Keďže téma „Lov vlkov“ je určená (ako už z názvu vyplýva) pre tých, ktorí sa lovu tohto druhu venujú a v poslednej dobe sme do nej miešali všetko možné, otvoril som novú tému určenú na diskusiu o biológii šeliem.
<br/>Táto téma asi nebude určená pre tých, ktorí považujú všetkých ochranárov za blbých extrémistov a ani pre tých, ktorí chcú poľovníkom všetko zakázať alebo poľovníctvo úplne zrušiť. So všetkými ostatnými, ktorých šelmy (veľké aj malé) zaujímajú si rád vymením názory. Nemusíme sa na všetkom zhodnúť, podstatné je, že dokážeme spolu komunikovať. Lebo na to, že poľovníci a ochranári nedokážu nájsť spoločnú reč, dopláca naša príroda.
Kinyo, ja sa špecializujem na pernaté dravce. A naše hniezdne populácie, máme celkom slušne zmapované , aspoň u vzácnejších druhov ako napr. orol skalný, orol kráľovský, sokol rároh, sokol sťahovavý, atď.
<br/>Veľké šelmy (ale aj malé šelmy) ma tiež zaujímajú, ale nejaké „vlastné čísla“ si nedovolím napísať. Lebo doteraz sa nerobilo žiadne rozsiahlejšie sčítanie za účasti poľovníkov aj ochranárov. A spočítať vlkov u nás (vzhľadom na terénne podmienky) bude aj tak veľký problém.
<br/>Publikované údaje o počte vlkov sú od cca 150 ks (LOZ VLK) až po cca 900 ks (Polov 1-1). Každá strana uvádza také počty, aké vyhovujú jej záujmom. Ak je pre niekoho priorita čo najvyššie stavy „úžitkovej“ zveri, väčšinou sa bude snažiť čo najviac redukovať predátorov. A na druhej strane máš ľudí, pre ktorých sú šelmy „symbolom divočiny a slobody“ a akúkoľvek reguláciu budú vždy odmietať (a mnohí možno videli medveďa alebo vlka akurát na obrázku).
<br/>Máloktorý poľovník si trúfne napísať verejne „že vlky sú na súčasné stavy úžitkovej zvery tak akurát“. Ak si to myslel úprimne, máš moju úctu.
<br/>Prof. Hell vo svojej prednáške na Levických poľovníckych dňoch v r. 2005 odhadol reálny stav vlkov na Slovensku na 250 jedincov. Prof. Kropil uvádza početnosť vlka menšiu ako 300 jedincov ako nepriaznivý stav. Za priaznivý stav považuje početnosť väčšiu ako 500 jedincov. Podľa údajov z štatistiky Poľov 1-1 JKS raticovej zveri na Slovensku v posledných rokoch stúpajú (okrem diviačej, kde sa uvádza mierny pokles). Toto sú údaje čerpané z poľovníckych zdrojov. Početnosť vlka u nás v rôznych regiónoch je ale rozdielna. A preto možno na niektorých lokalitách je predačný tlak vlka väčší.
<br/>Prirodzená regulácia v našej prírode už nie vždy funguje spoľahlivo a preto je občasný zásah človeka do populácie niektorých druhov asi potrebný. O tom by ale mali rozhodovať odborníci na základe čo najlepšieho poznania vzťahov medzi predátormi a ich korisťou.
U medveďa hnedého prof. Hell v prednáške na LPD 2005 uvádza „že v súčasnosti u nás žije asi 600 až 800 jedincov. Či je to veľa neviem posúdiť. Faktom je, že stretnúť medveďa na mnohých lokalitách nie je žiadna vzácnosť. A medveďovi, ktorý stratí plachosť pred ľuďmi a naučí sa chodiť do intravilánov asi nie je pomoci. Európske ZOO majú medveďov dosť a tak zostáva len regulačný odstrel. Každá minca má ale dve strany. Nikdy v minulosti u nás nebehalo toľko ľudí po horách ako teraz. Turistov a zberačov lesných plodov najmä v tomto období sú plné lesy. Je im jedno, či sú v národnom parku alebo rezervácii, hlavne že majú plné kýble čučoriedok. A medveď sa potrebuje na jeseň dostatočne vykŕmiť na zimný spánok. Naše bulvárne média veľmi radi prinášajú hororové správy o útokoch „krvilačných beštií“ na človeka. Ale o okrádanie medveďov o ich prirodzenú potravu chamtivými zberačmi sa málokto zaujíma.
<br/>Je mi ľúto každého človeka napadnutého medveďom. Môže sa to stať každému z nás, čo chodíme do lesa. Ale útoky medveďa na človeka boli aj v minulosti. Vtedy ale neboli bulvárne médiá.
Kinyo, píšeš o medvedici s piatimi mladými. Nemohli byť medzi nimi aj pestúni. Lebo ak to boli rovnako staré mláďatá, tak to je veľmi vzácny údaj. Možná je aj adopcia niektorých mláďat, ale aj to by bola veľká rarita.
Zrejme šlo o adopciu, pretože v tom čase sa našla medvedica - neviem z akeho dôvodu: či ju niekto strelil a nehal tak alebo ....... neviem, nebol som pri tom. Každopádne existuje video. Ak ho zoženiem, pošlem - myslim túúú s 5 mladými - rovnako veľkými. Ohľadne preplnených lesov ľuďmi - čučoriedkárov - asi by bolo potrebné začať niekde úplne v základe našej spoločnosti. Mám na mysli životnú úroveň. Ty si z BA - s najväčšou pravdepodobnosťou mi asi ani neuveríš: v niektorých "dolinách" ľudia doslova živoria, sú ochotní pracovať na dohodu za 3200,- sk/ mesiac. To v podstate nie sú ani náklady na zakladné životné potreby, nie to ešte niečo naviac. No a keď sem dobehne týpek z BA, ktorý ponúkne 70,- sk/1kg, tak sú tie lesy fakt plné. A koncom augusta nevidíš ani čučoriedku. No a potom je šelma ako medveď ktorý žije hlavne z lesných plodov, nútená zliezť niekde bližšie k dedinám, kde nájde sladkú kukuricu popr. niečo iné. A už sa medzi laickou verejnosťou šíria famy, že chudáčisko stratil plachosť, niečo s ním nebude v poriadku, treba ho streliť. V podstate som začal o ďalšom spoločenskom probléme, ktorý treba riešiť - osveta: tok informácií k ľuďom o tom, ako a prečo sa zver správa v ktorom období. Jasné, nájdu sa aj výnimky, nie vždy idú veci tak, ako by sme si priali.
<br/>
<br/>Tých problémov je v podstate viac - nelegálny výrub, pytliactvo. To, že tam bude stáť ochranár a vyberať pokuty, nevyrieši nič. Buď dostane ochranár po papuli - pretože pre toho človeka je to životne nevyhnutné: mať doma drevo, pretože plyn je momentálene neúnosne drahý, predať čučoriedky aby mal aj na niečo ine ako je chlieb a zaplatiť deťom školu - dúfajúc, že sa budú mať lepšie ako on. Alebo tú pokutu zaplatí z ďalšieho predaja čučoriedok, kšeftov atď. Možno bude musieť predať nejakú divinu do hotela v BA, TT, BB atď.
<br/>
<br/>Tým všetkým som chcel povedať, že ak spoločnosť zainvestuje do seba samej, nebude musieť vynakladať toľko energie na ochranu prírody.
<br/>
<br/>Asi by sme mali začať osvetou, aby človek prestal pracovať za 3200,- Sk/ mesiac, ale neviem ako to vyhovoriť niekomu, keď za nim stojí ďalších 1000 hladných krkov a na tú prácičku sa normálne tešia.
No, a keď sa tieto veci poriešia, potom môžeme hovoriť o komunikácii medzi poľovníkmi a ochranármi. Pretože medzi poľovníkmi sú stále ľudia, ktorý možno nemajú prácu, doma dve deti a nejako to potiahnúť musia.
<br/>
<br/>Ano, existujú aj kreténi ktorým to jednoducho nevyhovoríš. Majú všetkého dosť a aj tak drvia čo stretnú. Lenže na tých sa nedostane, pretože majú kopu známych, hádam všade - ďalší problém.
Máš pravdu, že nižšia životná úroveň obyvateľov v niektorých regiónoch môže čiastočne spôsobovať pytliactvo, nelegálny výrub, nadmerný (niekedy aj nelegálny) zber lesných plodov, ale to by sa mohli rovnako vyhovárať aj zlodeji, lupiči, atď. A nemysli si, že v BA padajú pečené holuby zo strechy:[. A v Malých Karpatoch sa pytlačí možno tak isto ako na Horehroní. A bláznivých turistov behajúcich krížomkrážom po lesoch (vrátane chránených území) a plašiacich zver nenúti k tomu drahý plyn.
<br/>Ale máš úplnú pravdu v tom, že treba začať osvetou. Osvetou medzi poľovníkmi o tom, že ochrana prírody nie je len zimné prikrmovanie a snaha o čo najvyššie stavy "úžitkovej" zveri, osvetou medzi ochranármi o tom, že aj poľovníctvo je neoddeliteľnou súčasťou ochrany prírody a spoločnou osvetou medzi verejnosťou. Ale tam, kde nepomôže osveta musia byť aj postihy. Lebo len osvetou ťažko niečo zmôžeš proti organizovanému pytliactvu alebo vykrádaniu orlých hniezd.
<br/>Ale vráťme sa späť k zoológii. Asi by bolo dobré, keby si o tej medvedici s piatimi mladými získal čo najviac informácií a odpublikoval to v nejakom poľovníckom médiu. Lebo, či už to boli jej vlastné mladé alebo nejaké adoptovala, je to vzácny prípad v rámci Európy. A bolo by škoda, keby taký údaj zapadol prachom.
Kinyo, ak chceš čakať so zlepšením vzťahov medzi poľovníkmi a ochranármi na dobu až sa u nás zníži nezamestnanosť a priemerná mzda dosiahnu úroveň EÚ, tak to ja už budem dávno penzista.
<br/>Vzťah konkrétneho človeka k prírode nie je daný hrúbkou jeho peňaženky ale charakterom toho človeka. A je jedno či je to člen SPZ alebo nejakej ochranárskej NGO.
Asi som to trochu prehnal, keď po mne hneď hádžeš pečené Bratislavské holuby:]
<br/>Na tú krásavicu sa určite popýtam. Potom som už o nej nepočul. Ale dúfam, že bude video.
<br/>Dám vedieť.
Vieš čo, nechajme toho filozofovania, lebo so mňa si tu už robili srandu, že píšem ako farár. A aj Tebe to hrozí.:[
<br/>Vráťme sa k tým dravcom. Vyznáš sa aj v pernatých dravcoch?
Ja netvrdím, že sa v nejakých vyznám - k tomu mi treba ešte veľa. Ťahám z toho čo som zažil + teória. Ale to je jedno. Pernaté veľmi nie. je tu toho málo, objavý sa raz v roku a potom sa po ňom zľahne zem - to bude zrejme sokol sťahovavý - k nemu sa dá dostať tak na 30m. Ale ostatné je všetko strašne plaché, stačí, že zoberieš do rúk ďalekohľad a už to leti preč. Dá sa pozorovať jastrab. Bola aj kaňa aj myšiak, dokonca orol skalný - toho som zhliadol ešte ako chlapčisko. Zrejme posledný kus v tejto oblasti - ktovie kde sa podel???
<br/>Žije to ešte vôbec na Slovensku a ake sú vyhliadky??? - myslím orol.
Orol skalný "ešte žije" na Slovensku (našťastie) a populácia je stabilizovaná. Tvorí ju cca do 100 párov. Na prvý pohľad to možno vyzerá ako slušné číslo, ale nie každý pár hniezdi každý rok a len menšia časť párov úspešne vyvedie mláďa. Tento rok vyletelo cca 30 mláďat (pokiaľ si dobre pamätám). A dospelosti sa dožije asi 10% t.j. asi 3 mláďatá. Loví často aj líšky a kuny, ktorých je u nás všade dosť. Hniezdi aj na Horehroní. A u Vás hniezdi ešte aj orol krikľavý, ten je ale menší a loví hlavne myši a žaby. A je sťahovavý. Teraz už cestuje do Afriky na zimoviská.
<br/>No a vyhliadky do budúcnosti....tak tie sú také, o aké sa orlom mi ľudia postaráme.
To si ma prekvapil, paké číslo som nečakal. Myslel som, že to už vôbec neexistuje a svojím deťom to budem ukazovať len na obrázkoch. Nerobia sokoliari nejaké akcie - lov líšok s orlom??? To by som si rád pozrel.
Kinyo, jáger by mal vedieť, čo mu lieta nad revírom. Vidím, že osveta ohľadom pernatých dravcov je potrebná. ......Ale neber to vážne. Ja mám tiež problém rozoznať chovného srnca od nechovného.:[
<br/>Sokoliari robia akcie - predvádzanie pre verejnosť a robievali na jeseň aj lov líšok s orlom.
<br/>Ale najkrajší pohľad je keď vidíš orla vo voľnej prírode. A ešte, keď tak vidíš ako letí s líškou v pazúroch, tak to je zážitok;).
Kinyo, ešte k tým rysom - stará + 2 mladé + starý - a stálo Vás to 8 ks vysokej. Aká to bola vysoká - pohlavie, vek? A stopy usvedčovali jednoznačne rysa? Myslíš si, že rysov je veľa?
Vysoká - jelenčatá + šmolky tak do 2 rokov maximálne. Staršie prežilo. Bol jeden vlk, nepredpokladám, že by sa do toho pustil on. Zatiaľ má zajace a myši. K rysom je ťažko zaujať stanovisko, sú strašne opatrné, majú 2 vysoké školy v maskovaní. Rysa som videl 3 krát aj to na krátko, v dvoch prípadoch bol viditeľný rozdiel vo veľkosti ale tretííí, nie som si istý, či to bol ďalší väčší, alebo ten istý. V zime sa stačí trochu pomotať a najdeš stopu - problem to nie je. Momentálne viem o dvoch. Však vieš aké sú stavy vysokej a srnčej v oblasti Nízkych tatier. A či sú 2 veľa na nejakých 9 x 5km samozréjme cca.
<br/>Rys je teritoriálna šelma, v zime sa objavia výnimky, ale v lete sú dva v jednom ter. určite a hlboko vo svojích ter. To mi je čudné a nabáda ma to k pocitu, že sa mu začína dariť.
<br/>Doteraz to nebolo, sú to posledné 3, 4 roky. Starí poľovníci tvrdili, že rysa vidíš raz za život, strašné šťastie vidieť rysa v našej lokalite. Teraz ho uzrieš, keď chodíš pravidelne do lesa.
Kinyo, neviem, aký máte veľký revír, ale teritórium rysa je určite väčšie. Odhadujem že pokrýva plochu cca 3 polov. revírov. A teritórium kocúra má inú veľkosť ako samice. Myslím si, že Tvoji rysy pôsobia aj v susedných revíroch.
<br/>A Hell odhadoval v r. 2005 početnosť rysa na Slovensku na cca 250 jedincov.
Určite pôsobia aj v susedných poľovných revíroch. Lenže ja som nehovoril o konkrétnom PR nejakého PZ, hovoril som o rysích revíroch, ktoré sa prekrývajú a to na dosť veľkej ploche.
<br/>Alebo je to normálne???
Kinyo, nechcel som spochybňovať Tvoje pozorovania, len diskutujem. Keď napíšm blbosť, kľudne ma oprav.
<br/>Teritórium rysa by malo byť tuším cca 50 km štvorcových. Záleží od dostatku potravy a ďalších okolností. Teritórium kocúra a rysice sa prekrývajú. Otázne je akého pohlavia boli tí Tvoji dvaja.
<br/>Zaujímavé je, že si videl starého pri rysici s 2 mladými. Nebolo to náhodou v čase párenia? Lebo kocúr sa zaujíma o samicu len koncom zimy a zvyšok roka je samotár.
<br/>Ale stopovanie rysa v zime je pekný adrenalín. Tam kde ten prešibaný kocúr prešiel po povrchu, tam sa ja prepadával do snehu aj po pás.
<br/>A s tým, či sa mu darí....to máš tak, tam kde sa na neho nepytlačí, tam sa mu asi darí. A u Vás sú asi vzorní poľovníci.
......Ale neber to vážne. Ja mám tiež problém rozoznať chovného srnca od nechovného.:[