všetko o poľovných psoch

ahoj buksi,
<br/>
<br/>ak ti bude stacit aspon par vyziel, napis tvoju mailovu adresu a ja ti poslem link na par foto u kamaratky na jej stranke.
<br/>
<br/>ahoj danka

Ak maš srdce pre kynologiu tak si našetri peňiažky a investuj ich do psíka len toľko ti poradím. Uvidiš ako sa ti časom ten psík odmení, kup si psika s rodokmeňom a venuj sa mu naplno bude to tvoja pícha a hrdosť ke´d s ním budeš na výstave na skúškach alebo potom neskôr na poľovačkach a hlavne sa ty veľa naučíš do buducnosti.

ahoj.. Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. pekne dakujem!!!!:)

ahojte,
<br/>
<br/>na nasej klubovej stranke je takyto oznam:
<br/>
<br/>22.03.2009
<br/>Našla sa sučka MKS DORA z Bagľaša, SPKP 1792, nar. 21. 7. 2003. Hľadáme majiteľa - pravdepodobne Banská Bystrica a okolie. Ak viete niekto podať bližšiu informáciu zavolajte na 0908 90 49 12 alebo 0903 44 20 38. Ďakujeme
<br/>
<br/>drzim palce, nech sa majitel najde
<br/>
<br/>danka

tak nastastie som dostala info, ze majitel sucky sa nasiel

dobrý den, chtěla bych si pořídit psa ale nevím jakého, naší honitbu tvoří z půli les a z druhé pole....loví se zde divočák, srnčí a drobná....potřebuji všestranného psa. předem děkuju za rady

prepeliciara

mohla bych vědět proč my doporučujete zrovna tohohle psa?

Matej ti veľmi jednoducho odpovedal a spravne to iste by som ti navrhol ja, prepeličiar ti bude robiť na drobnu, dohľadavať srnčie v pohode a aj na diviaky sa javia tieto psíky super tak prečo to neskúsiť.
<br/>
<br/>NEMECKÝ PREPELIČIAR
<br/>
<br/>Nemecký prepeličiar (der Deutsche Wachtelhund) sa často zaraďuje medzi stavače, čo zrejme súvisí s jeho názvom. Prepeličiar však nevystavuje, a preto nepatrí medzi stavače. Je to typický sliedič tak ako iné španiele.Nemecký prepeličiar je jediné kontinentálne plemeno sliedičov. Vznikol z pôvodného nemeckého sliediča (Stdber), na ktorého sa už takmer zabudlo, ale koncom minulého a začiatkom tohto storočia ho krížením s anglickými Španielmi regenerovali.V poľovníctve sa využíva takisto ako kokeršpaniel. Je to všestranne upotrebiteľný poľovný pes a pre jeho vynikajúce vlastnosti ho obľubujú najmä lesní zamestnanci v Nemecku. Aj u nás bol pred vojnou pomerne značne rozšírený, ale ho vytlačil kokeršpaniel. V posledných rokoch sa však k nám dostalo niekoľko jedincov, takže jeho chov sa aj u nás začína obnovovať.
<br/>
<br/>Štandard.
<br/>
<br/>Poľovné upotrebenie. Nemecký prepeličiar je poľovne upotrebiteľný pes najmä pri práci v lese a vo vode, v poli iba z núdze. Vystavovanie nie je pri ňom otázkou chovu, ale výcviku a vedenia. Prepeličiar je však predovšetkým sliedičom, ktorý je na stope istý, ďalej farbiarom, dohľadávačom, vodárom a nadháňačom. Na stope sa musí ozývať. Nemý lov alebo keď sa pes ozýva iba na dohľad, slabý nos, nedostatok istoty na stope, neochota pracovať vo vode alebo prenasledovať škodlivú zver by boli veľmi veľké chyby. Pes, ktorý je vždy väčší a silnejší než sučka, musí pri správnom výcviku prinášať zajace, ba aj líšku. Zver, ktorú nedokáže priniesť, sa bystrý pes ľahko naučí oznamovať alebo pri správnom výcviku hlásiť. Významná je ich ostrosť na škodlivú zver. Mnohé prepeličiare sa celkom určite stanú škrtičmi. Celkový výzor. Nemecký prepeličiar sa podobá - nehľadiac na veľkosť a krátkosť - nemeckému dlhosrstému stavačovi, nemá však také vysoké nohy a postavu má vyslovene zrazenú. Aby si pri prinášaní takých ťažkých predmetov, ako je zajac alebo líška, udržal rovnováhu, aj pri svojej malej postave musí dosahovať určitú dåžku a masívnosť. Pri celkove ušľachtilom výzore má mal&#039; dobré kosti a svaly, nesmie však byt ani vysokonohý a chrtovitý, ani ťažkopádny a nízky, skôr suchý, kostnatý a svalnatý, s vyslovene dlhými líniami, t. j. v kohútiku a v zadku má byť dlhý, v chrbte veľmi krátky, so širokými a silnými bedrami, takže u laika vzbudzuje dojem skôr podlhovastého než krátkeho psa. Musí byť vytrvalý a silný, aby aj v najťažších terénoch a v snehu vydržal pracovať celý deň. Prijateľná výška je 40 až 50 cm, a to sučky 40 až 45 cm a psy 46 až 50 cm. Nie je prekážkou, keď ináč bezchybný pes meria jeden alebo dva centix~ťetre nad určenú výšku alebo pod ňu. Hlava. Suchá, so slabými pyskami, slintajúce psy sa nevyskytujú; lebka a papuľa sú približne rovnako dlhé, temeno ploché, nie príliš široké, bez zreteľného tylového hrboľa. Sklon čela je takmer nezreteľný, nijaká alebo len slabá čelová brázda, jarmové oblúky nevystupujú. Papuľa je dlhá a silná, so širokým chrbtom nosa, ale nie je štvorhranná (jemné pysky sú tým menej zahrotené). Psa skrášľuje oblúkonos. Nos je veľký, so širokými nozdrami. Chrup je silný, s pravidelne postavenými zubami; lepšie je, keď rezáky čeľuste presahujú rezáky sánky (nožnicový záhryz), ako keď sa navzájom dotýkajú. V nijakom prípade nie je prípustný podhryz, alebo dokonca predhryz, čo by bolo veľkou (dedičnou) chybou. Nos. Hnedý, pohyblivý, čo najväčší, so. široko roztvorenými nozdrami. Oči. čo najtmavšie hnedé, múdre, výrazné, prostredne veľké, mandYovitého tvaru, šikmo posadené, ani veľké alebo vyduté či vpadnuté. Sú veľmi dobre uzavreté, s pevne priliehajúcimi mihalnicami, bez viditeľne červenej spojovky; dobré oči a ich správne uloženie, čo závisí od riadnej stavby lebky, sú veľmi dôležité pri nadháňaní zveri v tŕstí, tŕnitých kroviskách, vysokej tráve a ihličnatých húštinách. Ušnice. Vysoko a široko nasadené, visiace plocho bez otáčania tesne za očami. Nesmú byt&#039; príliš dlhé, hrubé, mäsité alebo handrovité. Stačí, keď pri natiahnutí dopredu dosiahnu k nosu. Husté, dlhé a často kučeravé osrstenie spôsobuje, že sa zdajú dlhšie a širšie než sú v skutočnosti. Krk. Silný, ale ušľachtilý, nie však príliš krátky, prechádzajúci bez akéhokoľvek laloka peknou líniou do hrudi a chrbta. Šija musí byť osobitne silná a veľmi svalnatá, lebo pes má nosiť pomerne ťažké bremená. Línia chrbta (od kohútika až ku koreňu chvosta). Je dlhšia než výška v kohútiku (meraná palicovou mierou). Kohútik je vysoký a dlhý, chrbát veľmi krátky a rovný, neznižujúci sa za kohútikom, bedrá krátke, ale široké, mierne klenuté a dobre osvalené až po slabiny. Zadok plochý a dlhý; dostatočne priestranný pre hlbokú a veľkú panvu a široké stehná; od nich závisí sila a dobrý výkon panvových končatín. Hrudník. Pri pohľade spredu nesmie byť príliš úzky, v priereze je oválny, pri pohľade zboku hlboký, a to až po lakeť alebo ešte hlbšie. Hrudníkový kôš je dlhý, dobre vyklenutý, ale nikdy nie sudovitý alebo plochý; osobitne dlhé sú tzv. nepravé rebrá. Brucho a slabiny. Od nepravých rebier sú mierne vtiahnuté dozadu. Plece a hrudníkové končatiny. Ramenná kosť musí byt&#039; veľmi dlhá a s lopatkou zvierat&#039; asi 45 ° uhol; pri pohybe sa kåže pozdåž hrude, nesmie &quot;veslovať&quot; a v pokoji musí lakťom tesne priliehať k hrudníku. Rovné, pevné a silné nohy stoja kolmo k zemi. Záprstia sa nesmú ani vtáčať ani vytáčať. Pri pohľade zboku nemá byť záprstie zvislé, ale má stáť mierne šikmo k zemi a smerovať dopredu. Predlaktie, ale najmä kåbové spojenie musí byt&#039; veľmi silné a pevné a prechádza do labky takmer lyžicovitého tvaru. Mačacia labka je nežiadúca. Prsty musia k sebe dobre priliehať a majú byť medzi sebou husto osrstené. Vankúšiky sú hrubé a guľaté. Na končatinách sú od lakťa dolu zástavice. Panvové končatiny. Na dlhom zadku sú zoširoka nasadené stehná, ktoré vytvárajú dlhé a široké &quot;nohavice&quot;, pätové kåby sú dobre vyvinuté a veľmi silné. Panvové končatiny majú byt postavené ďaleko dozadu, nesmú byt ani strmé, a tým menej podsadené. Pri pohľade zozadu nesmú byť ani šabľovité ani sudovité alebo kravské, ale vonkajšia línia stehien musí byt navzájom rovnobežná. Chvost. Vysoko nasadený, dobre osrstený, v pokoji nesený rovno alebo dolu, ale nie zdvihnutý dohora, pred zverou sa živo pohybuje. Mierne sa skracuje, aby sa zabránilo zraneniu pri nadháňaní; cicajúcim štencom sa odoberie tretina alebo nanajvýš polovica chvosta. Osrstenie. Silná, hustá, vlnitá, dlhá srsť, ale nie príliš dlhá, tenká alebo dokonca hodvábna. Má byt&#039; mierne zvlnená (ako astrachán) alebo má plosko a tesne priliehať. Dlhá, mäkká a hodvábna srsť je poľovne neúčelná a pre prepeličiara nevhodná. Na šiji, ušniciach a na zadku býva často kučeravá, kým papuľa, tvár a temeno sú osrstené krátkou, ale veľmi hustou srsťou. Z oboch strán hrudníka srsť často vytvára golier. Na zadnej strane hrudníkových končatín i na chvoste sú zástavice. Ušnice sú pokryté kučeravou alebo hustou zvlnenou srstou, ktorá presahuje vnútorný okraj. Neosrstené konce sa nevyskytujú. Medzi prstami vyrastá hustá, ale nie dlhá srsť. Keď je snehová pokrývka, treba túto srsť nakrátko ostrihať. Zafarbenie. Nemecký prepeličiar sa podľa možnosti chová nanajvýš vo dvoch farebných typoch (hnedý s odznakmi a hnedo-biely). Chyby. Tenký a končitý nos, zle utvárané alebo vygúlené oči, nízko nasadené ušnice. Robustná a Ťažká stavba tela, krátky trup. Príliš bohatá a hodvábna srsť.
<br/>
<br/>tak a študuj

.. tak snáď do tretice www.celysvet.cz/fotky/cesky-fousek_4.jpg[/]tohoto

jasne fusek to je pes do lesa ako vysity hlavne na diviaky :] . prepeliciar je prva volba, druha je terrier. ide o ich univerzalnost a nenarocnost. pokial nebudes norovat a budes chodit na tu drobnu, srnciu a diviaky tak prepeliciar je jedine mudre riesenie. urcite ti ponuknu dratakov, madarov a vsetko mozne ale univerzalnostou na prepeliciara nemaju. ide aj o to na co vsetko mozes pouzit podla zakona psa, teda na c vsetko mozes mat pol. upotrebitelnost.

Ja som videl zopár fúzikov makať aj v poli a nedivím sa, že ho použil pán Slimák. Vzhľadom na rozšírenosť u českých bratov by ten, kto chce vie čo chce, mohol ak nájsť čo chce.

ještě jsi asi neviděl ČF v letu a nebo když se musí dostřelit když ho otevře sekáč co ? do revíru s černou ani náhodou to že se jednou za čas stihne naučít fousek makat na černý je vyjímka většinou na to nemá čas a není nic pěknýho když ti moc odvážnou fenu ruluje bachyně.

Jak ti radí kluci slídiče a neuděláš chybu pak ještě bretaňský ohař toho znám osobně ze združení a černou hlásí statečně nebo malý musterlandský ohař

Fúzek je pes pekný, dobrý, ľahko cvičiteľný a tiež sa mi veľmi páči, ale nie na diviaky. Ako Leon písal. Prví pes ktorého pri poľovačke na diviaky budú musieť šiť, alebo utratiť bude fúzek. Nieje taký obratný v húštinách kôly svojej veľkosti a to je kameň úrazu. Viem o čom hovorím. Mali sme pudelpointra a vbehol do kukurice za diviakom a už mal veterinár robotu. Malé plemeno bude pre teba tá správna voľba.

Jen technická, v německu používají německé dráťáky na prasata, jde asi spíš o to že ti psi ví co si mají a mohou dovolit, když vidí ostrej pes prase dvakrát do roka tak asi skončí na operačním sále, v lepším případě.
<br/>Nakonec když na čekané někdo postřelí prase a je muset použít ohaře tak ho hold použije.

Ake mate skusenosti s Madarskym kratkosrstym stavacom?

Dobreee

A to znamena?V com su jeho nedostatky, v com naopak vynika?

To si sa mal hned spytat. Plusy aj minusy su od konkretneho jedinca. Co sa tyka plusov zatial som nemal v rukach madara co by neaportoval. V tomto aspon ti co som ich cvicil boli bezproblemovy. Vystavovanie tak isto bezproblemove. Nos vyborny , vsetky jedince dostali na skuskach z nosa 4. Hladanie ako ma byt bez vacsieho pobadania. S vodou tak isto ziaden problem. Co sa tyka vystrelu tak bez reakcie.
<br/>Ohladom minusov - mensia ostrost na skodnu - vacsinou mi napr. macku len hlasili nemali snahu skodnu zlikvidovat. V mladom veku sa treba venovat kludom pred zverou aspon tych co som mal v rukach mali tendenciu chytat pernatu. Za zajacmi ani za srncim mi nebehali.
<br/>
<br/>v kratkosti asi tolko.
<br/>
<br/>ps: bavime sa o 5tich jedincoch ktore som mal moznost cvicit zatial.