja. Chodievam pomerne často do V. Fat. a osobne teraz ked som bol cez jeleniu ruju som videl útok orla na holniaka bolo to presne ráno o 08,00 hod. 27. 9. 2006 bolo to medzi Malou ramžinou a Veľ. Korytom. Toto sa odomňa odohrávalo asi na 80 m a díval som sa nato ešte aj cez dalekohľad. Ja niesom novodobý lovec - poľovník v úvodzovkách. Neviek ako je natom svakoRagan. Hvororím za seba. Ale nieviem či si ty poľovník alebo ochranár. Ako sa ty pričiňuješ o to aby sme si teda na hoľniaka alebo hlucháňa mohli zapoľovať ako naši dedovia ? Či len týmto konštatovaním tu na tejto stránke ? Ak si sa niečím konkrétnym pričinil nože to tu napíš prosím Ťa ! Ďakujem.

Orol skalný ulovil hôlniaka občas aj v minulosti a na jeho početnosť to nemalo výrazný vplyv. Situácia sa zmenila, až keď ľudia začali zasahovať do životného prostredia kurovitých vtákov. Je mi jasné, že pri terajších nízkych stavoch hôlniakov je ulovenie každého jedinca citeľná strata pre populáciu týchto kurovitých vtákov. Treba sa ale zamyslieť aj nad ostatnými príčinami ich úbytku a neobviňovať len predátorov.
<br/>Podobné je to aj s malou zverou na JZ Slovensku. Keď som sa snažil rozbehnúť nejaké aktivity na obmedzenie strát zajacov na cestách a poľnohospodárskou činnosťou, niekoľko mojich známych z radov poľovníkov ma upozornilo, aby som sa zbytočne nenamáhal, že väčšina hospodárov tieto straty aj tak neprizná, aby si ich nemuseli odrátavať od plánu lovu.
<br/>A ešte v jednej veci sa rád nechám poučiť. Podľa štatistiky Polov 1-1 každoročne rastú JKS srnčej a jelenej zveri. Na druhej strane všade čítam a počúvam a narastajúcom predačnom tlaku. Pytliactvo u nás asi nepokleslo a tak jediné, čo ma napadá, je že mnohí hospodári píšu do tých hlásení také počty aké im vyhovujú. Ak sa mýlim opravte ma.

www.silvarium.com/myslivost/2000/06/clanek9.html[/]Kurovite

Jovic - podla mna tie statistiky, ze rastie JKS je uplna blbost, rastie iba odstel. Kazdy starsi polovnik ti povie ze davnejsie bolo viac zveri, teda aspon na severnom a vychodnom slovensku. A ty hospodari -- mas uplnu pravdu.

Jozef dám Ti za pravdu a napíšem aj to, že jarné sčítania zvere sa v počtoch nadhodnocujú niesú reálne. A poviem Ti aj príklad so susedného PZ tam to robia roky a len čakajú čo príde od susedov . To preto aby sa mohlo loviť toľko ako pred niekoľkými rokmi do zadu. V súčastnosti je však početnosť zvere iná, menšia.

Mirek, nie som ani aktívny poľovník ani aktívny ochranár a prajem aj tvojim deťom aj vnukom aj prapra..pravnukom, aby podobnú podívanú akú si ty zažil 27.9.06 o 8:00 zažili aj oni.

DKo dúfam, že obidva živočíšne druhy do vtedy prežijú.

Miro, hôlniakovi je jedno, či za ochranu jeho životného prostredia sa pričiní poľovník alebo ochranár. Ochrane kurovitých sa na Správe NP V. Fatra venuje chlap, ktorý je ochranár aj poľovník. Rovnako ďalší kamarát, ktorý viedol na Liptove Skupinu na ochranu kurovitých bol tiež ochranár aj poľovník. No a Ty si predsa tiež aj poľovník aj ochranár.
<br/>Keď tak čítam Tvoje pozorovanie až sa mi cnie za V. Fatrou. A ako to dopadlo s tým útokom orla na hôlniaka?

Kinyo, mladé rysy sa držia pri starej rysici väčšinou až do ďalšej ruje. A straty mláďat cez zimu bývajú dosť veľké.
<br/>Čo sa týka odbornej literatúry, na internete toho veľa nenájdeš (v slovenčine alebo češtine). Väčšinou sú to ochranársky ladené články. Môžem sem občas dať nejaký odkaz, len neviem, či ma tu za to neukameňujú.
<br/>Ale dá sa kúpiť dobrá monografia &quot;Hell: Rys a mačka divá&quot;.
<br/>A potom sú už len práce v odborných časopisoch a zborníkoch.

jovic nenapisal som nic zakerne ani niesom za to aby sme orla strielali na stretnutie...len sme trocha zrealnil tu idilku co si opisal co sa tyka hluchana a tetrova tak tam jednoznacne podla mna ide o chybu cloveka a to vsetci vieme ze tieto vtaky su mimoriadne citlive na zmenu prostredia a caste vyrusovanie v ich prirodzenom prostredi... a navyse uz sa netlmi mala skodna zver tak ako kedysi....
<br/>
<br/>aj tak najviac skod na pernatych dravcoch sposobuju holubiari....

Servus mildo a mas to aj nejako dôkazovo podlozene to tvoje tvrdenie kto najviac skodi per. dravcom?:[ Ak nie ta su to len a len klebety!

lukas niesom tu aby som tu nieco niekomu dokazoval...mam nejake skusenosti ty mas mozno ine to je vsetko.

Mildo, ja to vidím asi takto:
<br/>Jedna z „prekážok“ ktorá spôsobuje napäté vzťahy medzi poľovníkmi a ochranármi je názor na početnosť jednotlivých druhov predátorov u nás popr. vplyv predátorov na stavy tzv. úžitkovej zveri. Vzťahy medzi predátormi a ich korisťou sa riadia „zákonmi prírody“, ktorým mi ľudia aj v 21. storočí ešte celkom dobre nerozumieme. Preto si myslím, že akákoľvek výmena názorov alebo zverejňovanie vlastných pozorovaní a skúseností aj na tomto fóre má veľký význam pre zlepšenie poľovnícko - ochranárskych vzťahov a v konečnom dôsledku pre efektívnu ochranu prírody. Ale takú, ktorá bude viesť k ochrane celých biotopov s bohatou biodiverzitou a žiadne druhy nebudú privilegované (či už tzv. úžitková alebo škodná).
<br/>A ja si naozaj rád prečítam každý názor alebo terénne pozorovanie ktoré súvisia s touto problematikou.. Len by bolo dobré, keby tie príspevky boli bez emócií alebo snahy o zosmiešňovanie názorov druhej strany ako sa to na tomto fóre často stáva.
<br/>Všetky lovecké aktivity dravcov, ktoré pozorujem v prírode vnímam ako realitu, bez toho aby som „fandil“ útočníkovi alebo obeti. Niekedy sa stáva, že napr. jastrabica uloví mladé sokoly rárohy (kriticky ohrozený druh), alebo výr vyberie z hniezda sokolov sťahovavých. Jednoducho, dravec niekedy zaútočí ne druh, ktorého je v prírode dostatok (napr. líška, kuna, hraboš) a inokedy sa potravou dravca stane jedinec, ktorého „je škoda“ (v zmysle nášho ľudského uvažovania).
<br/>Myslím si, že o živote mnohých druhov našej fauny toho vieme ešte veľmi málo. A veľmi záleží aj od ochoty poľovníkov a ochranárov spolupracovať a akceptovať aj názory druhej strany. Lebo len „zbožné želania“ ochranárov nedokážu zabezpečiť prežitie napr. veľkým šelmám, dravým alebo lesným kurovitým vtákom a iným „ohrozeným“ druhom, pokiaľ nedôjde k zhode v prijímaní takých opatrení, ktoré budú akceptovať aj poľovníci alebo vlastníci a užívatelia pozemkov (viď napr. problémy okolo CHVÚ).
<br/>Otvorene sa priznám, že si radšej pokecám so skúseným poľovníkom ako s nejakým naivným „tiežochranárom“. Na druhej strane je ale asi zbytočná debata s človekom, ktorý slepo presadzuje len svoje egoistické záujmy a všetko ostatné je pre neho v prírode zbytočné a treba to vykántriť aj so zbraňou v ruke.
<br/>Vidím, že som sa trochu komplikovane rozpísal, ale chcel som len vysvetliť môj pohľad na našu komunikáciu.

Mildo, ešte k tým holubiarom.
<br/>Ja by som si netrúfol napísať, že spôsobujú najviac škôd na pernatých dravcoch. V každej záujmovej skupine sa nájdu darebáci, ktorí berú zákon do vlastných rúk a bez zaváhania likvidujú všetky ostatné druhy živočíchov, ktoré pre nich predstavujú určitú konkurenciu. Takýto jedinci svojím správaním a presadzovaním len vlastných záujmov potom robia „zlé meno“ celej skupine. Je nesporným faktom, že veľa holubiarov sa „odbavuje“ pri likvidácii pernatých dravcov, ktorí ohrozujú ich drahých holubov. Môžem ale potvrdiť, že je aj veľa holubiarov, ktorí odsudzujú nezákonnú likvidáciu chránených druhov dravcov a spolupracujú pri odhaľovaní takýchto činov.
<br/>Pernatých dravcov je veľa druhov a na každý „číhajú“ iné hrozby. Všeobecne sa dá ale napísať, že ich ohrozuje najmä devastácia životného prostredia vplyvom ľudskej rozpínavosti.
<br/>Vážnou hrozbou pre všetky vtáky väčšie ako holub sú ståpy 22 kV el. vedení, tzv. „ståpy smrti“. Na tých (aspoň podľa mojich odhadov) každoročne u nás uhynie viac pernatých dravcov, ako dokážu zlikvidovať niektorí holubiari, tiežpoľovníci alebo vykrádači hniezd. Na Slovensku je cca 200 000 ståpov smrti a aj keď sa každoročne investujú veľké finančné prostriedky do inštalácie zábran, ktoré znemožňujú vtákom dosadať medzi izolátory, ešte stále je takto ošetrená len malá časť týchto ståpov.
<br/>Ďalším vážnym problémom, ktorý podľa mňa v blízkej dobe ohrozí populácie vzácnych druhov dravcov je nedostatok potravy. Vysvetlím to na príklade orla kráľovského, druhu, ktorému som sa v posledných rokoch najviac venoval. Hlavnou zložkou potravy tohto orla boli sysle, chrčky, hraboše, králiky a ďalšie menšie živočíchy, vrátane uhynutých jedincov. Sysle sa vo voľnej prírode vyskytujú už len na niekoľkých lokalitách (napr. bratislavské letisko) a chrčky a hraboše dokázali poľnohospodári v posledných rokoch pomocou rodenticídov v mnohých oblastiach účinne vykántriť. Stavy zajacov na JZ Slovensku sú v súčasnosti veľmi nízke a preto je aj málo mladých alebo uhynutých, starých, chorých a poranených jedincov zajačej zveri, ktoré by mohli byť potravou pre orlov.
<br/>A preto si myslím, že musíme spolupracovať s poľovníkmi pri zlepšovaní životného prostredia malej zveri, lebo orol bez dostatku vhodnej potravy nemá šancu prežiť. Darmo budeme strážiť hniezda pred vykrádačmi, keď mladé orly po vyletení z hniezda uhynú od hladu.
<br/>Zatiaľ len toľko, lebo táto problematika je zložitejšia a bolo by to na veľmi dlhú debatu.
<br/>Nech sa Ti darí aj pri pozorovaniach orlov v prírode.