Kobra, veľmi nerád bývam vulgárny ale: podľa mňa si veľký teoretik, veľa čítaš a v minulosti si ma ZŠ pravdepodobne robil predsedu KMČ... Prezentuj tu aj výsledky práce slov. odborníkov, či českých, sú tiež veľmi zaujímavé ale iba málo korešpondujú s tvojimi ideami...
divim sa vam že nan ešte niekdo reaguje ved on nema nič ine na robotu než vas tu svymi teoriami vytačat a potom sa doma v kutiku odbavuje ako ste mu naleteli:)
Gratulujem ti, uspesne si sa prepracoval do pozicie ala Stefan Hrib, ten vie asi tiez pravopis, tiez ma patent na rozum a trpí pocitom vlastnej geniality aj ked neuznanej, dokonca ma par obdivovatelov ibaže pre vačšinu ludí je obyčajný šašo
Občas by sa mal postáť, zamyslieť sa a prečítať si čo si napísal predtým. Niektoré tvoje výroky by potom mali v sebe viac logiky a sám by si nepopieral svoje predošlé úvahy. Konkrétne naposledy o zamrznutej repe. Ak by to bola úplne pravda potom by v Skalici nedosahovali také výsledky. Nezdá sa mi, že by tam nemrzlo - alebo sú tie kopy repy na fotkách vyhrievané? Ostatne veľkosť tých kôp nesvedčí o tom že prikrmujú ale že kŕmia. To tiež mierne nabúrava tvoje teórie. S opatrnosťou pri prikrmovaní obilninami s tebou čiastočne súhlasím, mali by sa podávať ešte pred príchodom zimy keď ich zver použije na vytvorenie tukových zásob a potom už len občas a dietnejšie ako napr. ovos. Ale to o kukurici a diviakoch boli úplné bludy. A ešte k stresu. Za jediný stresujúci faktor považuješ človeka. A čo tak útoky predátorov a poranenia po tých neúspešných(ako levi- ulovia len asi každý desiaty kus, zaškrabnú ich však asi viac), dlhotrvajúce sucho a iné výčiny prírody. Stres z postrelenia- prakticky u každého kusa raticovej zvery nachádzame staré strelné rany alebo minimálne päť opuzdrených guliek v tele. Nebuť smiešni.
no už nevieš ako sa odbavit ,slovenčina nieje moj materinsky jazyk a som rad že ju viem ako ju viem ,ale na to že ty si slovak tak si myslim že by si sa mal hambyt ,pretože slovaci boli vždy narod rozumny a pochybujem že by daktory z nich take kokotiny pardon za vyraz ako ty napisal
Kobra nedalo mi nereagovať.
<br/>U nás ročne podáme okolo 15 ton jadra túto sezónu 17 (taká miešanka kukurica,jpšenica,slnečnica,jačmen...) a nestalo sa že by nám niečo padlo alebo nedaj bože čo len hnačkovalo(ani u susedov).Treba dodať ze jadro je uskladnené v suchu a dáva sa sústavne (skoro dene) po trochách.Samozrejme že dostatok sena je ZÁKLAD!!! seno je aj lucerkové plus nejaká ta repa.Ja ako dezert som si zohnal ešte okolo 500kg jedlých gaštanov(to bola mlsanička!).Chcem len povedať že tie vaše teórie u nás vôbec neplatia!, a čudujem sa čo to máme za jeleniu,srnčiu a čiernu zver.
<br/>Neviem či sa neriadíte podľa ľud. múdrosti , určite tu jednu poznáte, Že odhladu sa ešte nikto n......l .
Konecne si to nazval presnym terminom [r]SU TO LEN TVOJE TEORIE [/r].
<br/>
<br/>Ale som rad, ze si sa zapojil do tejto temy aby si vyprovokoval chlapov k diskusii a ja som sa mohol poducit od takych PRAKTIKOV ako su napr. Medard, Lubenko, Astronom, Eno Nuno, Jager133 a ostatny nemenovany co to o prikrmovani a ich skusenostiach.
Kobra chce povedať asi toto:
<br/>V závislosti od dåžky svetelného dňa sa prežúvavej zveri v zime mení prostredie v bachore - tzn. že sa zmenšujú klky čím sa zmenšuje plocha sliznice a rovnako sa mení aj zloženie bachorovej mikroflóry, ktorá je zodpovedná za trávenie. Prežúvavec totiž sám o sebe nevie stráviť rastliny len pomocou napr enzýmov ale "robia" to baktérie a nálevníky, ktoré sa neskôr pri pasáži do slezu (vlastný žalúdok) a čreva sami stávajú súčasťou potravy prežúvavca (zabezpečné sú takto bielkoviny).
<br/>To znamená že ak sa prežúvavec napchá v zime jadra (hlavne kukurice a pšenice) nie je ju schopný stráviť v plnom rozsahu preto táto potrva v bachore bez prístupu vzduchu kvasí a vzniká acidóza (prekyslenie). Tento stav si zver kompenzuje zvýšeným príjmom vlákniny - seno (pokiaľ nemá seno spôsobuje lúpaním škody na lesných porastoch).
<br/>Preto sa odporúča prikrmovať jadrom hlavne v jeseni a začiatkom zimy, keď ho zver vie zúžitkovať aby sa dobre pripravila na zimu (ako to tu už niekto napísla - zalojovala). Hlavne srnčia zver čerpá potom počas zimy množstvo energie.(zrejme preto sa je okrúhlejšia ako v lete, + zimná srsť a niekomu sa zdá že v lete hladuje)
<br/> Potom (od začiatku decembra) treba jadra ubrať a dodávať hlavne kvalitné seno, dužiny a pod. Z jadra je na zimu najvhodnejší ovos, ktorý obsahuje dostatočné množstvo vlákniny. Seno treba následne podávať až do jari aj keď je už zelená pastva aby zver prešla touto zmenou plynule - teda dovtedy pokiaľ ho zver neprestane brať.
<br/>Hnačky v zime spôsobuje hlavne spásanie repky olejnej (dvojnulky), ktorú zver s obľubou spása.
<br/>
<br/>Ale myslím, že to väčšina vie.
A ešte niečo:
<br/>Kobra,
<br/>vysvetlíš mi prečo by mala líška, ktorá má dostatok potravy a vynikajúce podmienky, len štandardný počet šteniat, a líška (prípadne iná samica) v strese nadštandardný?
<br/>A prosím povedz mi o aký zdroj si sa opieral pri teórii že ak sa uvoľní viacero vajíčok tak sú pofidernej kvality?
<br/>Ako to myslíš, že vonkajšie prostredie má vplyv na „chromozómovú sadu“?
<br/>Vysvetlíš mi ako sa môže líška pri dostatku potravy vyliečiť z besnoty alebo hoc z prašiviny (svrabu) ???
<br/>Vysvetlíš mi ako sa zver vylieči počas zimy z endoparazitóz?
Ďakujem, ale to asi nebude Kobrová teória.Samozrejme tomu chápem a je mi jasné že všetkého moc škodí.Ale jednoznčne tvrdiť neprikrmovať je podla mňa scestné a aj trochu(trochu dosť) choré.
<br/>Dohodnime sa tu skôr na tom ako bolo spomenuté Čím,Kedy,Ako,Kde.
Kobra ak tu uvádzaš ten príklad z alkoholom, OK ale uvedom si prosím fakt, že alkohol v rozumných množstvách sa dá považovať ako KLAD a nie ZÁPOR čo je aj vedecky a medicínsky dokázané. v mnohých krajinách EU je dokonca určite promile za volantom povolené a uvažuje sa na SK aj o tom, že malé pivo pred jazdou nebude považované za porušenie zákona. a skús teda porozmýšľať či to takto neplatí aj u zrnovín lebo pravdupovediac ani u nás nebol zaznamenaný žiadny úhyn ba dokonca ani hnačkovanie zverí
Kobra
<br/>Neviem ako si došiel k záveru že "Skaličania" nekrmia jadrom a že vtom tkvie úspech ich manažemntu danieljej zvere.Opak je pravdou ,jadrom krmia a to v priebehu roka podajú 600 metrákov jadra.Ten kto si prečíta ten článok, dôjde k záveru v čom spočíva tajomstvo ich úspechu (a tvrdit že nekrmia alebo nekrmia jadrom je nepravda).
<br/>Podla mňa to je disciplínou a tvrdou prácou.
jedna moja chabá poznámka k spásaniu repky zverou: u nás na asi 12ha výseve jedného PD (v celom našom PZ jedinom) sa minulú zimu pernamentne zdržiavalo okolo 25ks srnčej a do 30ks jelenej (z toho 8 jeleňov II-IV VT z čoho som bol milo prekvapený), tá však ku krmelcom ani nechodila, v blízkosti máme v úseku 3 kŕmelce pravidelne dopåňané kvalitným senom (lucerka, ďatelina), letninou, jadrom aj dužinou... seno zver takmer nebrala, zato jadro neustále, tak isto aj dužinu, prekvapený som bol z toho, že na rozdiel od sena brala srnčia dobre letninu, zver nehnačkovala ani nebol žiaden úhyn... to podľa mňa iba potvrdzuje to, že repka je v malom množštve vhodný doplnok potravy pre zver, hovorím v malom množstve, nie o lánoch na dolniakoch, kde sa často repka pre svoju atraktivitu pre zver stáva hlavným, často jediným zdrojom potravy... vidieť to tento rok, keď je na tomto poli ozimá pšenica, zver vymetá krmelce (a nie iba preto, že je pomerne tuhá zima), ako od jadra tak aj sena a tie 2 políčka, kde sme na jeseň vysiali repku zver dávno vypásla...
niečo z iného súdka: veľmi sa nám osvedčil aj výsev miešaniek (ovos, hrach, vika, peluška, ďatelina, lucerka) - to bol pre zver úplný magnet, dokonca do toho chodili aj diviaky ( u nás pri odlove 10 - 15 ks je to trošku zriedkavejší jav:))), je z toho aj veľmi kvalitné seno, príprava asi taká ako pri lucerke alebo ďateline, len ovos musí tvoriť tal polovicu celej miešanky, lebo tá má inak tendenciu dosť políhať a potom hniť... škoda, že sena bolo z toho málo, zostalo iba to, čo som mal pri chalupe ohradené, čo bolo na políčkach, zver spásla, seno z toho brala zver dobre... tak isto to bola dobrá príprava políčka na ďalšie 2 roky - potom tam rástla ale už iba ďatelina, sem tam lucerka, čo bolo aj tak dobreale už začínala preratať aj púpava, tak sme to na 3. rok ale už znova zorali a na jeseň nasiali repku a na jar tam pôjde dúfam znovu takáto miešanka...
Prezentuj tu aj výsledky práce slov. odborníkov, či českých, sú tiež veľmi zaujímavé ale iba málo korešpondujú s tvojimi ideami... 
