poslal: limba 23. Novembra 2012., 13:11
<br/>
<br/>Stanovisko k tzv. analýze SPK k súčasnému stavu poľovníctva v SR.
<br/>K legislatívnemu procesu prijímania zákona o poľovníctve č.274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nechceme vyjadrovať.
<br/>
<br/>Chceme len poukázať na tieto skutočnosti:
<br/>Ing. Tibor Lebocký
<br/>- poslanec NR SR
<br/>- člen výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
<br/>- prezident SPZ (Slovenský poľovnícky zväz)
<br/>Tieto posty zastával v čase legislatívneho procesu zák. o poľovníctve vrátane hlasovania v NR SR a zastáva ich aj v súčasnosti. Od 1.9.2009 prezident SPK (Slovenská poľovnícka komora).
<br/>JUDr. Jaroslav Puškáč
<br/>
<br/>- generálny riaditeľ sekcie legislatívy na min. pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
<br/>- predseda organizačno-právnej komisie SPZ (Slovenský poľovnícky zväz)
<br/>
<br/>Tieto posty zastával v čase legislatívneho procesu zák. o poľovníctve, vrátane jeho prijatia a zastáva ich aj v súčasnosti. Od 23.1.2010 predseda legislatívnej komisie SPK (Slovenská poľovnícka komora).
<br/>
<br/>Zákon o poľovníctve nebol pripravený a schválený na základe celospoločenských potrieb a v súlade s právnym poriadkom SR.
<br/>Nebudeme ďalej rozoberať rôzne prepojenia funkcionárov SPZ, SPK, MPaRV a rôznych inštitúcií, vrátane lobistov aby predmetný zákon bol výhodný (vytvorený) pre vybranú skupinu ľudí.
<br/>Zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej len zák. o poľovníctve) bol precízne špekulatívno-kapciózne spracovaný k tzv. privatizácií poľovníctva na Slovensku vybranou skupinou ľudí pod pláštikom vytvorenia jednotného riadenia poľovníctva.
<br/>Zák. o poľovníctve o.i. sa snažili jeho tvorcovia zosúladiť nie s právnym poriadkom SR, ale s činnosťou a stanovami SPZ, následkom čoho vznikol chaotický protiústavný zákon.
<br/>Tvrdenie Lebockého a spol., že zák. o poľovníctve bol prijatý ústavnou väčšinou v parlamente, má úskalie v tom, že poslanci boli uvedený do omylu, zákon schválili v dobrej viere. Nikde v zák. o poľovníctve nie je uvedené, že Slovenská poľovnícka komora (ďalej len SPK) prijatím svojich stanov a.t.ď. sa okrem iného stane súkromným finančným úradom a neplní skoro žiadne úlohy na úseku poľovníctva, ktoré jej vyplývajú zo zákona. SPK neuvádza, že na základe svojej svojvoľnej činnosti za necelé dva roky došlo skoro k jej zániku. Dva hlasy chýbali v NR SR pri hlasovaní zo dňa 20.5.2011, aby bola SPK zrušená. Zo 140 prítomných poslancov v NR SR, 69 poslancov bolo za zrušenie SPK, 44 poslancov bolo proti zrušeniu SPK, 23 poslancov sa zdržalo hlasovania, 4 poslanci nehlasovali.
<br/>To, že nedošlo k jej zrušeniu, bolo politickým a nie racionálnym krokom.
<br/>
<br/>Slovenský poľovnícky zväz (ďalej len SPZ):
<br/>SPZ je poľovníckou organizáciou v zmysle ustanovenia § 32 a nasl. zák. o poľovníctve. Podľa ustanovenia § 80 ods.12 zák. o poľovníctve bol SPZ povinný dať svoje stanovy do súladu s týmto zákonom do 31.januára 2010. Kto si túto zákonom stanovenú povinnosť nesplnil mal byť dňom 1.2.2010 v likvidácií. SPZ do tohto termínu svoje stanovy nedala do súladu zo zák. o poľovníctve.
<br/>Kompetentné orgány o tomto protiprávnom stave vedeli, priznávali porušenie zákona Slovenským poľovníckym zväzom, ale úmyselne nič neriešili podľa zákona o poľovníctve, dá sa povedať, že tieto protiprávne skutočnosti ešte podporovali.
<br/>Iná poľovnícka organizácia pri takomto hrubom porušení zákona by už bola dávno zlikvidovaná.
<br/>Dva a pol roku SPZ protizákonne prevádzal svoju činnosť do X. snemu SPZ konaného dňa 16.6.2012, kde mal túto svoju protiprávnu existenciu a činnosť napraviť. Nie pohŕdanie zákonmi ale výsmech z celého právneho systému SR nám predviedli predstavitelia SPZ na tomto sneme prijatím svojich nových stanov SPZ.
<br/>
<br/>
<br/>Len pár príkladov o protiprávnosti stanov SPZ zo zák. o poľovníctve a k ostatným právnym predpisom.
<br/>- § 1 ods.1 stanov SPZ. SPZ je poľovníckou organizáciou podľa § 32 zák. o poľovníctve
<br/>- § 2 ods.1 stanov SPZ. SPZ je právnickou osobou (podľa § 18 ods.2 O.Z.)
<br/>Čo vlastne potom sú? Poľovníckou organizáciou podľa zák. o poľovníctve, alebo právnickou osobou podľa občianskeho zákonníka ?
<br/>- § 3 ods.1 stanov SPZ. SPZ plní na úseku poľovníctva úlohy, ktorými ju SPK poverí a ktoré pre SPK vyplývajú z ustanovení § 42 ods.1 pís. a) a l) zák. o poľovníctve.
<br/>V § 80 ods.15 zák. o poľovníctve bolo stanovené dokedy činnosť SPK vykonáva SPZ. Do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory. Orgány a organizačné zložky komory boli vytvorené v r.2010. SPZ aj naďalej vykonáva činnosti, ktoré má vykonávať SPK.
<br/>- § 1 ods.3 stanov SPZ, SPZ jeho organizačné zložky (§ 20 ods.2 O.Z.)
<br/>- § 18 stanov SPZ. Organizačné zložky SPZ. (právnické osoby)
<br/>V stanovách SPZ svojim tzv. organizačným zložkám SPZ dáva akúsi právnu subjektivitu (vytvára právnické osoby). Právnická osoba môže vzniknúť len na základe zákona. Zák. o poľovníctve v ust. § 32 ods.1 pís. a) stanovuje, že poľovnícka organizácia môže združovať len občanov SR a iné fyzické osoby. To znamená, že SPZ ako poľovnícka organizácia nemôže združovať právnické osoby a nie to ich ešte protizákonne v svojich stanovách vytvárať. § 32 ods.2 zák. o poľovníctve stanovuje, že poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky.
<br/>Zákon o poľovníctve nedáva organizačným zložkám poľovníckej organizácie postavenie právnickej osoby. SPZ je asi občianskym združením podľa zák. č.83/1992 Zb. a časť stanov má podľa § 6 ods.2 tohto zákona, hoci vo svojich stanovách sa prehlasuje za poľovnícku organizáciu podľa zák. o poľ. a právnickú osobu podľa Obč. zák.
<br/>Na základe len niektorých hore uvedených skutočností súčasných platných stanov SPZ vyplýva, že tieto stanovy boli prijaté v rozpore s ustanoveniami § 32 a nasl. zák. o poľovníctve, § 18 a nasl. Občianskeho zákonníka a s tým súvisiacimi právnymi predpismi a všetko je v poriadku???
<br/>Pre SPZ zákon neplatí, sú nad zákon ???
<br/>V prílohe č.1 tzv. analýzy SPK sa poukazuje na činnosť, ktorú vykonáva SPZ a porovnávajú ju s činnosťou SLOSP Nitra. Z tejto prílohy vyplýva, že SPZ sa hlási svojou históriou až do roku 1920, kedy bol založený Lovecký ochranný spolok pre Slovensko. SPZ by si mal svoju históriu datovať od r. 1952 resp. od r. 1976, lebo celá jeho činnosť až do súčasnej doby je presadzovaná na vtedajších princípoch humanitárstva a demokratúry. SPZ poukazuje čo všetko riadi a organizuje. Nikde ale neuvádza, že na tieto činnosti mal a má výlučný monopol tj. už 60 rokov. Iným poľovníckym subjektom, bola táto činnosť zákonne odopieraná, vrátane krokov, ktoré SPZ k upevneniu svojho postavenia voči iným poľovníckym subjektom podnikal (napr. zákonné poistenie poľovníka mimo SPZ nefungovalo).
<br/>
<br/>Slovenská poľovnícka komora:
<br/>Vo svojej analýze SPK ďalej uvádza: nezávislými odborníkmi, ktorí previedli analýzu činnosti profesijných a stavovských organizácií vzniknutých na Slovensku po r. 1993 vyplýva, že z počtu 25 profesijných a stavovských komôr až v 14 prípadoch z kontextu príslušného zákona, povinnosť členstva (geodeti, veterinári, audítori, exekútori, notári, advokáti) buď explicitným ustanovením povinnosti členstva, alebo nepriamo formuláciou povinností (napr. advokátom sa stáva ten, kto je zapísaným členom komory).
<br/>
<br/>Tie profesijné komory, ktoré uvádzajú ako príklad povinného členstva v danej komore (notári, advokáti, audítori, veterinári, geodeti, exekútori) sú profesijné z toho dôvodu, že uvedení členovia týchto komôr vykonávajú svoje povolanie ako zamestnanie. Zamestnanie na úseku poľovníctva má len nepatrná časť poľovníckych subjektov (§13 zák. o poľovníctve). Túto nepatrnú časť tvoria z 99% zamestnanci komory.
<br/>Prevažná (drvivá) väčšina poľovníckej členskej základne nevykonáva túto činnosť ako zamestnanie. Túto činnosť vykonávajú v rámci svojho osobného voľna, bezplatne ako záujmovú činnosť (záľubu, koníčka).
<br/>Všetky profesijné komory (ktoré uvádzajú ako príklad povinného členstva) v SR združujú jednotlivých členov (fyzické osoby), týchto komôr, ktorí majú také postavenie, aké im dáva zákon pre danú činnosť v oblasti ich pôsobenia. V uvedených profesijných komorách každý jednotlivý člen (fyzická osoba) tejto komory na konferenciách alebo snemoch týchto komôr rozhoduje osobne o orgánoch a iných činnostiach danej komory.
<br/>Nerozhodujú za nich žiadny tzv. demokratický zvolený zástupcovia, môžu len splnomocniť iného člena komory aj to nie v každej komore.
<br/>Každý člen komory má právo osobne voliť orgány komory a osobne schvaľovať činnosť komory.
<br/>Koľko poľovníckych subjektov povinne združených v profesijnej komore (SPK) prevádza činnosť uvedenú v príslušných ustanoveniach zák. o poľovníctve ako svoju profesiu?
<br/>Poskytuje SPK dostatočnú protihodnotu členovi komory za rôzne tzv. členské príspevky, ktoré jej povinne musí člen komory odvádzať?
<br/>
<br/>Ďalej v analýze SPK odôvodňuje potrebu svojho vzniku a ďalšej svojej činnosti prenesením výkonu štátnej správy na úseku poľovníctva v rozsahu uvedenom v § 42ods. 1 zák. o poľ.
<br/>Túto činnosť vykonával a do súčasnej doby vykonáva SPZ mimo činnosti uvedenej v § 42 ods.1 pís.d) zák. o poľ. ( OPK - vydáva poľovné lístky, predlžuje platnosť poľovných lístkov a odníma ich).
<br/>Podľa ich analýzy prevažoval názor, že prenesenie výkonu vybraných činností štátnej správy na úseku poľovníctva sa osvedčilo, je funkčne i ekonomicky efektívne a ústavne konformné. Ako môžu tvrdiť niečo, čo ešte pred schválením nového zák. o poľovníctve nebolo preukázané. Toto môže SPK tvrdiť (klamať) až po dva a pol roka svojho fungovania. Správne by malo toto ich tvrdenie znieť, „prenesenie výkonu vybraných činností štátnej správy na úseku poľovníctva sa osvedčilo pre upevnenie našej moci, je plne funkčne a ekonomicky efektívne pre nás a našich vyvolených a čo koho do toho, že je to ústavne nonkonformné.
<br/>
<br/>Ako môžu tvrdiť, že tento ich názor sa opieral o výklad Čl. 2 ods.1 Čl. 30 ods.1 Ústavy SR, v zmysle ktorých občan, vykonáva štátnu moc priamo, prostredníctvom stavovských organizácií voľbou svojich zástupcov v tejto organizácií.
<br/>Čl. 2 ods.1 Čl. 30 ods.1 Ústavy SR jednoznačne stanovuje, že občania samostatne slobodne volia svojich zástupcov pre výkon štátnej moci. Ako môže byť v súlade s týmito dvoma článkami Ústavy SR spôsob voľby tzv. volených zástupcov v SPZ a SPK.
<br/>
<br/>SPZ, SPK protiprávne združujú rôzne právne subjekty z rôznym právnym postavením. Aký je tu spôsob voľby týchto rôznorodých právnych subjektov pre svojich tzv. volených zástupcov, ktorý by sa mali podieľať na výkone štátnej moci.
<br/>Jednotlivé subjekty SPZ, SPK (tzv. základné organizačné jednotky) na svojich členských schôdzach, alebo iných zhromaždeniach volia svojho voleného zástupcu. Tento zvolený zástupca na tzv. konferenciách volí svojho voleného zástupcu a tento zvolený zástupca (na konferencii) zvoleného zástupcu (na členskej schôdzi) volí potom voleného zástupcu (vrcholné orgány), ktoré vykonávajú tzv. štátnu moc. Je tento systém volieb a konštituovanie orgánov SPK v súlade zo všeobecnými pravidlami pôsobenia a postavenia členov v komorách?
<br/>
<br/>Zvolený zástupca volí svojho voleného zástupcu. Tento volený zástupca zvoleného zástupcu po svojom zvolení volí svojho zástupcu!!!
<br/>Pri tomto systéme volieb nie je vôbec zaručené (je to aj preukázané), že oprávnené záujmy jednotlivých subjektov presadzujú títo tzv. trojstupňoví volení zástupcovia podľa potrieb a požiadaviek členskej základne SPK. Títo tzv. trojstupňoví volení zástupcovia rozhodujú na základe svojich osobných ambícií a vo svoj prospech. Potreby a požiadavky väčšiny absolútne ignorujú. Presadzujú zásadu, že len oni sú tí, ktorý vedia čo treba robiť a že bez nich činnosť poľovníctva na Slovensku nie je možná.
<br/>Je tento systém volieb v súlade s ustanoveniami Čl. 2 ods.1 Čl. 30 ods.1 Ústavy SR?
<br/>Spôsob a systém volieb volených orgánov v SPZ a SPK je presne podľa volebného systému, ktorý používala KSČ, je protidemokratický a nie len v rozpore s Ústavou ale aj dobrými mravmi. Komora (SPK) nie je žiadny politický subjekt, aby voľby prevádzal hore uvedeným spôsobom.
<br/>
<br/>Konštituovanie orgánov SPK, OPK vytvorenie a prijatie stanov, disciplinárneho poriadku a schválenie rôznych tzv. členských príspevkov členov komory prostredníctvom tzv. demokratický zvolených zástupcov poľovných subjektov bolo účelovo pripravené a zrealizované, a v tomto trende pokračujú naďalej. Kto z poľovníckej členskej základne bol oboznámený, koho idú voliť a čo idú schvaľovať na ustanovujúcom sneme SPK? Kto z členskej základne SPK je oboznámený so skutočnosťami, ktoré má zase nejaký snem SPK schvaľovať?
<br/>
<br/>Ich tvrdenia, že priamy výkon štátnej moci vykonávajú prostredníctvom komory jej členovia prostredníctvom svojich volených zástupcov je zavádzajúce. Voľby a celé rozhodovanie v SPK prebieha tak, ako od r. 1976 do súčasnosti prebieha v SPZ. To znamená, že celé SPZ, SPK úspešne fungujú na základe humanitárstva a demokratúry, ešte aj 23 rokov po revolúcií.
<br/>Tyraniu menšiny schovávajú za masku väčšiny.
<br/>
<br/>Ako sa môžu odvolávať na čl. 12 ods.1 Ústavy SR a Čl. 17 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď prijatý zákon o poľovníctve tieto ústavné princípy SR a Čl. 17 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd popiera.
<br/>
<br/>Čl. 12 ods.1 Ústavy SR stanovuje; ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
<br/>Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
<br/>V Čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je uvedené; nič v tomto Dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to Dohovor ustanovuje.
<br/>
<br/>SPK vo svojej tzv. analýze o.i. uvádza, že tieto ústavné atribúty sa v právnom poriadku Slovenskej republiky okrem iného musia aplikovať tak, že príslušná zákonná úprava musí dať v rámci regulácie príslušného typu spoločenských vzťahov všetkým skupinám jednotlivcom rovnaké možnosti, rovnaké práva, resp. ukladať im rovnaké povinnosti.
<br/>
<br/>Výsledkom tejto ich aplikácie hore uvedených ústavných atribútov do právneho poriadku SR sú nasledujúce protiprávne skutočnosti.
<br/>
<br/>
Zloženie, postavenie a vzťahy subjektov združených v SPK.
<br/>Štruktúra SPK
<br/>
<br/>Slovenská poľovnícka komora
<br/>vznik § 41 ods.1 zák. o poľovníctve
<br/>právnická osoba - profesná (správne profesijná)
<br/>hlavná činnosť - činnosti profesijných členských organizácií
<br/>
<br/>
<br/>Základnou organizačnou jednotkou komory:
<br/>- právnické osoby prevádzajúce
<br/>výkon práva poľovníctva
<br/>- fyzické osoby prevádzajúce
<br/>výkon práva poľovníctva
<br/>- právnické osoby s predmetom činnosti výkon
<br/>práva poľovníctva, chov a starostlivosť o zver
<br/>
<br/>§ 41 ods.4 zák. o poľovníctve:
<br/>komora sa člení:
<br/>Obvodné poľovnícke komory - 59
<br/>právne postavenie - neurčené
<br/>právna forma - nezisková organizácia
<br/>prevažujúca činnosť- činnosti
<br/>profesijných členských organizácií
<br/>
<br/>združujú:
<br/>- poľovnícke organizácie (právnické osoby)
<br/>právna forma - neziskové organizácie
<br/>hlavná činnosť - činnosti záujmových organizácií
<br/>- fyzické osoby - držiteľov platných poľovných lístkov
<br/>
<br/>
<br/>
<br/>Štruktúra SPK (ako aj SPZ) poukazuje na to, že tu máme obrodenú Národnú frontu.
<br/>
<br/>1) Kto je a akú konkrétnu činnosť vykonáva SPK?
<br/>2) Aké subjekty SPK môže združovať?
<br/>a) právnické osoby
<br/>- profesijné
<br/>- záujmové
<br/>- neziskové
<br/>- iné v zák. nešpecifikované
<br/>b) fyzické osoby
<br/>-
<br/>3) Môže byť organizačná jednotka s právnou spôsobilosťou organizačnou jednotkou organizačnej jednotky bez právnej spôsobilosti?
<br/>
<br/>4) Môžu subjekty bez právnej spôsobilosti vykonávať právne úkony?
<br/>
<br/>5) Môžu subjekty bez právnej spôsobilosti združovať právnické a fyzické osoby?
<br/>
<br/>6) Aká je rovnoprávnosť, jednotlivých subjektov (tzv. organizačná jednotka komory) voči sebe navzájom a voči komore?
<br/>
<br/>7) Aké má povinností SPK, OPK voči tým, ktorých združujú?
<br/>
<br/>
Kto vykonáva štátny dohľad, nad činnosťou komory a jej tzv. obvodnými komorami?
<br/>
<br/>9) Kto zodpovedá za škody spôsobené činnosťou SPK, OPK, keď vykonávajú prenesený výkon štátnej správy (štátnu moc)?
<br/>
<br/>10) Na akom právnom základe tzv. disciplinárne orgány SPK, SPZ udeľujú tresty podľa ich akýchsi disciplinárnych poriadkov, a vyberajú poplatky v týchto disciplinárnych konaniach?
<br/>
<br/>
<br/>Ak veľkí legislatívci z SPK a min. vidieka pravdivo odpovedia na hore uvedené otázky vrátane vysvetlenia štruktúry SPK, zistíte, že tu bola okrem iného protiprávne vytvorená akási pseudokomora rozčlenená na akési pseudopodkomory, ktoré nemajú žiadne právne postavenie v právnom poriadku SR.
<br/>
<br/>Z prílohy č.1 a č.2 je preukázané, že sa nám tu akosi čudesne vytvorila (konštituovala) SPK a vznikajú OPK ako právnické osoby.
<br/>SPK bola zaregistrovaná na ŠU SR dňom 1.9.2009. Údajne na základe zákona o poľ.
<br/>V zákone o poľ. nikde nie sú uvedené údaje, ktoré sú v tomto výpise. Na základe čoho ŠU SR dospel k týmto údajom?
<br/>Postavenie a úlohy obvodnej komory upravia stanovy komory - § 41 ods.5 zák. o poľovníctve.
<br/>V § 17 a nasl. stanov SPK bolo toto postavenie a úlohy OPK upravené. Od konštituovania OPK nám podľa § 51 zák. o poľovníctve do dnešného dňa vydáva, predlžuje, odníma poľovné lístky a ukladá disciplinárne tresty členom SPK subjekt (OPK) bez právnej spôsobilosti. Na základe akých právnych skutočností a na základe akých právnych úkonov nám tu vznikajú OPK ako neziskové právnické osoby?
<br/>Vo svojej analýze SPK ďalej odôvodňuje potrebu svojho vzniku a pôsobenia rovnakými povinnosťami a potrebou jednotnej poľovníckej disciplíny pre všetky subjekty uvedené v zák. o poľ.
<br/>
<br/>Čl.13 ods.1 pís.a Ústavy SR stanovuje, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
<br/>
<br/>Sú povinnosti uvedené v stanovách SPK, SPZ stanovené podľa príslušných ustanovení zák. o poľ. alebo iných zákonov? Vyšpekulované účelové povinnosti pre jednotlivé subjekty v stanovách SPK, SPZ sa priečia nie len dobrým mravom ale sú v rozpore s právnym poriadkom SR.
<br/>
<br/> Na základe čoho udeľujú tzv. disciplinárne orgány SPK, SPZ jednotlivé druhy trestov uvedených vo svojich tzv. disciplinárnych poriadkoch a vyberajú akési poplatky ako na súdoch SR.
<br/>
<br/>Trestať a tresty udeľovať možno len na základe zákona.
<br/>Neurčité ustanovenia § 41 ods.5, § 43 ods.2, § 49, § 77 zák. o poľovníctve sú zrozumiteľne vyjadrené, ale ich obsah je nejasný. Neurčité právne úkony nemajú žiadne právne následky.
<br/>V ustanovení Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je okrem iného uvedené, že SR je právny štát!!!
<br/>
<br/>Ďalej SPK uvádza; jednotná poľovnícka samospráva komorového typu - SPK, ako organizácia zriadená zo zákona, predstavuje fungujúci systém, ktorý preukázateľne šetrí verejné financie.
<br/>Nahrádzať ho alternatívou, ktorá bude znamenať dopad na štátny rozpočet v dôsledku návratu k zabezpečovaniu úloh prostredníctvom zvýšeného počtu štátnych zamestnancov na obvodných, krajských lesných úradoch a ministerstve je v období konsolidácie verejných financií nesystémovým riešením.
<br/>K tomuto ich tvrdeniu predkladáme:
<br/>
<br/>Analýza výkonov Krajských a Obvodných lesných úradov štátnej správy po prijatí nového zákona o poľovníctve č 274/2009 Z. z.
<br/>
<br/>Do konca účinnosti starej právnej úpravy na úseku poľovníctva krajské lesné úrady boli len odvolacími orgánmi na úseku poľovníctva vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodovali obvodné lesné úrady.
<br/>Novou právnou úpravou, účinnou od 1. 09. 2009 v zmysle ustanovenia § 73 pribudlo Krajským lesným úradom:
<br/>a) Riadenie poľovníctva v kraji - zbytočné ustanovenie ( nie je potrebné riadiť poľovníctvo na území kraja ) odlišné podmienky výkonu poľovníctva podľa jednotlivých obvodných lesných úradoch nakoľko sa jednotlivé poľovné oblasti prelínajú na územia s pôsobením viacerých krajov a obvodov je potrebné hospodáriť v rámci chovateľských celkov pre jednotlivé obvodné lesné úrady a tým aj riadenie poľovníctva ostane len v pôsobnosti obvodov.
<br/>b) Zriaďuje poradný zbor a schvaľuje jeho štatút - zbytočné ustanovenie a zaťaženie štátnej správy ( obvodných lesných úradov, nakoľko sa tieto musia zúčastňovať zasadaní poradných zborov aj v niekoľkých krajoch pričom vzdialenosti krajských sídiel sú aj viac ako 100 km - zvýšené náklady na zbytočné služobné cesty, poradné zbory nedokážu riešiť problematiku v jednotlivých chovateľských celkoch nakoľko rozhodnutia poradného zboru sa prijímajú formou hlasovania členov poradného zboru, ktorí nie sú stotožnení s riešením problematiky v chovateľskom celku vzdialenom niekoľko sto kilometrov - stačí aby poľovníctvo bolo riadené cez chovateľské rady v rámci obvodných lesných úradov.
<br/>c) Zabezpečuje a schvaľuje koncepcie chovu zveri v poľovných oblastiach detto ako v bode b)
<br/>d) Kontroluje plnenie schválených plánov poľovníckeho hospodárenia, správnosť zostavovania plánov, reálnosť ich plnenia a vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov - zbytočné ustanovenie kontrola plnenia plánov poľovníckeho hospodárenia má prislúchať tomu orgánu, ktorý ich schvaľuje t. j. obvodným lesným úradom spolu s chovateľskými radami.
<br/>e) Schvaľuje kritériá chovnosti trofejovej zveri vhodnej na ďalší chov - kritériá chovnosti má schvaľovať obvodný lesný úrad po odsúhlasení s chovateľskými radami pre jednotlivé chovateľské celky.
<br/>f) Vykonáva kontrolu pôvodu ulovenej zveri ( v skutočnosti ju nevykonáva nakoľko nemá možnosť vykonávať kontrolu v jednotlivých poľovných revíroch prípadne u spracovateľov a odberateľov diviny alebo v reštauračných zariadeniach ).
<br/>g) Vykonáva štátny dozor na úseku poľovníctva - neadekvátne ustanovenie nakoľko krajské lesné úrady majú byť odvolacími orgánmi vo veciach, v ktorých rozhoduje obvodný lesný úrad aj na základe vykonaného štátneho dozoru. Štátny dozor v poľovníctve u jednotlivých užívateľov poľovných revírov má vykonávať prvostupňový orgán štátnej správy t. j. obvodný lesný úrad.
<br/>
<br/>Obvodné lesné úrady vykonávajú tie isté činnosti ako v predchádzajúcej právnej úprave okrem vydávania poľovných lístkov a predlžovania ich platnosti a riešenia disciplinárnych konaní. Tieto činnosti boli prenesením čiastočného výkonu štátnej správy na Slovenskú poľovnícku komoru za účelom vyberania správnych poplatkov a sankčných postihov do pokladnice Slovenskej poľovníckej komory. Prvostupňové orgány štátnej správy týmto opatrením neboli odbremenené od neúmerného zaťaženia, nakoľko je to len zlomok ich práce. Zníženie zaťaženosti by bolo riešenie vydávania poľovných lístkov obdobne ako je to u vodičských preukazov natrvalo bez predlžovania platnosti.
<br/>
<br/>Ďalším zaťažením prvostupňových orgánov štátnej správy je nová činnosť, ktorú vykonávajú prvostupňové orgány štátnej správy uvedené v § 74 ods. 2 a to:
<br/>
<br/>a) Schvaľovanie výhľadových plánov poľovníckeho hospodárenia - nekoncepčné ustanovenie v jeleních chovateľských oblastiach nakoľko za lovné jelene sa považujú všetky jelene vo veku 11 rokov a viac, zmluvy na výkon práva poľovníctva sa uzatvárajú len na dobu 10 rokov. To znamená, že užívateľ poľovného revíru nemôže dochovať a nakoniec aj uloviť kvalitné lovné jelene počas platnosti jednej zmluvy na výkon práva poľovníctva a v takomto prípade je aj zbytočný výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia.
<br/>b) Kontroluje a mení plány poľovníckeho hospodárenia - plány poľovníckeho hospodárenia u diviačej zveri nemeniť v priebehu poľovníckej sezóny ale lov diviačej zveri riešiť koncepčne a to len plánovaním dospelej diviačej zveri a lanštiaky a diviačatá, ktoré sa lovia celoročne neplánovať ale ich lov len evidovať.
<br/>c) Navrhuje komore odobratie poľovného lístka - riešiť ako jeden zo sankčných postihov v priestupkovom konaní.
<br/>
<br/>Z uvedeného vyplýva, že nové činnosti na úseku štátnej správy v novom zákone o poľovníctve zvýšili zaťaženosť štátnej správy hlavne na úrovni druhostupňových orgánov štátnej správy, čo pri riešení prechodu orgánov štátnej správy na úrovni krajov treba ihneď riešiť do konca roku 2012.
<br/>Zároveň treba upozorniť na tú skutočnosť, že Slovenská poľovnícka komora neodbremenila orgány štátnej správy od zaťaženosti, čo sa nakoniec prejavilo i v tom, že počty pracovníkov štátnej správy na úrovni krajov okrem obslužných činností ostali nezmenené, ale odbremenila štát od príjmov zo správnych poplatkov za vydávanie poľovných lístkov a ich predlžovanie.
<br/>
<br/>Analytici z SPK ďalej uvádzajú, že členský príspevok bol schválený zákonným spôsobom a.t.ď.
<br/>Jeho cieľom je tiež uplatnenie princípu solidarity pri financovaní poľovníctva.
<br/>Čo je členský príspevok?
<br/>Určite nie ten, ktorý ma užívateľ poľovného revíru platiť za poľovné pozemky daného revíru.
<br/>Tento tzv. členský príspevok je príjmom akéhosi Fondu rozvoja a zveľaďovania poľovníctva.
<br/>Tento Fond o.i. využíva tieto členské príspevky na vyrovnávanie diferenciálnej renty užívania poľovných revírov, teda aj na pomoc a podporu menej bonitných revírov. Podľa toho, na čo sú tieto prostriedky vynakladané, sa nejedná o členské príspevky ale účelové. Na akom základe veľkí funkcionári SPK prišli na to, že SPK (ako pre koho) je aj charitatívna organizácia. Toto ich účelové falošné tvrdenie o solidarite by mohli použiť aj iné subjekty vo svojom rezorte. Napr. poľnohospodárske družstvá, ktoré obrábajú poľnohospodársku pôdu v BPEJ 1. (napr. Žitný ostrov) by mali prispievať tým poľnohospodárskym družstvám, ktoré obhospodarujú poľnohospodársku pôdu BPEJ 5. (Orava). Každý musí vedieť hospodáriť s tým čo má a svojou činnosťou sa pričiniť o zveľadenie toho čo užíva a nehovoriť tu o nejakej účelovej falošnej solidarite.
<br/>Funkcionári SPK sa žiadnym spôsobom nepričinili ani nepričiňujú o to, ako sa zvyšujú stavy poľovnej zveri. Je to nepriama práca a výsledok vlastníkov poľovných pozemkov a malej miere užívateľa poľovného revíru. Vyberať akési členské príspevky za užívanie poľovného revíru podľa bonity nejakým subjektom (SPK), ktorý nemá žiadny právny vzťah k týmto poľovným pozemkom sa prieči nie len dobrým mravom ale odporuje aj viacerým zákonom.
<br/>
<br/>Citujeme z ich analýzy:
<br/>Ak sa štát rozhodne samosprávu vylúčiť z riadenia poľovníctva a zabezpečiť výkon organizácie, riadenia a kontroly výlučne prostredníctvom špecializovanej štátnej správy (sekcia lesnícka MPaRV SR, krajské a obvodné lesné úrady) a zo zdrojov štátneho rozpočtu, je takmer isté, že dopad na štátny rozpočet bude predstavovať významné zvýšenie rozpočtu rezortu pôdohospodárstva.
<br/>Ide o zabezpečenie úloh podľa § 42 zák.č. 274/2009 Z.z. ktoré má komora a s priloženého prehľadu kynologických a streleckých akcií.
<br/>
<br/>K činnostiam, ktoré uvádzajú vo svojich prílohách 2 a 3.
<br/>Kynologické podujatia - tie si má organizovať a prevádzať daný kynologický klub a nie SPZ.
<br/>Každý kynologický klub má svojich členov, ktorý do tohto klubu platia členské a rôzne iné príspevky ako členovia tohto klubu. Každá akcia týchto kynologických podujatí (výstavy, skúšky), toho ktorý túto výstavu alebo skúšku musí absolvovať stojí nemalé peniaze. Na každej výstave alebo skúške sa platí vstupné pre každého účastníka. Určite tieto akcie majú aj svojich sponzorov.
<br/>Prečo by mal štát (SPK) podporovať tieto rôzne kynologické podujatia, keď 90% z týchto akcií nemá s poľovníctvom nič spoločné.
<br/>Podobne je to aj u streleckých akciách. Kto chce tieto svoje osobné záujmy (koníčky) prevádzať, musí na to mať, alebo nechať sa sponzorovať. Nikto nesmie byť znevýhodňovaný v tom, aby z jeho členských príspevkov niekomu vyvolenému prispieval na jeho osobné aktivity (jeho osobné záujmy).
<br/>
<br/>Tzv. zabezpečenie úloh vyplývajúce z § 42 zák. o poľ. vykonával a mimo činnosti uvedených v § 51 zák. o poľ. vykonáva SPZ pod novým názvom SPK.
<br/>V predchádzajúcej analýze činnosti Krajských a Obvodných lesných úradov vytvorenie SPK neznížilo počet pracovníkov a s tým spojené výdavky štátu pri ich oklieštenom riadení poľovníctva.
<br/>Všetky tieto činnosti uvedené v § 42 zák. o poľ. ods.1 pís.a) až g) sú vysoko ziskové. Za všetky tieto činnosti sa vyberajú obrovské finančné prostriedky. Na aké účely a pre koho tieto finančné prostriedky slúžia a prečo nie sú predmetom dane?
<br/>
<br/>SPK - príjmovú a výdavkovú časť rozpočtu SPK každý rok schvaľujú kolektívne orgány a kontrolujú dozorné rady na centrálnej i regionálnych úrovniach. Schválený finančný plán jeho vecné plnenie je pre členov SPK kedykoľvek k dispozícií k nahliadnutiu.
<br/>„Čo je to finančný plán a jeho vecné plnenie“ ?
<br/>SPK a OPK majú povinnosť každému členovi SPK predložiť na jeho požiadanie všetky účtovné doklady (každý člen má právo robiť si z nich kópie a p.), aby mal prehľad ako sa narába s finančnými prostriedkami SPK a OPK, ktoré musí rôznymi vymyslenými členskými príspevkami dotovať.
<br/>Aké nahliadnutie? Čo dnes bolo videné zajtra je stratené.
<br/>
<br/>SPK uvádza, že poľovnícka samospráva zabezpečuje agendu prostredníctvom cca. 100 profesionálnych zamestnancov na takmer 60 pracoviskách a 900 dobrovoľných členov SPK.
<br/>Štátnu správu v oblasti poľovníctva zabezpečuje min. vidieka už len 65% počtu pracovníkov a 58% finančných zdrojov úrovne roku 2005. Prečo nie je uvedený rok 2009? Nech preukážu o koľko bol znížený počet pracovníkov a ušetrených finančných prostriedkov v rezorte vidieka od vzniku SPK do súčasnosti a či min. vidieka dáva dotácie na činnosť SPZ a SPK.
<br/>Akú činnosť okrem vydávania poľovných lístkov vykonáva tých 100 profesionálnych zamestnancov SPK, keď 900 dobrovoľných členov SPK sú neplatený funkcionári.
<br/>Je chvályhodné tvrdenie funkcionárov SPK, že svoju činnosť robia nezištne, bez osobného prospechu a zadarmo, bez odôvodnenia prečo to teda robia?
<br/>
<br/>SPK - ukazuje sa, že samospráva a jej zástupcovia sú v súčasnosti vo fáze testovania funkčnosti snemom schváleného modelu financovania, preto vyslovovať teórie o tom, že poslanci nevedeli predpokladať dopad na legislatívnu prax, je zavádzajúce a priamom rozpore s § 42 ods.2 zák. 274/2009 Z.z., ktorý ustanovuje, že komora zabezpečuje svoju činnosť predovšetkým z vlastných príjmov.
<br/>
<br/>Keď vie komora zabezpečiť svoju činnosť predovšetkým z vlastných príjmov „prečo pre štát táto činnosť bola stratová“!!!
<br/>Táto háklivá téma musí mať svoj (reálny nie účelový) vlastný rozbor a nie je teraz účelom, aby sa poukazovalo a rozoberalo prečo tá istá činnosť je pre štát stratová a pre súkromnú firmu SPK veľmi zisková a nezdanená.
<br/>
<br/>Predchádzajúcimi argumentmi sme chceli upozorniť na nedostatky zák. o poľovníctve a poukázať na účelové klamstvá a polopravdy funkcionárov SPK, ktorý sa za každú cenu snažia zachovať SPK.
<br/>Veď kto by sa chcel zriecť bezprácneho nezdaniteľného ročného príjmu vo výške cca. 1 600 000 € a pritom byť veľmi dôležitá vysokopostavená osoba, ktorá rozhoduje o všetkých činnostiach SPK?
<br/>Nech SPK a SPZ preukážu a zverejnia koľko od r.2010 do súčasnosti dostali finančných prostriedkov a na aké účely tieto finančné prostriedky boli použité.