Správa Národného parku Slovenský raj podá v najbližších dňoch trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Výsledky veterinárneho vyšetrenia, ktoré v týchto dňoch doručil Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave totiž potvrdili, že jedinec orla skalného, ktorého našli lesníci v katastrálnom území obce Vernár, uhynul v dôsledku pôsobenia nebezpečného jedu – karbofuránu.








Myšiarka ušatá
je sova, ktorá si nestavia vlastné hniezdo, ale na hniezdenie využíva hniezda postavené inými druhmi vtákov, nezriedka aj v intraviláne miest. Mláďatká, ktoré sa začínajú osamostatňovať, posedávajú na konároch v okolí hniezda a hlasným pískaním upozorňujú rodičov, že ich treba nakàmiť – toto obdobie trvá asi 2 týždne a mláďatká sú vtedy najzraniteľnejšie.








Na celom území Slovenska hniezdi len šesť párov orliaka morského.  V týchto dňoch boli mláďatá tohto vzácneho dravca označené ornitologickými krúžkami, v rámci spoločného medzinárodného programu, do ktorého sú zapojené všetky európske krajiny, kde tento druh hniezdi.








Ornitológovia túto jar už zaregistrovali prílet takmer všetkých druhov sťahovavých vtákov. V týchto dňoch budú prilietať na svoje hniezdiská dážďovníky, strakoše, vlhy či mucháre. Posledné kilometre k svojim hniezdam majú pred sebou i sťahovavé druhy dravcov - včeláre lesné, kane popolavé a orly krikľavé.








Všetky druhy našich dravcov a sov sú zákonom chránené, avšak v mnohých prípadoch zákonná ochrana nestačí.  V citlivom období počas hniezdenia sú dravce často rušené neusmernenou turistikou, skalolezectvom, fotografmi a, bohužiaľ, stále sa objavujú i prípady cieleného vyrušovania, alebo vykradnutia hniezda. Tak tomu bolo napríklad minulý rok, kedy bolo vykradnuté hniezdo orla kráľovského na Záhorí, alebo hniezdo orla skalného v Tatranskom národnom parku.




Ani po takmer dvoch mesiacoch rehabilitácie nie je možné jedinca globálne ohrozeného druhu dravca - sokola rároha, vypustiť späť do voľnej prírody. Po tom, ako dnes sokol podstúpil náročnú operáciu, bude sa z následkov závažných zranení zotavovať ešte minimálne mesiac v rehabilitačnej stanici v Ratnovciach neďaleko Piešťan.







Dropy fúzatý
patrí k celosvetovo ohrozeným druhom živočíchov.  Tento majestátny operenec, ktorý patrí zároveň aj k najťažším lietajúcim vtákom na svete,  na Slovensku ešte stále žije a zdá sa, že tomuto pôvodne stepnému druhu, ktorý je dnes už na pokraji vyhynutia, svitá na lepšie časy.







Problémy
, ktoré spôsobuje dlhotrvajúci chaos na ministerstve životného prostredia, nadobúdajú čoraz závažnejší charakter. Neustále personálne výmeny šéfov rezortu, spojené so zmenami aj na ďalších postoch, spravili z ministerstva nefunkčný orgán, ktorý svoje povinnosti zanedbáva od nástupu súčasnej vlády. Problémy sa preto kopia a ak sa nezačnú okamžite riešiť, môže dôjsť k havarijnému stavu, v dôsledku ktorého budú hynúť ohrozené druhy. Jednou z takýchto kritických otázok je aj starostlivosť o zranené živočíchy.









Mláďa kane močiarnej, ktoré minulý týždeň priviezli pracovníci mestskej polície v Topoľčanoch do rehabilitačnej stanice pri Piešťanoch, malo šťastie v nešťastí. Stalo sa totiž obeťou strelca, ktorý dravcovi zbraňou spôsobil závažné zranenie – priestrel krídla. Zranené mláďa bolo ošetrené veterinárnym lekárom, ktorý potvrdil príčinu poranenia. Teraz musí podstúpiť náročnú liečbu pod dohľadom odborníkov.








Vláda Českej republiky schválila rozšírenie sústavy NATURA 2000


Schválením návrhu ministra životného prostredia ČR Ladislava Mika sa sústava chránených území  európskeho významu NATURA 2000 v  Českej republike rozrástla o 234 nových území európskeho významu (ÚEV). V prípade ďalších 25 lokalít prišlo k rozšíreniu ich rozlohy a v prípade 172 lokalít k drobnejším zmenám.









Rodový názov „plamienka“ je odvodený od sfarbenia, ktoré pripomína farbu plameňa. Druhový názov „driemavá“ vystihuje výraz odpočívajúcej sovy, ktorá priviera oči akoby podriemávala.

Základný opis druhu

Najcharakteristickejším znakom plamienky driemavej (Tyto alba) je výrazný srdcovitý závoj na prednej strane hlavy, podľa ktorého plamienku aj mnoho ľudí pozná. Oči aj pazúry sú čierne. Plamienka je stredne veľká sova s dlhými, husto operenými nohami.  Vo farbách prevláda biela, hnedá až hrdzavá, sivá a čierna. Charakteristickým znakom poddruhu Tyto alba guttata, ktorý sa vyskytuje aj u nás, je veľmi svetlé  sfarbenie brušnej časti so zreteľnými tmavými škvrnami.  Najvyšší zaznamenaný vek bol vyše 17 rokov.








S kuvikom plačlivým (Athene noctua) sa dnes najčastejšie stretneme na poľnohospodárskych dvoroch v nížinách, pahorkatinách a v kotlinách. Jarné a jesenné noci takýchto miest patria práve jeho „kuvikaniu“. Netreba sa ho obávať, neprináša smrť ako sa vraví v poverách, práve naopak, vytvorí atmosféru a je obohatením našej krajiny. Jeho význam spočíva tiež v love hlodavcov - škodcov poľnohospodárskych plodín. Z pohľadu ekológie je kuvik prirodzenou súčasťou krajiny a ak v nej chýba, niečo nie je v poriadku.







Od včerajšieho dňa je na košickom letisku rušno. Tak ako aj po minulé roky, ochranári včera zahájili druhú tohoročnú etapu odchytu sysľa pasienkového. Tento zákonom chránený druh sa na letisku udomácnil, pretože mu vyhovuje tamojšie prostredie – nízky porast, z ktorého má dobrý výhľad na celé okolie. Jeho prítomnosť však láka dravé vtáky, ktoré sa pri love môžu dostať do kolízie s lietadlami.







Plánovanou ťažbou dreva v prírodných rezerváciách Fabova hoľa, Šramková a Jánošíková kolkáreň môžu Lesy SR, š. p. významne a dlhodobo poškodiť ekosystémy týchto prísne chránených území. Ťažbu odôvodňujú potrebou zásahu do lesných porastov po premnožení podkôrneho hmyzu. Argumentujú záchranou smrečín a prostredia pre tetrova hlucháňa.








Redakcia časopisu Poľovníctvo a rybárstvo   
                                
Panónska cesta 9
852 32 Bratislava 5

Bratislava, 23.06.2009
Vybavuje: Ing. Kostra
Naše číslo: 296/2009
 
VEC: Otvorený list – protest proti nepravdivým a neobjektívnym informáciam uverejnených  v článku „Myšiak lesný“ v časopise Poľovníctvo a rybárstvo








Posledný sokol, ktorého počas uplynulého víkendu ochranári označili satelitnou vysielačkou, dostal vďaka svojej temperamentnej povahe meno Čertica. Vysielačka bola jedným z piatich zariadení, ktoré doposiaľ ochranári z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS) umiestnili na päť mladých samíc sokola rároha z hniezd na západnom Slovensku, v rámci slovensko-maďarského projektu podporeného z programu LIFE, zameraného na ochranu druhu.








Drzosť a bezcitnosť vykrádačov hniezd prekročila všetky hranice. Z hniezda orla kráľovského na západnom Slovensku pred niekoľkými dňami ukradol neznámy páchateľ tri malé mláďatá. Zo svojich potomkov, ktorí sa vyliahli po približne 44 dňoch inkubácie, sa ich matka tešila sotva jeden týždeň. Neľútostný vykrádač odniesol tri mladé orly z hniezda, ku ktorému musel vyjsť do výšky asi pätnásť metrov. „Jedná sa o nové hniezdo, ktoré si pár postavil tento rok“ – hovorí Michal Noga z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS). Hniezdo si všimol aj miestny farmár, ktorý sa tešil zo vzácneho pokladu na svojom pozemku.









Slovenské sokoly označené satelitnými vysielačkami, sa rozhodli odletieť zo svojich zimovísk smerom k svojim rodným hniezdam. Dve samičky sokola rároha, pochádzajúce z rodielnych hniezd na západnom Slovensku, boli minulý rok, ešte ako mláďatá tesne pred vyletením, označené solárnymi vysielačkami.






Ochranári majú v týchto dňoch plné ruky práce. Telefóny zvonia v tomto období častejšie ako kedykoľvek inokedy. Do kancelárie organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS) telefonujú ľudia, ktorí potrebujú poradiť, ako správne postupovať v prípade nálezu mláďatka vypadnutého hniezda, či zraneného jedinca. Niektorí sa rozhodli požiadať o pomoc z dôvodu, že v ich blízkosti, často priamo v ich obydlí, zahniezdil dravý vták alebo sova. Najčastejšie prípady, ktoré ochranári riešia, sa týkajú sokola myšiara, nazývaného tiež poštolka alebo pustovka a sovy myšiarky ušatej.









Sokol myšiar (Falco tinnunculus), nazývaný tiež poštolka, či pustovka, je najčastejšie sa vyskytujúcim dravcom v blízkosti ľudských obydlí. Patrí do skupiny tzv. malých sokolov. Tak ako aj iné druhy sokolov nestavia si vlastné hniezdo. Môžete sa s ním preto stretnúť nielen vo voľnej prírode, ale tiež v intraviláne obcí. Svoju prítomnosť prezrádza tiež výrazným zvukovým prejavom, najčastejšie v období hniezdenia, kedy sa opakovane ozýva ostrým „ki ki ki ki“.

Partneri

Kto je online?

Práve tu je 266 návštevníkov a žiadni členovia on-line