Váš názor na Remington 222 v poľovníckej praxi

Ku kalibru 5,6x52R.
<br/>Mám ju asi 20 rokov. Keď som ju kupoval tak ma od nej odhovárali, neznámy kaliber, bez skúsenosti. Na rôznych fórach sa dočítam ako 223 a 222 REM podlieva apod. Ale ľudia sú nepoučiteľní. U nás v PZ nikto nechce srnčiu strelenú s 222 alebo 223 Rem. Prečo asi? Keď strelím ja so savadžkou (5,6x52R) nemám problém kto si to zoberie. Tak o čom hovoríte. Nedohľadával som doteraz nič čo som s ňou strelil. Ale to je aj o zodpovednosti. Keď čítam, že nie je problém aj jeleňa s 223 na 150 m , tak sa nemám o čom baviť. Foldes : ako dlho ju máš a čo si s ňou strelil, alebo pofušoval.
<br/>Akela: podľa čoho súdiš, že 223 je „ oveľa silnejšia „ - dopadovej energie možno? o koľko ?, penetrácie asi ťažko. Má ťažšiu strelu a nižšiu úsťovú rýchlosť. Balistika ako u 243W. Na srnčiu nemá konkurenciu čo sa týka účinnosti, znehodnotenia diviny. Na škodnú tiež výborná, jedna z mála na ktorú sa dali dostať celoplášte za socializmu. Diviačia : lanštiaky strelené na hlavu a na krk, prasatá na komoru na mieste alebo do 30 m.
<br/>Vysoká - jedna laň strelená na krk na 80 krokov. Viac som nepokúšal šťastie, na vysokú a diviačiu mám iný kaliber, ťažší . Viac som dohľadával diviaky a vysokú strelenú silnejším kalibrom, lebo som jej viac veril a nie tým, že som strieľal za každú cenu. Poľujem v severozápadnej časti Slovenka . Ak tu chce niekto hodnotiť tak prosím. Ale konkrétne.Za aké obdobie koľko a čím a s akým výsledkom. A všeobecné keci zistené z balistických tabuliek sú o ničom alebo ak chcete o hovne.Toť vsjo.
<br/>

Fero1 Ty si jednicka.Ako dlho mám Savazku-4 roky-co som s nou strelil iba lisky a srnciu priblizne 10-15ks.A fusovat nezviknem neviem podla coho si to usúdil.Ja som pisal ze ten kaliber niekedy vykazuje slabú úcinnost na zver.Chces konkrétny pripad?Srnca strelené z oporou na 80m zásah na pecen bohuzial,neznacilo nefarbilo len náhodou som ju nasiel.Druhy pripad srnec streleny na komoru pekne znacil a hned zalahol na strnisku.Po 20 minutách este hlava hore reku musim teda dostrelit.Zbadal ma a zabehol do kukurice a len vdaka mojim psom bol dohladany.A mohol by som este pokracovat.Inak som snou spokojny len by som ten kaliber neopovázil na silnejsiu zver.A na záver obdivujem ostrostrelcov ktory vzdy .vsade a za kazdych okolnosti trafia zver 100% na krk hlavu a podobne.s pozdravom Tibor Földes z juhu Slovenska

Ahoj Tibor,
<br/>Dúfal som, že niekoho vyprovokujem s tým mojím príspevkom ku konkrétnym veciam. Neber to osobne, nie som jedlička ani ostrostrelec. Ale chcel som iba konkrétne skúsenosti, tie si napísal a ja svoje. Ostáva na ostatných nech si urobia úsudok. A o tom to je. Ešte poznámka- na hlavu som strelil lanštiakov iba za vidna cez deň nie v noci, išiel som na srnca a prišlo niečo iné. Nie vždy som si dovolil strieľať na krk a hlavu, až keď som poľovnícky dospel. Ale to musí zistiť každý sám kedy to je a nechytí ho poľovnícka triaška..
<br/>Fero zdraví juh Slovenska z pobrežia Slotoviny teda od Žiliny.
<br/>

Moja skúsenosť je presne taká ako Foldesova. Srnec 50m tesne za lopatku a naháňal som ho po strnisku. To sa mi stalo 2x. Ani som ho len neprestrelil. To po 223 sa mi to nemohlo stať a s 223 som si trúfol podstatne viac. Po tých negatívnych skúsenostiach som Savažku predal. Teraz nehovorím o znehodnotenej divine. Áno Remingtony hodne podlievajú, ale balistika a hlavne moje skúsenosti ma o Savažke nepresvedčili. Prajem ti presnú mušku.

Taktiež som mal savačku 15 rokov. Používal som ju ako druhú zbraň hlavne na lov líšok ktorých som s nej strelil okolo 50ks. Na vysokú a diviačiu zver som ju použil jedine na snehu a do vzdialenosti 100m. Moje skúsenosti sú nasledovné: Na lov líšok výborná zbraň. Po zásahu poloplášťom na komoru výstrelný otvor vo velkosti 5-8 cm ,po zásahu na mäko výstrelný otror vetší z vyhodením vnútorností. Na lov vysokej a diviačej zvery ju nedoporučujem, zver po zásahu na komoru neznačí a nefarbí odbieha do 50m a následne na vnútorné vykrvácanie zhasína. Pokial je táto zbraň v rukách nedôsledného lovca napácha s ňou veľké škody,kakoľko zver sa po zásahu chová ako keby bola chybená. Vždy treba nástrel dôsledne preveriť .

Ja vlastnín guľobrok UB CZ 584, cal. 5,6x52R/12, a moje skúsenosti sú obdobné, nedám na ňu dopustiť do 200m bez problémov, srnčie, z vysokej holá a diviačatá a lanštiaky. Strieľam na komoru do 50m aj na krk.

Kaliber 5,6x52R na 200metrov má energiu 945 Joulov nie je to málo na holú a lanstiaky?Neverim ze je to bez problémov ako pise Ivan.

Lovecká střelba nejsou jenom rozumy z tabulek, ale hlavně zkušenosti a praxe. Po některé ráži z velkou energií ti odběhne i srnčí a když ho střelíš nějakou lehčí ráží, tak zůstává v ohni...
<br/>Krom toho má 5,6x52R Savage ve 200 metrech rychlost ještě dost přes 600 m/s, takže velkou mírou zabíjí právě hydrodynamický šok.

hydrodynamicky šok vzniká pouze někdy až při rychlostech 700 m/s a velká pravděpodobnost vzniku se udává až při 900m/s

To jsou jenom prázdné fráze opsané z internetu. Každá literatura uvádí něco jiného a krom toho je to o praxi - člověk ví, jak zvěř na různé vzdálenosti a tím i rychlosti a energii reaguje.
<br/>Můžeš se tady pochlubit se svými zkušenosti s lovem spárkaté, rád se něco nového dozvím.

perdix: poľoval som savažkou. Pri 600m sa o žiadnom šoku nedá hovoriť. Ak už chceš používať toto slovo /hydrodynamický šok/ je to okolo 900m/sek. Takže hovoriť pri savažke na 200M O hydrodynamickom šoku je nezmysel. Poznámka: toto ti píšem z vlastných skúseností.

Páni, HDU (hydrodynamický účinok) a ako jeho výsledok - šok sa prejavuje pri každom prieniku veľmi rýchleho predmetu - v našom prípade strely - mäkkými, silne prekrvenými
<br/>orgánmi. Vzniká vlastne len v prostredí, ktoré sa približuje svojimu vlastnosťami čo najviac kvapaline , odtiaľ aj jeho pomenovanie! Preto nemožno zovšeobecňovať, ako sa zver správa, resp. aký bude priebeh deja od zásahu po jej skon. Ide o to, kade strela ide. Je samozrejmé, že priamo súvisí, tak ako dopadová energia hlavne od rýchlosti strely, ale dôsledky (devastácia) sa napr. na svalovine nemusí výrazne prejaviť, spravidla len na mäkkých vnútorných orgánoch!
<br/>Napr. 6,5x54 M.Sch. je &quot;pomalá&quot; strela a pečeň som pri nevhodne umiestnenom zásahu z daniela doslova vylieval. Na druhej strane, pri &quot;rýchlych&quot; strelách môžeme byť sklamaní - a to už na tomto fóre x-krát odznelo - že strela preletí kusa, správa sa ako tvrdý celoplášť a žiaden šok, či rýchle usmrtenie nespôsobí! Potom začína galiba s dohľadávkou, opakované zdvihnutie zveri a žiaľ, často aj sklamanie.
<br/>Preto v poslednej dobe dominujú mäkšie dvojjaderné strely stredných rýchlostí, kde sa &quot;chýbajúca&quot; rýchlosť nahrádza konštrukciou strely, ktorá deformáciou vytvorí väčší kanál, má dostatočnú ranivosť i schopnosť prieniku, ale gro energie odovzdá.
<br/> Ale to už sme opäť pri debate o ideálnych kalibroch - a tie neexistujú!!!

Nepísal som na 200m., ale do 200m teda to znamená, že niečo mohlo byť aj na hranici 200m, ale aj 80, 120 atď., a to že neveríš je tvoj problém, kto s týmto kalibrom poľuje rozumne, tak to isto potvrdí. Viem, že je to prevažne kaliber na škodnú a srnčiu a nikdy som ho ako ideálny na vysokú a diviaču nedoporučoval, ale som uviedol, že sa dá použiť na vysokú holu, diviačatá a lanštiaky a keď je to rozvážne tak je aj spokojnosť.

největší výzkum hydrodynamickém efektu se neprováděl v lovectví ale ve vojenství když v šedesátých letech Američani zavedli náboj 5.56x45 a sedmdesátých letech když v reakci nato Rusove přišli s ráží 5.45x39 a k mým skušenostem ty jsou téměř nulové a proti lidem kteří ty výzkumy prováděli prováděli budou pořád

Tvůj názor beru, ale já mám zkušenost jinou. Podle mých zkušeností a více literárních zdrojů vzniká šok u zvěře, která je před výstřelem v klidu, už při dvojnásobné rychlosti zvuku, což je asi 630 m/s. U savažky záleží tak jako všude na střelivu, ale stojím si za svým tvrzením, že na vzdálenost 200 metrů má větší vliv šok, než poranění, která střela způsobí, protože na takovou dálku nemusí proniknout celým kusem a ranivost není tak veliká - mluvím samozřejmě o odpovídající velikosti zvěře. Původní impul byl, že právě 5,6x52R Savage má ve 200 metrech energii pod 1000 joulů, tak jsem chtěl říct, že energie u lovecké střely není všechno a hodně záleží na rychlosti - což je věc známá.

Pro tebe celkem typické. Jak tak sleduji, tak nikdy pořádně nenapíšeš co si vlastně myslíš nebo co jsi zažil. Vždycky něco, co někde opíšeš. Asi to o něčem svědčí.

Na čo je dobrý Remington 222 už posúdili mnohý poľovníci a svoje skúsenosti obyčajne premietli do poľovníckej legislatívy. Možno stačí ako odpoveď toto:
<br/> Německo: srnčí zvěř E 100 min. 1 000 J
<br/> ostatní spárkatá E 100 min. 2 000 J, minimální ráže 6,5 a pro jelení zvěř ještě min. hmotnost střely 9 g.
<br/>
<br/>Dánsko: srnčí zvěř E 100 min. 800 J, min. hm. střely 3,2 g.
<br/> ostatní spárkatá E 100 min. 2 700 J při hm. střely min. 9 g,
<br/> nebo E 100 min. 2 000 J při hm. střely min. 10 g,
<br/>
<br/>Lucembursko: srnčí zvěř E 100 min. 980 J
<br/> ostatní spárkatá E 100 min. 2 200 J a min. ráže 6,5 mm
<br/>
<br/>Rakousko: veškerá spárkatá zvěř min. ráže 5,5; min. délka nábojnice 40 mm, nesmí se používat okrajový zápal.
<br/> zvěř s hm. do 30 kg. E 100 min. 1 000 J
<br/> zvěře s hm. do 80 kg. E 100 min. 2 000 J
<br/> zvěř s hm. nad 80 kg. E 100 min. 2 500 J
<br/>
<br/>Finsko: srnčí zvěř E 100 min. 800 J a min. hm. střely 3,2 g.
<br/> jelení, daňčí, sika E 100 min. 2 000 J při min. hm. střely 6 g,
<br/> černá zvěř E 100 min. 1 700 J při min. hm. střely 8 g,
<br/> los a medvěd E 100 min. 2 700 J při min. hm. střely 9g,
<br/> nebo E 100 min. 2 000 J při min. hm. střely 10 g,
<br/>
<br/>Švédsko: srnčí zvěř E 100 min. 800 J a min. hm. střely 3,2 g. a od 1. 10. do 31. 1. je možné použít brokovnici s hromadnou střelou.
<br/> ostatní spárkatá E 100 min. 2 700 J při min. hm. střely 9 g.
<br/> nebo E 100 min. 2 000 J při min. hm. střely 10 g.
<br/>
<br/>Maďarsko: srnčí zvěř E 100 min. 1 000 J
<br/> ostatní spárkatá E 100 min. 2 500 J
<br/>
<br/>Polsko: srnčí zvěř E 100 min. 1 000 J
<br/> ostatní spárkatá E 100 min. 2 000 J a min. ráže 6,5 mm (los 7 mm)
<br/>
<br/>Slovinsko: srnčí zvěř E 100 min. 1 000 J, ráže min. 5,6, hm. střely min. 3,2 g.
<br/> kamzík a muflon E 100 min. 1 471 J, ráže min. 6,2, hm. střely min 6,0 g.
<br/> jelení, daňčí a černá zvěř E 100 min. 2 452 J, ráže min. 6,9, hm. střely min 9,7 g.
<br/> medvěd E 100 min. 3 433 J, ráže min. 7,0, hm. střely min 11,0 g.

Pár slov opísaných z internetu:
<br/>.............Poľovnícke legendy sú plné príbehov o zásahoch, ktoré aj pri nedostatočne výkonnom náboji spôsobili okamžité usmrtenie aj ťažkej a vitálnej zvere. Na druhej strane o zásahoch, ktoré úspešné neboli, sa diskrétne mlčí.............
<br/>.........smrť zvere v drvivej väčšine prípadov spôsobuje buď vykrvácanie alebo udusenie (pri zásahu pľúc).

Chlapi, už sa prestaňte doberať, nie sme tu na odbornom seminári;) Tie pravidlá, ktoré sú zakotvené v legislatíve majú svoje opodstatnenie, ale tiež treba povedať, že u nás legislatívci zaspali, resp. nestíhajú sledovať vývoj v tejto oblasti.;/.
<br/>Večer idem von, tak snáď mi Diana umožní niečo z balistiky otestovať v poľovníckej praxi, xixixi

přeji ti mnoho příležitosti k balistickým testum:P