Ľudové poľovníctvo: Papo, tebe síce chýba definícia toho "neľudového", ale najprv si prečítajme niečo o "ľudovom" z poľovníckej literatúry z r.
1988: "Pre obdobie od Víťazného februára 1948 do IV. celoštátneho zjazdu Československej mysliveckej jednoty je charakteristické to, že pozície v poľovníckej organizácii prevzali komunisti a ostatní pokrokoví poľovníci, ďalej očista poľovníckej organizácie od nepriateľských a nespoľahlivých živlov [r]a zľudovenie poľovníctva [/r] . Takže z toho možno odvodiť: Keďže dnes môžu poľovať a funkcie v organizáciach zastávať aj nekomunisti a nepriateľské a nespoľahlivé živly (myslí sa samozrejme politicky), tak to dnešné poľovníctvo možno pokladať za "neľudové".
Maličkou podmienkou je, že poľovníci dnes buď musia byť z vidieka, aby sa dostali do základnej organizácie (druženia), alebo musia mať veľa peňazí na hosťovačky. Nech si myslí kto chce čo chce, toto rovnosťou šancí nezaváňa. Rozdeľovanie ľudí podľa obsahu peňaženky je samozrejme riadna sprostosť. Poznám (a určite nie som sám) veľa ľudí medzi úspešnými a solventnými jedincami, ktorí môžu byť z hľadiska poľovníckej morálky vzorom nejednému "ľudovému". Ak niekto vyznáva rovnítka takého typu, že "ľudový" = sváčko so stelesnenými vlastnosťami ako sú charakter, pracovitosť, morálka, vkus a "neľudový" = zbohatlík, hajzel, snob atď., je to síce jeho vec, ale bolo by fajn, keby takých ľudí bolo čo najmenej. A že "lízanie prdele" a "manipuovateľnosť" sú atribúty, ktoré sú väčšinovo v slovenských (alebo slovanských?) génoch zabudované viac než je svetový priemer, je fakt, ktorý sa prejavuje vo všetkých oblastiach života, nielen v poľovníctve.
<br/>Toto sú ale záležitosti, ktoré ma akosi netrápia. Mňa v papovej provokácii zaujala veta o kupovaní povolenky na pumpe ako o niečom nemysliteľnom (neľudovom?). Tí, ktorí sú zástancovia ľudového (lacného) poľovníctva by mali vedieť, že niet ľudovejšieho poľovníctva, ako je na severoamerickom kontinente. Áno, za nejakých 40 CAD (nepreratávať!) si kúpiš povolenku na pumpe, ale len na zver, ktorej populáciu štát pokladá za dostatočnú (obyčajne jelienky - bielochvostý a čiernochvostý - mule, čierny medveď, prípadne v určitých oblastiach aj wapiťák). Na zver, ktorej je trocha pomenej, ale dá sa redukovať (los, grizzly), sa prihlásiš do žrebovania a ak máš šťastie zapoľuješ, ak nie, tak o pár rokov (preferencie v žrebovaní ti rokmi stúpajú a do štyroch určite získaš povolenku aj na losa). Netreba ti žiadne milióny na konte a ani by ti nepomohli. Do štátneho ideš kde ti duša ráči (skoro ako u nás so štátnymi lesmi :] ), ale na súkromné pozemky len po dohode s majiteľom (veľmi často za podiel na divine). Perfektná znalosť stavov zveri v jednotlivých WMU (Wildlife Management Unit - obdoba našich chovateľských oblastí, alebo megarevírov bez užívateľského združenia) je záležitosťou štátnych orgánov, ktoré jediné majú v kompetencii lov a ochranu zveri (chov v našom ponímaní tam nepoznajú, na to majú farmy a ranče). Profesionálni rangeri, ktorým štát často mení pôsobisko, aby nestihli "zrásť s prostredím", nielenže ovládajú čo vo zverenom teritóriu majú, ale robia aj to, čomu u nás hovoríme "poľovnícka stráž". Porovnávať uvedené aktivity tu nemienim, ale nezaťažený a dostatočne skúsený čitateľ si azda bude vedieť predstaviť rozdiely v ich výkone. Nezabudnem na zdesenie môjho sprievodcu, keď sme sa stretli viac než pol hodiny po západe slnka a ja som mal nabitú guľovnicu len tak po našom prehodenú cez rameno a nebola zazipsovaná v puzdre. Vysoká pokuta by ma neminula, aj keď je pravdou, že v tak rozľahlej krajine je pravdepodobnosť stretnúť rangera neveľká.
<br/>Toto nepíšem preto, žeby to u nás bolo možné zaviesť. Rozdrobenosť vlastníckych vzťahov k pozemkom, hustota osídlenia a hlavne mentalita národa to neumožňujú. Len som reagoval na poznámku, ktorá zaváňala dehonestujúco na to, čo pokladám za vrchol ľudovosti a čo môže našinec "ichšincovi" závidieť. No, je to už veľmi dlhé, takže nechávam priestor regionálcom - ľudovcom i neľudovcom ...