Poľovna straž

Neprotirečíme Vám, snažíme sa poukázať na základný problém t.j. na skutočnosti nedodoržiavania členskej discipliny, interných zväzových predpisov ako aj zákona a vyhlášok, čo značne poškodzuje poľovníctvo a predovšetkým poľovníkov, ktorí to myslia uprímne, sú poctiví, spravodliví. Vami uvádzané príklady len potvrdzujú naše tvrdenia. Zaujímavé je, že predovšetkým všetko začína porušovaním členskej disciplíny a nekoná kompetentný t.j. výbor a členská schôdza PZ ( presne sýstem ja nevidím tvoje a ty moje prešľapy ), prerastá to do porušovania interných zväzových predpisov a nekoná ani dozorná rada SPZ tak ako by mala. V poslednom štádiu už dochádza až k porušovaniu zákona a vyhlášok, tu je parketa štátnej správy, teda lesných úradov a ak treba aj orgánov činných v trestnom konaní. ( Máloktoré previnenie splňa až podmienky previnenia, ktoré môže riešiť LÚ, väčšinou ide o charakter čl. disciplíny, resp. porušovanie interných zväzových predpisov ). Ak by poľovníci, ich kompetentné orgány, konali už v zárodku a potlačovali nespravodlivosť, porušovanie disciplíny, dbali na povinnosti svojích členov, ale aj na úplatňovanie práva členstva v PZ, SPZ, nebol by obraz poľovníctva taký o akom diskutujeme.

Nie som zástancom praktík, ktoré nám škodia, som skôr zástancom nekompromisného postupu. V tom sme zrejme zajedno. No sú to veci, ktoré sa postihnutým moc nepáčia, a teda hľadajú cestu, ako sa z toho vyvliecť. A práve úkony, ktoré nie sú úplne v súlade so zákonom, im dávajú na to priestor. Teda konajte nekompromisne, voči tomu nebude mať normálny poľovník námietky, ba Vás i podporí! No nenechávajte pre zmetkov pootvorené zadné vrátka. Ono súd sa drží litery zákona, a nie dobrého úmyslu. V tomto duchu som písal svoje príspevky.
<br/> Na LU registrujete základné dokumenty PZ, a pokiaľ viem, aj pripomienkujete a dávate dopracovať. Tu je prvopočiatok zákonnosti a disciplíny - tieto dokumenty musia byť v súlade s právom. A postup pri ich posudzovaní musí mať podľa mňa sled: zákon, vykonávacie vyhlášky...stanovy SPZ, JPaDP... Často sa totiž stáva, že dokumenty PZ idú mimo tento sled s odvolaním sa na uznesenie ČS ako najvyššej inštancie.
<br/> Viem, že pár ľudí z úradu nemá šancu ,,striehnuť“ kde sa čo deje. Tiež mi je jasné, systém kontroly vo vnútri PZ je citlivý na mnohé faktory, preto by bolo namieste iniciovať iný, nezávislý systém. Aký, to je vec diskusie, ale mal by byť na báze nezávislých profesionálov.
<br/> Pravdou však asi bude aj to, že tu „nakúpite“ aj za prácu iných LU;) ... nech Vám slúži ku cti, že ste jediní, ktorí sa takto verejne na týchto stránkach prezentujete.

Fandim vam,asi malo je takych ,ako ste vy vo vasom PZ.LOVU ZDAR

Toto je z generalnej prokuratury material.
<br/>
<br/>Dôraznejšie na environmentálnych škodcov
<br/>Prírode musí pomáhať kvalitná a nekompromisná profesionálna inštitúcia
<br/>Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prišla v druhej polovici minulého roka s legislatívnou iniciatívou na založenie profesionálnej inštitúcie ochrany prírody. Zásadným podnetom boli početné signály nepriaznivého stavu na tomto úseku, najmä krikľavé prípady porušenia rybárskeho a poľovníckeho práva. Podrobnejšie informácia podáva prokurátor Generálnej prokuratúry SR JUDr. Ladislav HANNIKER, špecialista na trestnú činnosť proti životnému prostrediu.
<br/>Dlhodobo poukazujeme na skutočnosť, že postih ekokriminality nezodpovedá jej skutočnému rozsahu. Je nedostatočný na všetkých sledovateľných úrovniach. Prejavuje sa to v postupnom znižovaní počtu odhalených a potrestaných páchateľov, v náraste spôsobených materiálnych, ekologických a morálnych škôd. Azda najlepšie možno tento nepriaznivý trend sledovať na vývoji pytliactva, ktoré predstavuje najpočetnejšiu kategóriu trestných činov proti životnému prostrediu. Pripojený graf výrečne dokumentuje nárast trestných činov spadajúcich pod § 310 Trestného zákona. Za varovný signál považujeme najmä prudko stúpajúci počet stíhaných osôb v rokoch 2000 až 2002.
<br/>Treba zdôrazniť, že nevyhnutnosť profesionalizovať ochranu prírody sa vonkoncom netýka len postihu pytliactva. Dlhodobo sa vyskytujú a spoločnosť zaťažujú závažné problémy na úseku odpadového hospodárstva (kauza skládky komunálneho odpadu v Pezinku), porušovania ekologických vzťahov v chránených prírodných oblastiach a rezerváciách (Tichá a Kôprová dolina vo Vysokých Tatrách), rozkrádanie národného prírodného bohatstva (prideľovanie lukratívnych prírodných lokalít stavebným developerom), prekvitajúci nelegálny obchod s chránenými živočíchmi a rastlinami a podobne. Uvedené problémy majú jasne stúpajúci trend a so zhoršujúcimi sa ekologickými podmienkami možno predpokladať ich kvantitatívny nárast a kvalitatívne prehlbovanie. Ide o široký okruh spoločenských vzťahov, ktoré je treba riešiť primerane ich porušovaniu a s naliehavosťou zodpovedajúcou ich závažnosti. Objektívne sa totiž dotýkajú každého z nás a skôr či neskôr začnú rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať náš každodenný život.
<br/>Na pripravované zmeny, obrazne povedané, bolo neskoro už včera. Potreba novej inštitúcie na ochranu prírody vyplynula i z praktických skúseností okolitých vyspelých štátov, kde sa ochrana prírody stala prioritou v hierarchii spoločenských hodnôt a venujú jej zvlášť veľkú pozornosť. Na čele tohto úsilia je Európska komisia. Ako na bežiacom páse produkuje predpisy a smernice, ktoré sa premietnu do vnútroštátnej legislatívy členských štátov únie tak, aby bola v súlade so životnými záujmami celého spoločenstva. Je vylúčené, aby v tomto úsilí stála Slovenská republika bokom. Prevzali sme napríklad Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín známy pod názvom CITES (Convention International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora, Washington 1973). Otázkou zostáva, koľkí kompetentní tento rozsiahly materiál poznajú, a najmä, koľkí podľa neho aj konajú. Slovenská mentalita je postavená na dlhodobo pestovanej ilúzii, že pokiaľ nejde o život, nejde o nič. Mnohé, naozaj závažné predpisy neberieme vážne, ale iba naoko. Kým sa nás nezačnú bezprostredne dotýkať a spôsobovať nenapraviteľné škody. Potom je však už spravidla neskoro. A problém európskej environmentálnej legislatívy, slovenskú nevynímajúc, či sa nám to páči, alebo nie, sa týka života a smrti.
<br/>V našich pomeroch treba ešte poukázať aj na vysokú mieru skrytej kriminality environmentálnej povahy. Odborníci predpokladajú, že evidovaná kriminalita predstavuje len pomyselný vrchol ľadovca, čo je asi dvadsať až tridsať percent skutočného stavu. Zhruba dve tretiny pripadajú na neodhalenú, a to najviac vo zvlášť nebezpečnej organizovanej podobe.
<br/>Hrozivý ľadovec kriminality
<br/>Analýzy generálnej prokuratúry nasvedčujú tomu, že existuje celý rad objektívnych i subjektívnych príčin pretrvávajúcich nedostatkov v boji proti rozmáhajúcej sa environmentálnej kriminalite. Od nízkej úrovne právneho vedomia občanov, cez vážne medzery v legislatíve, ekonomickú situáciu štátu, nízky stupeň vymožiteľnosti práva až po stále agresívnejšie, rafinovanejšie a drzejšie individuálne i organizované snahy obohatiť sa na úkor prírodného bohatstva, nad ktorým v duchu ústavy bedlí štát.
<br/>Za jeden z najzávažnejších dôvodov nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácie treba považovať súčasnú právnu úpravu ochrany prírody, ktorá bola zverená dobrovoľným aktivistom a občianskym združeniam. Na Slovensku pôsobí okrem štátnej ochrany prírody a orgánov činných v trestnom konaní aj rozsiahla ochranárska komunita rôzneho druhu a zamerania, i stráže zastrešené prevažne občianskymi združeniami, napríklad Slovenským rybárskym zväzom a Slovenským poľovníckym zväzom. Súčasná právna úprava spomínaných orgánov sa vyznačuje na všetkých úrovniach najmä nedostatkom odbornosti, osobnej vyspelosti a skúsenosti, no najmä nedostatočným rozsahom právomocí, ktorý by im umožňoval vykonávať vskutku účinnú a efektívnu ochranu prírody. Platí to o všetkých druhoch stráží, ktoré sú zahrnuté pod pojem „verejný činiteľ“ v § 128 odseku 1 Trestného zákona, teda o lesnej, vodnej, rybárskej, poľovníckej stráži a stráži prírody.
<br/>Ide o právne nástroje predchádzajúceho režimu, zavedené legislatívou v šesťdesiatych rokov minulého storočia. Tá predpokladala, že trestná činnosť na úseku ochrany prírody vlastne ani neexistuje, a pokiaľ sa nejaké jej náznaky naozaj prejavia, na ich utlmenie postačí vhodne usmernená propaganda, plagáty, heslá, v krajnom prípade dobrovoľný ľudový aktív v podobe rôznych stráží. Veď stále platný inštitút poľovníckej stráže pochádza zo zákona o poľovníctve z roku 1962. Rovnako rybárska stráž fungovala do roku 2002 na základe zákona o rybárstve z roku 1963. Hoci práve tento zákon vystriedal úplne nový a rybárska stráž dostala právomoci veľmi sa približujúce právomociam policajného zboru, prax ukazuje, že ani takéto podopretie jej autority zďaleka nestačí a pytliaci ho prakticky neberú vážne.
<br/>Inými slovami, proti súčasnému, sofistikovanému zločinu v kapitalistickej spoločnosti nemožno účinne bojovať socialistickými metódami, založenými na predstavách o účinnosti dobrovoľných aktívov a právnom uvedomení obyvateľstva. Za toto poznanie sme zaplatili krutú cenu vo všetkých oblastiach kriminality - hospodárskej, drogovej, mravnostnej, než sme siahli po primeraných nástrojoch. Iba v oblasti ochrany životného prostredia sme to ešte neurobili.
<br/>Nasledujme vyspelejších
<br/>Je zrejmé, že ak občania nemajú natoľko vyvinuté právne vedomie, ako ho majú napríklad občania Škandinávie, tak ochranu prírodného bohatstva musí zabezpečiť štát. A to prostriedkami a metódami, zodpovedajúcimi dosiahnutému stupňu vývoja a ohrozenia. V hospodárskych, finančných i kultúrnych súradniciach sme sa dostali na úroveň civilizovanej Európy, ale v oblasti legislatívnej ochrany prírody to neplatí. Zastali sme kdesi v polovici minulého storočia. Naša aktivita, či skôr pasivita vychádza z oportunistického princípu, že z cudzieho krv netečie a príroda si nejako poradí aj sama. Je to zlý sebaklam.
<br/>Existuje celý rad konkrétnych prípadov a poznatkov, že špecializovaný, plne profesionalizovaný orgán ochrany prírody, vybavený dostatočným materiálnym a personálnym zázemím, ako aj zodpovedajúcimi právomocami, je schopný vybudovať si dostatočnú autoritu, reálne chrániť elementárne environmentálne vzťahy a záujmy na úrovni zodpovedajúcej zákonu. Na tento záver máme príklad z vlastnej skúsenosti, ktorú sme získali v Kanade.
<br/>V roku 2002 sme pri love lososov zažili kontrolu policajta z Ochrany prírody provincie Ontário. Stalo sa tak v kempe, vzdialenom desať kilometrov od rieky, v ktorej sme lovili. Prišiel počas prietrže mračien v hustom daždi a blate. Jeho čierny mohutný džíp, vyzbrojený všetkými možnými signálnymi svetlami dával tušiť, že nejde o žart. Policajt nemal viac ako dvadsaťpäť rokov a okrem koltov, obrannej brokovnice, pút a dlhočizného obušku bol vybavený notebookom najnovšej generácie a minimálne tromi spojovacími modulmi. Bez ohľadu na počasie vybehli všetci naši susedia z bungalovov, postavili sa v septembrovom daždi do dlhého radu a bez reptania čakali, kým sa dostanú pod striešku džípu a budú môcť mladíkovi v uniforme ukázať svoju loveckú licenciu. Boli sme poslední a policajt si všimol, že sme sa veru neponáhľali. Naoko priateľsky nám pohrozil prstom a my sme pochopili, že už nikdy si nemôžeme dovoliť prepych posledného miesta v tomto rade. A kto boli tí „informovaní“? Americkí, nemeckí a švédski poľovníci, ktorí sa tu pravidelne stretávali na love medveďov baribalov. Ľudia, ktorým bolo jasné, že zaváhanie pri tejto kontrole mohlo mať za následok okamžité predvedenie pred vyšetrujúceho sudcu, nezaplatiteľnú pokutu a pečiatku v pase, ktorá vás z loveckých aktivít akéhokoľvek druhu v Kanade doživotne diskvalifikuje. Na vlastné oči sme sa presvedčili, že kanadská demokracia je predovšetkým neoddiskutovateľná autorita zákona a jeho predstaviteľov. Viete si niečo, čo aj len vzdialene podobné predstaviť u nás vo vzťahu k nášmu amatérskemu strážnikovi z ľudu?
<br/>So všetkou zodpovednosťou možno konštatovať, že dobrovoľnícke a amatérske metódy ochrany prírody sa v súčasných sociálno-ekonomických podmienkach prežili. Je neúnosné, aby rozsiahle vzťahy na tomto úseku riešili amatéri, hoci aj vybavení štátnymi insígniami a pofidérnym štatútom verejných činiteľov. Slovko „pofidérny“ nemá v tomto prípade hanlivý význam. Treba však skutočne zvážiť, či možno za rovnako uznávaného verejného činiteľa považovať osobu, ktorá, na rozdiel napríklad od policajta, prokurátora či sudcu, získa takýto štatút za jeden deň elementárneho školenia a správne vyplní test. Nie je ťažké predstaviť si takto pripraveného verejného činiteľa v praxi, najmä pri riešení zložitých trestnoprávnych prípadov.
<br/>Od amaterizmu k profesionalizmu
<br/>Máme celý rad relevantných signálov i konkrétnych poznatkov, že amaterizmus, s akým sa dodnes pristupuje k ochrane prírody, je jedným zo základných dôvodov vyslovene zlého stavu jej ochrany a dôvodom vzrastajúcej kriminality namierenej proti základným environmentálnym prioritám štátu. Stagnácia, či dokonca pokles počtu stíhaných osôb, ako ukazuje graf, sú jasným signálom na nevyhnutné reformy. Dokazujú vyčerpanie možností, ktoré priniesla do boja proti environmentálnej kriminalite dobrovoľná aktivita stráží. Spoločenská požiadavka znie: boj treba viesť na kvalifikovanej a najmä profesionálnej báze. Celého komplexu tejto životne dôležitej témy sa musia trvalo a na najvyššej dosiahnuteľnej úrovni zmocniť profesionálne útvary ochrancov prírody ustanovené zákonom, náležite odborne pripravené, fyzicky, materiálne a morálne zodpovedajúce úrovni druhej strany barikády, pripravené zasiahnuť vo dne v noci. Ochrana prírody sa musí stať už nielen vecou srdca, ale aj vecou autority a sily štátu. Generálna prokuratúra vidí jedinú možnosť ako splniť túto spoločenskú objednávku v zriadení osobitných policajných útvarov na báze novely zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore.
<br/>Podstatu našej legislatívnej aktivity bez výhrad akceptovali všetky zainteresované orgány a inštitúcie. Pod gestorstvom ministerstva pôdohospodárstva sa v auguste 2008 vytvorila špeciálna pracovná skupina, aby novelu pripravila a zakotvila v nej inštitút Prírodnej polície (dočasný pracovný názov) ako neoddeliteľnú súčasť policajného zboru. Jej príslušníci budú mať všetky povinnosti a právomoci ako ostatní policajti. Môžeme verejnosť so všetkou vážnosťou ubezpečiť, že výsledkom činnosti komisie by mali byť už v tomto roku také opatrenia a zmeny, ktorá posunú boj proti trestnej činnosti na úseku ochrany prírody a krajiny do celkom nových dimenzií.
<br/>Ďalšiu činnosť doterajších dobrovoľných aktívov v podobe rôznych druhov stráží vôbec nepovažujeme za problém. Zostanú zachované, otázkou bude len ich postavenie v pozícii verejných činiteľov. Ich úlohy a náplň práce sa zásadne zmenia. Budú predovšetkým vytvárať potrebné podmienky na odhaľovanie a dokumentáciu trestnej činnosti orgánmi špecializovanej polície. Pôjde o takzvaný plný servis pri kontakte s trestnou činnosťou, najmä zabezpečenie miesta činu, identifikáciu a zadržanie páchateľov, zabezpečenie a dokumentáciu vecných dôkazov, zaistenie svedkov a podobne. Rátame s tým, že sa vzájomná súčinnosť prejaví v obrátenom garde. Kým doposiaľ si orgány stráží vyžadovali pomoc polície, teraz to bude naopak. Polícia bude primárne aktívna a ona si bude vyžadovať prípadnú asistenciu dobrovoľného aktívu. V rámci vzájomne koordinovaných akcií, v ktorých sa bude spájať odbornosť práva so znalosťou miestnych pomerov a prírodných špecifík, bude možné využiť všetky zákonom stanovené prostriedky vrátane donucovacích, použitie zbrane nevynímajúc.
<br/>Bez výchovy to nepôjde
<br/>Pochopiteľne, že samotná represia nikdy nevyriešila podstatu veci a nespoliehame sa na ňu ani v tomto prípade ako na zázračný všeliek. Naopak, značná časť aktivít tejto polície a na ňu napojených orgánov bude mať preventívno-výchovný charakter s prednostným zameraním na deti a mládež. Tá však, aspoň v začiatkoch, nebude určite dominantná.
<br/>Za nevyhnutné považujeme urobiť akýsi východiskový poriadok, položiť základ v podobe uvedomenia a disciplíny, podobnej tej, ako ju poznajú a celkom prirodzene akceptujú americkí, nemeckí a švédski lovci baribalov v kanadskej provincii Ontário. Dobre sformulované zákony a ich profesionálni vykonávatelia, oddaní ochrane prírody telom i dušou, sa musia stať chrbtovou kosťou pripravovaných zmien. Ich uvedenie do života považujeme na generálnej prokuratúre za mimoriadne dôležité. V spolupráci s policajným zborom priebežne vytvárame na ich realizáciu potrebné organizačné opatrenia, vrátane špecializovaných útvarov a koordináciu ich činnosti.
<br/>Do nášho projektu sme zapojili nielen slovenské, ale aj medzinárodné inštitúcie. Osobitne slovenského zástupcu v medzinárodnej agentúre prokurátorov Eurojust v Haagu. Už dnes sú jeho služby a pomoc neoceniteľné. Upevnil nás v presvedčení, že zákonná ochrana životného prostredia vo všetkých jeho podobách je vlastná nielen nám na Slovensku, ale prakticky celej Európe i svetu.
<br/>Ladislav HANNIKER
<br/>
<br/>P.S.- Čo na to povedať? Môj názor je taký, že poľovníci si vždy vedeli urobiť poriadok vo svojich radoch a nepotrebovali sme a ani nepotrebujeme trestné komando.

takto vyzerá článok do novín, a nie odborný materiál, je to len niekoho pohľad, názor. ale pekne dlhý....

Je to dlhé ale som sa cez to prelúskal. Má pravdu. Podstatné je aby to bola zložka Policajného zboru a nie zase nejaká samostatná pseudo polícia ako už máme dnes (mestskú, železníčnú) a nikto potom nevie, čo od neho kto môže žiadať. Keby vznikla samostatná zložka policajného zboru pomohlo by to. Osobná skúsenosť : Našli sme zjavné stopy po pytliactve cca 6 hod staré, bolo tam miesto kde kus padol, strieľané bolo z asfaltovej cesty, koľaje na lúku, bolo svedectvo osoby, ktorá býva na okraji dediny, že videla dodávku bielej farby so zásuvnými dverami. Privolaní policajti (hliadka) si miesto pozreli a neurobili ani len zápis.

Myšlienka je to dobrá, len záleží na tom kedy, ako a kým bude realizovaná a kto bude vykonávať danú funkciu...

Tuším, že aj Poliaci majú profesionálnu stráž. Myslím, že aj u nás čosi podobné časom príde skôr či neskôr. A nebolo by to podľa mňa zlé, ak by to prišlo čo najskôr.

Papo, dávam Ti za pravdu, ale presne takto som to obdržal. Nech už je to akokoľvek, nemyslím si, že by Hanniker hovoril do vetra, súdiac napr. podľa zákona o rybárstve a kompetencií rybárskej stráže. Aj v tom bol &quot;iniciatívny&quot;.
<br/>dusan, tiež si myslím, že Poliaci majú profesionálnu stráž a to už viac rokov.

juuuuj, nedobrý si dal príklad:]... skús ma niekedy nájsť na pokeci...