poslal: Kobra23. Februára 2009., 12:05
<br/>"Nerob nič, nemáš nič" - máš svätú pravdu. Je tu ale veľké ALE... Tá pravda má aj iné podoby. Jednou z nich je, že ak robíš niečo, ale nevieš to robiť, teda neodborne, máš ešte menej, ako nič. Príklad: potrebuješ priviesť autom zo vzdialeného mesta tovar, ale nevieš šoférovať. Cestou nedajbože havaruješ. A výsledok? Nemáš ani tovar, ani nič, ale ešte menej, pretože ešte vycáluješ za škody a opravu auta /ak sa vôbec bude dať opraviť/. Čiže - ak chceš niečo mať, musíš to robiť odborne, fundovane, aby si mal viac, ako nič. Čo sa týka poľovníctva - môže to byť ešte na vyššej úrovni: Nerob nič, budeš mať veľa. Napr. vo Fínsku nerobia pre hlucháňa vôbec nič a lovia ho na státisíce ročne. Záhada úspechu? Nelovia ho na jar, ale na jeseň. Rovnako aj tetrova, kačice, sluky,... Jedine čo nepriamo pre nich robia, je, že lovia škodnú /líšky, psíky medviedikovité, kuny,.../, ale aj tie v čase výchovy vlastných mláďat ich chránia. Na to prikrmovanie v TANAPe by som sa rád pozrel, hlavne či je potrebné. Na českom portáli Myslivosti som pred časom čítal postreh jedného člena ČMMJ, ktorý navštívil svojho priateľa v Tatrách, že v TANAPe majú mimoriadne kvalitnú zver - žiadne paličkáče, rarity, tenké a rôzne pokrutené parožky. Usúdil z trofejí, ktoré mal rozvešané po stenách bytu. Samé silné trofeje. Neverím, že by to bolo prikrmovaním pšenicou. Skôr prirodzenou potravou. O tom zrezávaní stromov, ako jednou z foriem prikrmovania, som písal aj ja. Považujem to za najracionálnejšie prikrmovanie, ale znovu podotýkam - len ak je to potrebné. Dreviny často vytvárajú koreňové, alebo pňové výmladky, ktoré sú vynikajúcou lahôdkou najmä pre gravidné samice /a ktoré nie je treba ani zrezávať/ - a niet obáv, že by trápili zver zažívacími ťažkosťami. A prešľapávanie chodníkov? Tak to je už dvakrát nezmyselné. Pri takýchto úvahách stále myslím na to, kto prešľapával zveri chodníky pred milónmi rokov, keď my sme ešte len v Afrike preskakovali zo stromu na strom?
Ale vážne. Proti nemu existuje množstvo argumentov. Napr. kontraproduktívnosť. Keď prídeme na lokalitu, zver v panike ujde, bude sa ťažko brodiť hlbokým snehom, čo pre gravidné samice rozhodne nebude prínosom. Ešte horšie urobíme, ak prebrodíme chodníky ku krmelcom s lepkovou pšenicou. Lepšie urobíme, ak zver necháme, nech si brodí chodníky sama od vypaseného stanovišťa k novému, nevypasenému. Tá sa "husím pochodom" v kľude presunie, kde chce. Hlavne však k štandardnému zdroju potravy. Je treba brať do úvahy aj vlastnosti snehu - vysoká vrstva je škodlivá, len ak by sneh napadol naraz, za krátku dobu. Vtedy je kyprá, vatovitá. Po čase však uľahne, zhutnie, zver sa do nej bude menej zabárať. A ak príde odmäk, má vyhráno. Na záver by som zakontroval - nie nerob nič, nemáš nič, ale rob s rozumom a budeš mať veľa. A ešte niečo. Veľmi pekný je srnec na snímke od Duduska na začiatku tohto portálu. Čo sa týka telesnej kondície. Vyzerá utýraný zimou? Mne pripadá skôr ako Rambo. Pekne osvalený, zaoblený, vo vynikajúcej forme. Len ho netreba futrovať pšenicou.