Reagovať na moje príspevky sa nemusí báť nikto. Píšem len to, čo si myslím a vychádzam najmä z toho, čo som sám zažil, videl vo svojom okolí - nielen zvonka, ale trošku aj z vnútra.. A občas si trúfnem odhadnúť čosi, ale o tom sa ´nehádam´, o tom len diskutujem.
<br/>Čo také Ťa zaujalo na časti môjho príspevku o duričskej práci mojej štajeráčky, ktorú si prekopíroval? Nepostrehol som čo si tým chcel povedať, naznačiť.
<br/>Aj by som rád vedel na ktorú moju konkrétnejšiu časť príspevku si myslel, keď si napísal - citujem:
<br/>´Na druhej strane nie so všetkým čo si napísal sa stotožňujem. Pripadá mi to také akési so všetkého všetko.´ koniec citátu.
<br/>
<br/>P.S. máš pravdu v tom, že praktických skúseností s farbiarom mám málo, no ja som len opisoval /aj to nie celkom podrobne/ výkon mojej duričky na konkrétnej dohľadávke postrelenej jelenice, ktorý by aj v porovnaní s výkonmi farbiarov ako si ich popisoval v iných svojich príspevkoch čo dobrý farbiar dokáže Ty sám, obstál veľmi dobre až vynikajúco. Ak chceš na doplnenie - dohľadávka bola v členitom /jarkovom/ teréne - cca cez agátové a cerové strže, hustý podrast, trky, svíby, černičie, baza... na remeni šla len prvých 100metrov, potom sa proste nedalo, teda ostatok ´na voľno´ v mojom dohľade, čakajúc ma takmer na každom zlomovom bode. Celková trasa cca 2000 metrov, raz bola lomená aj cez samú seba.. Tam sme sa zdržali dlhšie - tú krížnu, čerstvejšiu som nevidel a čudoval som sa prečo sa na mňa fenka dívala ako na sprostého, keď som ju povzbudzoval v smere ´pôvodnej´ staršej stopy, ale nakoniec šla, možno preto, lebo som spravil chybu a vykročil ja v smere viditeľnej ale staršej farby.. Za chvíľu sa fenka stočila a šla do oblúka, farba redla a na moje veľké počudovanie sme sa vrátili krížom k miestu kde som ju tak presviedčal a kde stopa samú seba križovala. Tam sa na mňa zase chvíľku pozerala, ale keďže som od hanby už nijako nereagoval, vydala sa ďalej správnym, resp. čerstvejším smerom. Cca asi 100m od húštiny, ležoviska zaľahnutej lane, už vetrila vysokým nosom, tak som ostal stáť a kolegovi idúcemu po neďalekom porastovom okraji so naznačil aby veľkým oblúkom húštinu obišiel. Fenku som ticho povzbudil a sám som ostal stáť na mieste s celkom dobrým výhľadom. Po minútke brechot hrubým hlasom, trošku vpravo, trošku vľavo - nevidel som nič - orientácia len podľa zvuku, po ďalšej minútke kolegov výstrel a ticho. Prídem tam, ležiaca jelenica, vysmiaty kolega, ktorý už ani nedúfal a mierne chvostom vrtivá a evidentne sa zo svojho výkonu tešiaca moja štajeráčka. Udialo sa to v roku 2005, mám v krabici aj dáke foto z výsledku, ak máš záujem.. Dovtedy mala skúsenosti len s dohľadávaním diviačej zveri na minimálne o ´polovicu mladších´ pofarbených, alebo na takmer úplne čerstvých stopách a bola predtým v rôznom čase na rôznych miestach pri /po/ ulovení dvoch jedincoch jelenej zveri /jeleň a jelienča/, ktoré po rane neodbehli ďaleko a zhasli - ale vždy som ju k nim viedol z od nástrelu, kde som ju nechával overiť si čo chcela.. Tam sa asi naučila, že pán chce aby hľadala výsledok aj na konci takejto pachovej stopy.. Ostatné jej bolo štedro dané ´zhora´.. a jej pán je jej za zážitky s ňou naozaj vďačný a bude na ne pamätať pokiaľ sám bude, aj keď jej samotnej už niet..