Dobrý deň. Celkom zaujímavá diskusia. Dal som si tú námahu (kvôli korektnosti) a prečítal si každý príspevok od počiatku tejto diskusie..asi sa to aj očakáva..
<br/> Som aktívny poľovník (nielen lovec alebo strelec). Nie som lukostrelec (kušo..., prako...). Napriek tomu nehovorím lovu lukom zásadné nie. Ale ani horlivé áno. Zatiaľ. Zákonodarcovia by to mali v každom prípade prebrať zo všetkých možných stránok, aspektov, uhlov pohľadov,... , a hlavne včas predložiť na verejnú diskusiu, kým by sa táto - v súčasných našich podmienkach - novinka mohla zákonne umožniť. Myslím si totiž, že človek by mal mať možnosť slobodne sa rozhodnúť. V medziach zákona samozrejme. (Osobne mám však pochybnosť - na Slovensku je to tak -, že by to bol kvalitný dobrý zákonný predpis, resp. jeho časť týkajúca sa prolematiky ktorú rozoberáte.. Hoci ak sa o tom nezačne hovoriť, tak to nebude vôbec.) Na to, že aj luk môže byť účinná smrtiaca zbraň, netreba viac dôkazov ako tie čo sa už uviedli, hoci by sa dalo polemizovať že aké Jouly, kilopoundy, metre rozpätia ramien, centimetre rezných hrotov, hodnoty indexov stopefektov a čojaviem čoho by sa mali pri tejktorej zveri používať.. To je v skratke technická stránka veci. Praktická stránka? Je faktom, že ani perfektné výsledky na tréningu, strelnici, prírodnej strelnici, 3D a čojaviem ešte akej... nezaručia, že triaška pred výstrelom na živú zver sa nedostaví.. Viete snáď sami, že nezáleží veľmi na tom, či sa mieri na líšku, lanštiaka o troch nohách, výradového srnca gombičkára, či na životného jeleňa.. A ani na tom, či tá zbraň ktorú idete použiť je puška, alebo to bude v budúcnosti luk.. Je to vec osobnej psychickej odolnosti dotyčného, v tomto prípade lovca, reagujúceho na desiatky až stovky podnetov, ktoré sa v krátkom čase od jeho rozhodnutia sa uloviť zver pred sebou - až do stisnutia spúšte, či vypustenia tetivy udejú a ktoré hoci aj podvedome jeho organizmus zachytí. Ale väčšinou sa to zvládnuť dá - výsledok vidieť napr. na okresných chovateľských prehliadkach, že nie sú prázne panely.. Ak to človek nevie zvládnuť, tak správnym osobným rozhodnutím lovca by malo byť na živú zver nestrieľať. To isté platí aj o účinnej vzdialenosti použitia tej ktorej zbrane; a nemyslím tým len účinok strely či šípu na živý organizmus, ale napr. aj štatisticky a prakticky dosahovaný rozptyl konkrétnej zbrane a konkrétneho lovca. (Ak neviem kríž zameriavacej osnovy zameriavacieho ďalekohľadu udržať na určitej ploche živého cieľa ktorÚ chcem zasiahnuť, alebo rozptyl mojej napr. brokovej zbrane je väčší,menší ako by sa na danú vzdialenosť, veľkosť použitých brokov a lovenú zver patrilo, tak nemám čo stláčať spúšť!) Ale to sa nedá očakávať od každého jedného z X poľovníkov na Slovensku. Bohužiaľ.
<br/>- A to sme zase pri ETICKEJ, morálnej stránke problematiky. Ľudský faktor! Už tu bolo konštatované že niektorí ľudia nemajú zábrany rôznymi protizákonnými spôsobmi získať divinu, trofej, či dokonca iba pocit že práve oni rozhodli o bytí či nebytí živého tvora pred sebou.. Má pravdu aj ten čo napísal že v noci, za použitia svetlometov, infrákov a Jeepov sa luk s takým výsledkom ako strelná zbraň použiť asi nedá, takže tá skupina pytliakov luk veľmi významne využívať nebude, ale pravdu má aj ten čo predpokladá že by pribudli nezákonní lovci (aj z radov zákonných), tí, ktorým v aktívnejšom pytliačení doteraz bránila iba hlučnosť strelných zbraní a s tým súvisiaca vzájomná kontrola členov v poľovných združeniach. Nie každý sa potrebuje k zveri priblížiť na 40, 30, 20 ba i menej metrov. V podmienkach slovenských lazov a viničných domkov v "krkahájoch" nie je už teraz nemožné vidieť v uvedených vzdialenostiach neďaleko takýchto stavieb "vnadištia", o ktorých účele je možné polemizovať pri vzdialenej ozvene najčastejšie ako keby malokalibrovkových rán. Skúsený lovec sa dokáže v teréne pri špecifických podmienkach postaviť tak, aby zver prišla až k nemu, nemusí sa ani pohnúť, dokonca si ju môže za istých okolností privábiť. Takže možných zneužití tichej zbrane je tiež veľa. A keďže na Slovensku vznikli aj príslovia a porekladá typu: "Podaj prst - schmatne celú ruku...", "Čo oko nevidí (ucho nepočuje), srdce nebolí...", mám, ako desiatky iných, obavu - aký podiel ľudí by sa nechal zlákať na krivé chodníčky. Spočítať sa to priamo nedá, pre mňa osobne je najlepším ukazovateľom ako sa v revíri stará o zver (vrátane potierania pytliactva) jej počet a počet možností stretnúť sa s ňou. Nevieme si ešte ani teraz účinne poradiť s pytliactvom ľudí používajúcich strelné zbrane, tak sa lukostrelci nečudujte že sa väčšina poľovníkov bojí vypustiť Džina z fľaše. Môže poľovnícvo zkvalitniť, môže mu aj značne uškodiť.
<br/>Z beletrie - úplne nepoľovníckej tematiky, si v duchu nosím jeden výrok, dá sa ním vystihnúť aj môj názor na túto tému: "Zbraň - je práve taká zlá alebo práve taká dobrá - ako muž čo ju nosí..."
<br/>Nebolo mojím úmyslom písať "článok", ale nevedel som sa jednoduchšie a zároveň komplexne vyjadriť k Vašej téme, takže komu to vadilo, sa mu ospravedlňujem. B.