Ani nie dva týždne po hromadnom masakri, kedy bolo neďaleko obce Hurbanova Ves nájdených 10 usmrtených myšiakov lesných a tento prípad je stále v štádiu šetrenia, čakalo na ochranárov ešte desivejšie odhalenie.
Jozef Chavko,
predseda organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), nezabudne na včerajší deň do konca svojho života.








Kým v minulosti bol hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus) vzácnym druhom, dnes už predstavuje vyslovenú raritu. Pred dvadsiatimi rokmi u nás hniezdilo 15 – 20 párov, ktoré boli rozptýlené najmä v krasových oblastiach Slovenska, alebo obývali úpätia pohorí nadväzujúcich na rozsiahle pasienky a lúky.







Minulý týždeň bola v obci Kameničná nájdená na smrť vyčerpaná samička sokola myšiara. Starostlivý nálezca, ktorým bol miestny obyvateľ, okamžite kontaktoval Obvodný úrad životného prostredia v Komárne a pracovníkov Štátnej ochrany prírody, Správy CHKO Dunajské Luhy.









V zimnom období môžeme na nížinách pozorovať zvýšené množstvá niektorých druhov vtákov, ktoré sa tu koncentrujú niekedy v celých kàdľoch z dôvodu vyhľadávania potravy. Nejedná sa pritom len o slovenské populácie, naše územie sa v tomto období stáva zimoviskom mnohých „návštevníkov zo severu“, ktorí k nám priletia prečkať nehostinné obdobie. Je smutné, že po tom, ako tieto vtáky preletia stovky kilometrov, sú zabité práve na Slovensku, čo na našu krajinu vrhá veľmi zlé svetlo








Kaňa popolavá (Circus pygargus)
je jedným z dvoch druhov kaní, ktoré hniezdia na území Slovenska. Tak ako v prípade ostatných druhov kaní, aj pri tomto druhu je výrazný pohlavný dimorfizmus, predovšetkým v sfarbení – druhový názov je odvodený od typického, popolavosivého sfarbenia hlavy, chrbta a hornej časti hrude samca, ktorý má prvých 8 letiek čiernych. V sfarbení samice prevláda hnedý odtieň na chrbtovej časti tela, brucho je bledé s výraznými tmavými škvrnami, svetlé nadchvostové krovky sú menej výrazné ako v prípade kane sivej. Ľudia si kane popolavé často mýlia s naším najpočetnejším dravcom - myšiakom hôrnym, no medzi oboma druhmi sú výrazné rozdiely, predovšetkým v biológii. Kým myšiak si svoje hniezdo stavia na stromoch, kane hniezdia výlučne na zemi. Kaňa popolavá je menšia a štíhlejšia ako myšiak, má tiež dlhšie a užšie krídla i chvost. Myšiak je často označovaný ako „kaňa“, tento omyl vznikol zľudovením českého názvu myšiaka hôrneho (káně lesní).








Správa CHKO Malé Karpaty podala v týchto dňoch trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pre trestný čin pytliactva. V katastrálnom území obce Ružindol bol pracovníkmi Správy nájdený usmrtený jedinec myšiaka hôrneho. „Veterinárne vyšetrenie potvrdilo predpokladanú príčinu smrti – zastrelenie brokovou zbraňou. Vstupy po brokoch boli zrejmé na oboch krídlach a hrudnej dutine jedinca. Je to už druhý prípad zastrelenia myšiaka hôrneho v tomto katastri za posledné dva roky. “ - informuje Peter Puchala zo Štátnej ochrany prírody.








KAŇA SIVÁ (Circus cyaneus)

Kaňa sivá nám spríjemňuje terénne pozorovania v období, keď hniezdiace druhy kaní územie Slovenska už opustili. Pohľad na samca kane sivej je skutočným estetickým zážitkom, rovnako ako v prípade ostatných druhov kaní vyskytujúcich sa na našom území – dospelý jedinec má vrchnú časť tela, hlavu, krk, hrdlo a prednú časť hrudníka popolavosivé. Zvyšok hrudníka a chvostové perá sú biele. Výrazným znakom je prvých päť ručných letiek, ktoré sú takmer celé čierne. Samice majú chrbtovú stranu tmavohnedú s hrdzavými okrajmi pier na krku a krídlach, v zátylku sú okraje pier biele. Biely pás nadchvostových kroviek pôsobí kvôli celkovému sfarbeniu výraznejšie u samice než u samca. Rozpätie krídel môže byť 110 – 125 cm, hmotnosť samca do 450 g, samice do 550 g.









Kaňa močiarna

Rod Circus zahàňa asi 10 druhov, z ktorých na Slovensku hniezdia dva druhy  kaňa močiarna (Circus aeroginosus), kaňa popolavá (Circus pygargus)), jeden druh sa na našom území zdržuje pravidelne počas migrácie a v zimnom období (kaňa sivá (Circus cyaneus)). Kaňa stepná (Circus macrourus) je na našom území zriedkavo sa vyskytujúcim migrantom. Kane sú charakteristické štíhlou siluetou a dlhým, úzkym, zaobleným chvostom. Zobák je relatívne malý. Najvýraznejším znakom je typické operenie tváre, vytvárajúce „závoj“, podobný opereniu u sov. Úlohou závoja je pravdepodobne usmerňovať tok zvuku smerom k ušným otvorom, ktoré sú nezvyčajne veľké, čo je adaptácia určená pre lokalizáciu koristi v poraste podľa zvuku.









Kaňa močiarna

Rod Circus zahàňa asi 10 druhov, z ktorých na Slovensku hniezdia dva druhy  kaňa močiarna (Circus aeroginosus), kaňa popolavá (Circus pygargus)), jeden druh sa na našom území zdržuje pravidelne počas migrácie a v zimnom období (kaňa sivá (Circus cyaneus)). Kaňa stepná (Circus macrourus) je na našom území zriedkavo sa vyskytujúcim migrantom. Kane sú charakteristické štíhlou siluetou a dlhým, úzkym, zaobleným chvostom. Zobák je relatívne malý. Najvýraznejším znakom je typické operenie tváre, vytvárajúce „závoj“, podobný opereniu u sov. Úlohou závoja je pravdepodobne usmerňovať tok zvuku smerom k ušným otvorom, ktoré sú nezvyčajne veľké, čo je adaptácia určená pre lokalizáciu koristi v poraste podľa zvuku.






Pracovníci Obvodného úradu životného prostredia v Skalici podali v týchto dňoch na podnet pracovníkov Chránenej krajinnej oblasti Záhorie trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý brokovnicou vážne zranil chráneného jastraba lesného. Napriek dlhoročnej osvetovej činnosti ochranárov a prísnej legislatíve páchatelia naďalej nemajú obavy strieľať alebo iným spôsobom likvidovať operených kráľov oblohy. Práve jastrab je vďaka svojej sile, obratnosti a loveckým schopnostiam jedným z najviac prenasledovaných druhov našich dravých vtákov.


 

 

 

Rozšírenie

Myšiak hrdzavý (Buteo rufinus)

má široký areál rozšírenia, druh sa vyskytuje v južnej časti Palearktídy, najväčší počet hniezdiacich párov v Európe je v Turecku (6000 – 9000 párov), Rusku (1000 – 2000 párov) a Azerbajdžane (1000 – 2500 párov).
Na území Slovenska sa druh vyskytuje pravidelne od roku 1992 v počte niekoľkých jedincov, hniezdenie však doteraz nebolo preukázané.






Orliak morský (Haliaeetus albicilla) je našim najväčším hniezdiacim dravcom. Hniezdi v severnej časti Európy a Ázie, najpočetnejšia populácia sa vyskytuje v Nórsku (1900 – 2200 párov), Rusku (1000 – 2000 párov) a Poľsku (450-520 párov). Južná hranica sa tiahne od Chorvátska po Kaspické more až k Tichému oceánu. Intenzívne prenasledovanie v Európe v 19. storočí zreteľne zmenšilo jeho areál a v tomto období vymizol druh v Írsku, Dánsku, Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, na Sardínii, Korzike a Malte. Tento trend bol okolo roku 1970 zastavený v severozápadnej časti hniezdneho teritória. Napriek tomu, že v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu populácia orliaka morského mierne rastie, klesajúci trend je naďalej v oblasti juhovýchodnej Európy.

Každý z vás sa s týmto druhom dravca už nepochybne stretol - sprevádza vás na každej vychádzke do prírody - nech je váš poľovný revír na nížine, alebo v horských oblastiach. Možno ho viacerí poznajú pod názvom kaňa, toto pomenovanie je však nesprávne. V tomto prípade omyl vznikol zľudovením českého názvu myšiaka hôrneho „káně lesní“. „Kane“ na Slovensku žijú tiež, ide však o dravce, ktoré sú na prvý pohľad úplne odlišné. A to nielen vzhľadom, ale aj biológiou. Je až zarážajúce, koľko poľovníkov tvrdí, že majú „kaní“ plný revír a o myšiakoch nevedia.


Orol kráľovský je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej prírody. Tento majestátny dravec patrí medzi vrcholových predátorov s veľkým významom v ekosystémoch. Podľa údajov Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) z roku 2007 je orol kráľovský klasifikovaný ako zraniteľný druh, pričom v Európe je považovaný za ohrozený. V roku 2004 bola veľkosť európskej populácie 850 – 1400 párov, z tohto počtu 600 – 900 párov žije na území Ruska. Na Slovensku sa vyskytuje populácia veľkosti 35 – 40 párov, pričom za obdobie rokov 1994 - 2007 bol zaznamenaný nárast len o 5 – 10 párov.

Na území Slovenska bol doteraz zaznamenaný výskyt 7 druhov sokolov, z ktorých jeden je v súčasnosti na Slovensku považovaný za vyhynutého. Zástupcovia čeľade sokolovité majú spoločné charakteristické znaky, ktorými sú napríklad dlhé, končisté krídla a krátke nohy s dlhými prstami. Žiaden zo sokolov si nestavia vlastné hniezdo, využívajú hniezda postavené inými druhmi vtákov. Sokol rároh (Falco cherrug) patrí do skupiny tzv. „veľkých“ sokolov, kam okrem neho radíme aj sokola sťahovavého (Falco peregrinus). Dåžka tela dospelého jedinca sokola rároha je približne 49 - 54 cm, rozpätie krídel 110 - 126 cm, pričom samice sú spravidla väčšie ako samce.






Zahájenia poľovnej sezóny na zajace a bažanty na seba nedali dlho čakať. So závažným poranením pravého krídla a nohy bol v okrese Komárno nájdený myšiak hôrny - dravec, ktorý sa prispôsobil životu v poľnohospodárskej krajine.








Suché a horúce počasie urýchlilo dozrievanie a zber obilia. Spoločne s kombajnami opúšťajú polia i ornitológovia, ktorí v obilí dohľadávali hniezda vzácnych dravcov – kaní popolavých.








Nelegálne vystreľovanie hniezd, ktoré v polovici mája zistili členovia mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku v katastrálnom území Sokolce (PZ Bodza), má bohužiaľ pokračovanie s omnoho väčším rozsahom. Po kontrole lokality pracovníkom Štátnej ochrany prírody pribudlo k dvom známym prípadom (sokol rároh, myšiarka ušatá) osem nových.



Elektrické vedenie znova zabíjalo - tentoraz sa jeho smutnou obeťou stal ďalší vzácny a ohrozený jedinec orla kráľovského. Pri kontrole ståpov 22 kV vedenia 26. januára 2007 bol v k. ú. Haniska pri Košiciach nájdený miestnym ochranárom J. Mihókom mladý samec orla.

Ďalšie články...

Partneri

Kto je online?

Práve tu je 268 návštevníkov a žiadni členovia on-line