Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46769 od Jaro
Kobroviny alebo ze by Voloviny ?! bolo vytvorené Jaro
oslal: Kobra21. Februára 2009., 12:28
<br/>Jaro, dobre, že si dal sem ten záber, ibaže ten smejo tam nesedí. A namiesto &quot;niekde sa prikrmuje takto&quot; by som napísal: &quot;takto sa má prikrmovať&quot;. Čiže - neprikrmovať. A teda aj tie krmelce by som vyhodil z revíru. Prečo? Týmto príspevkom chcem reagovať aj na príspevok Divožienky z 30.12.2008: &quot;prečo sa zver prikrmuje?&quot;. Nie je to &quot;blondínska&quot; otázka, ale veľmi, veľmi fundovaná. Je na ňu niekoľko odpovedí, ktoré totálne spochybňujú význam prikrmovania /chcem ešte podotknúť, že Divožienku poznám iba z tohto portálu a že tiež som poľovník zo 70 tych rokov, kedy som maturoval z poľovníctva/. 1. Najčastejším dôvodom pre prikrmovanie sa uvádza /aj tu, na tomto fóre/, že zver v zime stráda /po slovensky trpí hladom a chladom/. Zabúda sa však, že zver sa pári a je gravidná. Má to evolúciou stanovené, preto trpieť nemôže. Utrpelo by rozmnožovanie a preto by ako živočíšne druhy vyhynula. Resp. nemohla by ani vzniknúť. 2. Zver robí škody na lesných porastoch. Ďalší blud. Nezabúdajme, že zver tu žije už milióny rokov a nikto ju neprikrmoval. Je pôvodná, autochtónna a dendromasa /vetvičky, puky, kôra stromov a krov/ jej slúži nielen ako záchovná potrava, ale hlavne ako plnohodnotná, optimálna, štandardná stavebná látka pre vývoj embryí a plodov budúceho potomstva. A nahrádzať ju hnačkovými obilninami je nielen nezmyselné, ale vyslovene škodlivé pre vyvíjajúce sa plody potomstva /v prenatálnom štádiu vývoja, pred narodením/. Zo sena zužitkováva iba lístočky, bez nich je pre ňu seno bezcenné. Suché z prístreška celkom odmieta. 3. Prikrmovanie ako prostriedok na to, aby bolo čo najviac zveri na odstrel, je preto kontraproduktívne - čo boli nájdené uhynuté kusy v zime, pitvou sa zistilo, že uhynuli na plné žalúdky kvasiacich obilnín a boli aj v dobrej kondícii. To dokazuje, že prikrmovaním škodíme nielen existujúcim kusom zveri, ale aj ich embryám a plodom, pretože medzi hnačkovaním budúcich matiek a ich úhynom existuje veľa medzistupňov, tráviacich ťažkostí - od ľahkých hnačiek až po úhyn. Stručne povedané - viac zveri na odstrel by sme mali, keď by sme vôbec neprikrmovali. Zatiaľ iba toľko. Na záver ešte jeden môj úsudok - tvrdí sa, že zver si robí tukové zásoby na prežitie neľútostných podmienok v zime. Nie je to pravda. Tá je niekde inde. Jedná sa skôr o úspory. Výskumníci zistili u soba polárneho, že v lete mu komáre odsajú viac ako liter krvi za týždeň. V zime však komárov niet /sú zazimované/, preto sob ušetrí týždenne tých viac ako liter krvi. Teda nie zásoba, ale úspora. Tú si však neskladuje, ale hneď investuje do lepšieho osrstenia, hlavne však do vývoja plodu a do paroženia. Ostatne - ako by mohla v lete nešetriť, keď musí odovzdávať kontigent krvi komárom? Takže odpoveď na otázku Divožienky je jasná - prikrmovanie je kontraproduktívne. Aj pre šelmy - tie ak sa pária, tiež nemôžu strádať. Musia byť v špičkovej kondícii. Zatiaľ toľko. Majte sa!

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46770 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra22. Februára 2009., 03:39
<br/>No neviem koľko je snehu po vajcia, teda po čie. Ak po moje, tak je to presne 73 cm /práve som si meral/ a mám výšku 1,74 m. ;). Sorry. Ale teraz vážne. Ak by zveri prekážala táto výška snehu a doba jeho trvania, určite by odmigrovala na Dolniaky. Soby majú v Arktíde meter snehu /nie na dåžku, ale na výšku. Prepáč, zase srandujem/ a takú istú majú aj výšku v kohútiku. A spod takej vrstvy musia dolovať potravu, &quot;chudobný&quot; lišajník sobí. Aj gravidné sobice! Zaujímavé je, že čo sa týka vysokej vrstvy snehu, pamätáme iba na vysokonohú raticovú zver /jeleniu, srnčiu/, ale v súvislosti s krátkonohou diviačou zverou nás to vôbec netrápi, hoci si už pri polmetrovej vrstve musí raziť cestu, ako ľadoborec. Teda snehoborec. Možno by sme boli škodoradostne vďační matke prírode, keby časť jej populácie uviazla a zamrzla. Chcem tým povedať, že zver si, našťastie vie poradiť so snehom. Čo sa týka obhryzu zverou, aj na Dolniakoch bez snehu zver obhrýza a lúpe stromy. Je to jej štandardná potrava, je drevinožravá. Zbrániť, a to účinne sa tomu dá ochranou hospodárskych, cieľových drevín a ponukou ostatných, necieľových, plevelných. Zvyčajne sa to robí prerezávkou mladín, po ktorej ostáva na zemi dostatok dendromasy a ktorú zver s obľubou bieli až drevo. Nie som ani proti mládzi a letnine, som len proti americkej kukurici a stredovýchodným obilninám - prežúvavce nemajú na ne evolučne stavaný zažívací aparát. Preto im v žalúdku kvasí a robí problémy. To znamená, že zveri je treba predkladať /ak je treba!/ takú potravu, akú v miestnej lokalite obľubuje. S tým sú najlepšie skúsenosti. No a čo sa týka soli, k tej som celkom skeptický. Po soli sa žiada organizmu viac vody, ako je bežné a preto neviem, či je to dobré pre gravidnú samicu /jelenicu, srnu/ a hlavne pre vývoj jej plodu. Skôr nie. Ale to je moja súkromná úvaha. Soľ vykladám, ale plním len príkazy zhora

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46771 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra22. Februára 2009., 04:19
<br/>Nemáš vonkoncom pravdu. Zima JE prechádzka ružovou záhradou. A čím je dlhšia, tým pre zver pohostinnejšia - zver má pokoj od vonkajších parazitov /možno aj vnútorných/, ako sú muchy, ovady, strečky,... Môže sa preto v pokoji pásť, aj prežúvať, teda vydáva menej energie pri teplotách pod bodom mrazu, ako nad ním, kedy ožívajú najmä kožné parazity. Vo Švédsku výskumníci zistili pri plusových teplotách u losej zveri kalamitný výskyt kloše jelenej, ktorá požieraním srsti a pokožky znepokojovala zver natoľko, že losy tratili na hmotnosti. Za mrazu by sa to určite nestalo. O výške snehu som už písal. A čo sa týka toho úhynu, na vine nie je ani sneh, ani dravce, ale - telemetria. Poznám otrasnejšie prípady. V ČR označili vysielačkami 8 hlucháňov. Prežili najviac 28 dní!!! Dobre čítaš. A nebolo to v zime, ale na jar. Predtým sa však vzdialili od miesta vypustenia do 20 km!!! Za normálnych okolností by to bolo iba do 2 km. V Kanade označili 5 rysov. 4 uhynuli krátko po vypustení, piateho zachránili tým, že mu sňali vysielačku. A tak isto pred smrťou sa pohybovali po netypickom prostredí - pre rysa neobyvateľnom, neuživiteľnom. V Španielsku opatrili rysa pardálového vysielačkou, s ktorou prešiel 30 000 km!!! A napokon zahynul. V Maroku opatrili vysielačkou dropa obojkového, s ktorou preletel z Afriky do Malej Ázie - z kontinentu na kontinent. Za normálnych okolností žije na ploche 2 - 4 km štvorcové. Mohol by som vypísať ešte veľké kvantum prípadov, ktoré mám natočené na VHS, ale bojím sa, že by som &quot;upchal&quot; túto stránku a nemali by sme kde písať. Teda - prípady, ktoré ty opisuješ, jasne svedčia o tom, že na vine je telemetria. Nemám nič proti najnovšej technike a vede, práve naopak, ale spájať tikajúcu vysielačku so živým organizmom je už dokazateľne brutalitou. Aj samotní výskumníci si to uvedomujú, ale odpovedajú, že čo majú robiť, keď lepšiu metódu nemajú. Aj tu sa však už blýska na lepšie časy. Nedávno som videl dokument, podľa ktorého vedci priamo zo satelitu pomocou termokamery spočítali mrože v Arktíde. Čiže - bolo to bezkontaktné sčítavanie, o ktorom mrože ani nevedeli. Kým sa však ujme v širšom meradle je treba zastaviť telemetrické merania, pretože okrem toho, že hubia zver, neprinášajú žiadne objavy. Vždy len netypické správanie a úhyn. Aspoň ja to badám v prírodopisných dokumentoch.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46772 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra22. Februára 2009., 09:49
<br/>Nie som teoretik. Fakty, ktoré tu uvádzam, sú overiteľné. Len ich je treba v širších súvislostiach vysvetliť. A tu na to nie je príliš veľa miesta. Niektoré sa ale dajú. Napr. soby. Prečo ich porovnávam so slovenskou zverou? Anatomicky sú navlas totožní so srnčou, či jeleňou zverou. Hmotnostne sú medzi nimi: srnec - 25 kg, sob 100 - 120 kg, jeleň - 180 - 300 kg. Zažívací trakt tiež totožný. Potrava rovnako - ibaže prístup k nej je rozdielny. Sob má málo potravy pod vysokou vrstvou snehu, srnec veľa potravy pod tenkou vrstvou snehu. Resp. až nad ňou /vetvy krov a stromov/. Rozmnožovací aparát a mechanizmus majú celkom rovnaký - pária sa na jeseň, gravidujú v zime a plodia na jar. Múdre knihy takmer nečítam, ale informácie o zákonoch v prírode, ich vedeckých výskumoch zbieram aj z iných zdrojov, ako iba z kníh. K zahodeniu nie sú ani poznatky z príbuzných oborov, ako sú zootechnika, agrotechnika a iné. Teória je teória, ale ak ju podložíš overiteľnými argumentmi, potom to už je nefalšovaná realita. Ešte k tomu prikrmovaniu srnčej v lete. Naozaj nepoznám ani jeden logický dôvod na prikrmovanie zveri /pôvodnej/ v lete. Poznám iba domnienku z pohľadu na zver, zvlášť srnčiu, ktorá v lete naozaj vyzerá ako podvýživená /kosť a koža/. Je to však len domnienka, a teda teória, pretože podvýživená byť nemôže, keďže ju z potravy ani nie je vidno. Čím by sme ju chceli prikrmovať? Obilniny jej škodia, bylín má doslova vyše hlavy. Tých pár dekagramov potravy si nájde nonstop. Je to otázka metabolizmu - zver má dostatočný príjem potravy, a teda energie z nej, má však zvýšený výdaj energie. Tu je ďalšie prirovnanie k sobom ohľadu kontigentu krvi pre komáre. U nás sa takýto výskum nerobil /aspoň o tom neviem/. Ale ak by sa robil, výsledky by boli zhodné s arktickými. Alebo aspoň podobné. Takže aj naša zver má veľké disproporcie v príjme a výdaji energie, v prospech výdaja, ale v neprospech pre zver. Vyzerá preto anorekticky. Z toho sa odvíja aj latentný stav, keď sa zver v lete iba pári, ale oplodnené vajíčka ostávajú v latentnom stave až do decembra, kedy sa zmení metabolizmus tým, že poklesne výdaj energie pod jej príjem. Vajíčka sa môžu v pohode začať rýhovať a vyvíjať v embryá, neskôr v plody budúceho potomstva. Zábavné sú teórie o akomsi požatevnom šoku. To by sme mohli hovoriť aj o snehovom šoku, ktorý by mal nastávať ešte prudšie, ako požatevný, pretože ten prichádza okamžite po napadnutí prvých vločiek snehu. V nič také ja neverím. Zver až taká chúlostivá nemôže byť.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46773 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra23. Februára 2009., 12:05
<br/>&quot;Nerob nič, nemáš nič&quot; - máš svätú pravdu. Je tu ale veľké ALE... Tá pravda má aj iné podoby. Jednou z nich je, že ak robíš niečo, ale nevieš to robiť, teda neodborne, máš ešte menej, ako nič. Príklad: potrebuješ priviesť autom zo vzdialeného mesta tovar, ale nevieš šoférovať. Cestou nedajbože havaruješ. A výsledok? Nemáš ani tovar, ani nič, ale ešte menej, pretože ešte vycáluješ za škody a opravu auta /ak sa vôbec bude dať opraviť/. Čiže - ak chceš niečo mať, musíš to robiť odborne, fundovane, aby si mal viac, ako nič. Čo sa týka poľovníctva - môže to byť ešte na vyššej úrovni: Nerob nič, budeš mať veľa. Napr. vo Fínsku nerobia pre hlucháňa vôbec nič a lovia ho na státisíce ročne. Záhada úspechu? Nelovia ho na jar, ale na jeseň. Rovnako aj tetrova, kačice, sluky,... Jedine čo nepriamo pre nich robia, je, že lovia škodnú /líšky, psíky medviedikovité, kuny,.../, ale aj tie v čase výchovy vlastných mláďat ich chránia. Na to prikrmovanie v TANAPe by som sa rád pozrel, hlavne či je potrebné. Na českom portáli Myslivosti som pred časom čítal postreh jedného člena ČMMJ, ktorý navštívil svojho priateľa v Tatrách, že v TANAPe majú mimoriadne kvalitnú zver - žiadne paličkáče, rarity, tenké a rôzne pokrutené parožky. Usúdil z trofejí, ktoré mal rozvešané po stenách bytu. Samé silné trofeje. Neverím, že by to bolo prikrmovaním pšenicou. Skôr prirodzenou potravou. O tom zrezávaní stromov, ako jednou z foriem prikrmovania, som písal aj ja. Považujem to za najracionálnejšie prikrmovanie, ale znovu podotýkam - len ak je to potrebné. Dreviny často vytvárajú koreňové, alebo pňové výmladky, ktoré sú vynikajúcou lahôdkou najmä pre gravidné samice /a ktoré nie je treba ani zrezávať/ - a niet obáv, že by trápili zver zažívacími ťažkosťami. A prešľapávanie chodníkov? Tak to je už dvakrát nezmyselné. Pri takýchto úvahách stále myslím na to, kto prešľapával zveri chodníky pred milónmi rokov, keď my sme ešte len v Afrike preskakovali zo stromu na strom? ;) Ale vážne. Proti nemu existuje množstvo argumentov. Napr. kontraproduktívnosť. Keď prídeme na lokalitu, zver v panike ujde, bude sa ťažko brodiť hlbokým snehom, čo pre gravidné samice rozhodne nebude prínosom. Ešte horšie urobíme, ak prebrodíme chodníky ku krmelcom s lepkovou pšenicou. Lepšie urobíme, ak zver necháme, nech si brodí chodníky sama od vypaseného stanovišťa k novému, nevypasenému. Tá sa &quot;husím pochodom&quot; v kľude presunie, kde chce. Hlavne však k štandardnému zdroju potravy. Je treba brať do úvahy aj vlastnosti snehu - vysoká vrstva je škodlivá, len ak by sneh napadol naraz, za krátku dobu. Vtedy je kyprá, vatovitá. Po čase však uľahne, zhutnie, zver sa do nej bude menej zabárať. A ak príde odmäk, má vyhráno. Na záver by som zakontroval - nie nerob nič, nemáš nič, ale rob s rozumom a budeš mať veľa. A ešte niečo. Veľmi pekný je srnec na snímke od Duduska na začiatku tohto portálu. Čo sa týka telesnej kondície. Vyzerá utýraný zimou? Mne pripadá skôr ako Rambo. Pekne osvalený, zaoblený, vo vynikajúcej forme. Len ho netreba futrovať pšenicou.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46774 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra23. Februára 2009., 14:22
<br/>Ver tomu, že ten srnec saz bude usmievať aj pri metrovej vrstve snehu /na výšku, nie na dåžku/. ;) O trofejách na juhu Slovenska som čítal odbornú analýzu, podľa ktorej kvalita v posledných rokoch prudko klesá. Takže - problém v potrave nie je. Informácie nemám len z vlastnej hlavy a Tramtárie, ale aj /a to najviac/ z našich a českých poľovníckych časopisov, ktoré odoberám už niekoľko rokov, niektoré dokonca desaťročia /PaR, Naše poľovníctvo, Myslivost, Svět myslivosti a Hubertlov/. Odporúčam každému aspoň čítať tieto periodiká, v ktorých neuverejňujú články žiadni pisálkovia, ale odborníci na úrovni. Ako zo Slovenska, tak aj z Tramtárie. Brániť sa im, znamená nedozvedieť sa nič nového. Nechcem sa nikoho dotknúť, preto to beriem na seba. Nemám to ani z vlastnej hlavy, ale ktosi vzdelaný povedal, že hlupák nie je ten, kto nič nevie, ale ten, kto nechce nič vedieť. Alebo viac vedieť. Alebo české príslovie: Blbec je blbec, najhorší je usilovný blbec. A ja nechcem byť ani hlupák, ani blbec. Preto ma zaujímajú prírodovedecké výskumy aj v Tramtárii. Len pred revolúciou bolo dobré iba to, čo bolo z ČSSR a ZSSR. Teraz je obzor rozšírený na 360°.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46775 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra23. Februára 2009., 17:28
<br/>Som korektný. Bol som slušne vychovaný, preto nemám v povahe niekoho vodiť za nos. Naozaj nie. Ale k veci. Stále som proti prikrmovaniu, ale keď si nechceme dať povedať, tak sa vyvarujme aspoň tým najhorším obilninám, z nich najmä pšenici. Či som videl sneh? Nepoznám dôkladne, ale prešiel som revíry od maďarských hraníc po poľské a od Tatier po hranicu z Ukrajinou. Takže sneh mi cudzí nie je. O soboch a hlucháňoch to povedať nemôžem, ale sprostredkovane cez médiá takmer na dotyk. Ja som ešte nevidel jeleňa s dorezanými nohami od snehu a kým nepredložíš veterinárne potvrdený dôkaz, tak ti nemôžme veriť. Ale nevylučujem, že sa to môže stať /je to skôr výnimka z pravidla, ako pravidlo/, zatiaľ však je to pre mňa len domnienka. A na domnienkach stavať serióznu starostlivosť o zver je obyčajný hazard. Prečo sa o zver staráme tak, ako sa staráme? Na www. myslivost. cz jeden prispievateľ napísal, že: ... v iných krajinách /nepíše, v ktorých/ zver neprikrmujú, majú veľké dravce, ale - lovia veľa a krásnej zveri. My prikrmujeme, veľké dravce nemáme /ČR/ a lovíme síce veľa, ale podradnej zveri. Takže je to začarovaný kruh.&quot; Podľa mňa, hovorí svätú pravdu. Pomedzi riadky aj naznačuje, kde je &quot;pes zakopaný&quot;. No a k tomu snehu a vlkom. Vodiaci je kus je zvyčajne skúsený najstarší kus v čriede, môže sa doráňať, ale o taký kus vlky nestoja. Každý dravec loví a konzumuje iba mladé jedince - od ukončenia dojčenia, stravovania výlučne materským mliekom a začiatku konzumácie tuhej potravy až po dosiahnutie dospelosti. U jeleňa je to od 2 mesiaca, kedy saje iba mlieko, až po dospelosť, prvú ruju. Toto veľmi pozorne sledujem v dokumentoch o tejto problematike. O chvíľu, o 18,05 ide na TV Spektrum o tejto téme dokument s Nigelom Marvenom v Arktíde /dnes, t.j. 23.2.2009, o 18,05/. Hovorí o tuleňoch grónskych, ktorých samice vrhajú mláďatá na sneh a ľad pred rozmrznutím a mláďatá 12 dní iba cicajú materské mlieko. Zaujímavé na tom je, že široko ďaleko nemajú neprieteľa - ľadového medveďa. Ten by ich tam mohol len zbierať, ako jahody. Matky, aj ich mláďatá. Nestojí však o ne. Obracia sa im chrbtom. Alebo ešte jeden príklad z Tramtárie. Isto ste videli dokument o prechode rieky Mara vo východnej Afrike - 3,5 milióna pakoní, zebier a antilôp ju prekonáva dvakrát ročne. Utopí sa tisíce kusov. Jeden farmár napočítal až 6000 kusov za dva dni. Vŕtalo mi hlavou, prečo krokodíly riskujú zdravie i život, vrhajú sa na korisť, keď rieka im sama narobí toľko utopencov, že to ani nestačia skonzumovať. Ale už mi nevŕta - v rieke sa utopia takmer na 100 % iba dospelé a staré kusy, o ktoré krokodíly rovnako nestoja, ako naše vlky o staré jelene. Ale už si musím ísť nastaviť natáčanie dokumentu. Majte sa!

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46776 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra24. Februára 2009., 17:37
<br/>Eno Nuno, keď si myslíš, že to s vlkom preháňam, dám ti jednu dobrú radu /ako aj všetkým záujemcom/: Sleduj prírodopisné dokumenty s tématikou vzťahu dravec - korisť. A to ako slovenského pôvodu, tak pôvodom z Tramtárie. V niektorých priamo hovoria, že dravec ulovil mladý kus, v iných len, že dravec ulovil korisť. To si musíš potom buď pomocou zootechnického odborníka dať vysvetliť, o ako starú korisť sa jedná, alebo ak si chovateľsky fundovaný, tak to odhadneš aj sám. Najlepšie je to vidieť na tých krokodíloch v rieke Mara. Lovia výlučne mladú zver - mladé pakone majú rožky v tvare &quot;V&quot; a sú menšieho vzrastu /rožky aj telo/. Staršie majú rohy už lýroviteho tvaru, ale sú ešte tenké. Dospelé a staré majú hrubé rohy, najmä pri základni, na lebke a zavalité telá. Majú hmotnosť asi 200 kg. Krokodíl 1000 kg. Je preto dobre rozoznať mladé a staré kusy. Aj v dokumentoch o vlkoch /Bojisko vlkov/ je vidieť, že vlky mladý kus jeleňa štvú pomedzi stádo dospelých a starých jedincov. Tie ich absolútne nezaujímajú. Mohol by som tu vymenovávať desiatky takýchto dokumentov. Vo všetkých sú korisťou dravcov mladé kusy. Mám však natočené aj také, v ktorých napr. svorka levov ulovila dominantného samca antilopy skákavej, avšak potom akoby nevedela, čo s ním. Ten sa po chvíli sám vysúkal z drápov leva a nenáhlivo ušiel za svojím stádom. Zo svorky levov ani jeden z členov sa za ním ani len neobzrel. Ešte prekvapivejší je dokument o troch gepardoch, oddychujúcich pod stromom a dospelom samcovi gazely Thompsonovej /hlavnej koristi gepardov/, čakajúcom na migrujúce samice. Postával vo svojom teritóriu, holom povrchu, bez vegetácie, v ktorom ako v háreme očakával príchod samíc. Iba cca 50 m od gepardov. Ako si to vysvetlíš? Ja len že to bol nejedlý starigáň, do ktorého sa štítili aj zuby zavadiť. Naposledy som videl dokument o levovi, ktorý zabil hyenu, dojčiacu mláďatá, celá svorka levíc mu prišla &quot;skandovať&quot;, avšak hyenu ani len neochutnali. Jednalo sa o pomstu za trúfalosť, že sa opovážila ukradnúť mäso z koristi, ktorú ulovili levy a ešte prechádzať k mláďatám po ich teritóriu. Tiež bola dospelá a ešte &quot;zamliečená&quot;, laktujúca. Bol tam jasný a absolútny odpor leva aj levíc k divine tejto hyeny. Inak mladé hyeny sú bežnou korisťou levov. Ako mladé zebry, pakone,... Bolo by ideálne, keby predátory lovili len staré, choré a slabé jedince. Prečo potom sa gepard naháňa za mladou gazelou, keď naokolo postáva plno starých chorých, gravidných a slabých jedincov? Určite nielen preto, aby ju mohol požuť. Ale preto, že má najlepšiu nutričnú hodnotu. Ktorá je dôležitá hlavne pre optimálny vývin jeho potomstva. Ak by si mal ty pravdu, potom by sa gepard evolučne nevyvíjal ako gepard, ale asi ako hyena - vyčkával by, až nejaký kus ochorie, zostárne, zoslabne /napr. aj vysokým stupňom gravidity,.../. Bežecky by spustol. A potom by nebol najrýchlejším cicavcom planéty. Takto to fungovať nemôže. Takýto názor panoval v časoch predf pár rokmi, keď sa zachraňovali šelmy pred vyhubením a na ich obhajobu pred laickou verejnosťou sa používal aj takýto argument. Dnes si už môžme naliať čistého vína a veriť vlastným očiam a dokumentom. Dravce nie sú asanatórmi svojej koristi, ani hrozbou, pretože napr. stavy pakoňov v africkej Serengeti stúpli z 200 000 kusov v 60, rokoch na súčasných 2,5 milóna. Aj napriek tomu, že ich &quot;spásajú&quot; všetky možné predátory - levy, gepardy, leopardy, hyeny,... Tie pohynuté diviačatá a mláďatá po oneskorení zimy u nás by som &quot;rád&quot; videl. Tými úvodzovkami chcem povedať, že rád by som videl dôkaz o úhyne, nie samotný úhyn. Verím, že sa nedočkám ani jedného, ani druhého. Choďme po revíroch a nafoťme, alebo natočme na DVD. Potom uverím, že zima nedovolí dožiť mláďatám do dospelosti. Zatiaľ je to blud.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46777 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra25. Februára 2009., 11:25
<br/>Aby som nezabudol, dnes /25.2.2009/ ide na TV Spektrum tretí diel s Nigelom Marvenom v Arktíde o 18,05. Celkom na konci hovorí: &quot;Ľadové medvede lovia iba mláďatá mrožov&quot;. K tomu prof. Brtekovi. Mám od neho materiály, je to znalec prírody. S tým losom, no neviem, ako možno tvrdiť, že bol dospelý a k tomu ešte z lietadla. Celkom určite to bol adolescent. Ak o neho mali vlky taký záujem. Los dorastá do hmotnosti dospelého jedinca možno v 2 - 3 roku života. Pohlavne však možno až v 5. - 6. Ak by predložil veterinárne potvrdenie, že bol naozaj dospelý, potom by som mu veril. A podobne vy, chlapci z Liptova, Oravy, Kysúc. V časopise Hubertlov som čítal o strhnutých jeleňoch a v čase ruje. Čo to znamená? Jeleňa postrelíte /poľovníci, alebo pytliaci/, ten z nástrelu ujde, vy ho nedohľadáte /nie, že by ste nechceli, ale postrelenia sú rôzne/, ten polomŕtvy naďabí na vlka, no čo už vlkovi ostáva, ak nie sa ponúknuť a doraziť ho. Alebo chcete povadať, že sa vám to nestáva? Alebo že tam nemáte pytliakov? Dnes sa už po nich síce tvrdo ide, ale v minulosti to až také prísne nebolo. V súčasnosti z pytliactva môže byť obvinený aj rušňovodiť, ak sa dotkne srnky, zrazenej na koľajniciach. Alebo Rómka, ak si hodí zrazenú srnku do kočíka. Nehovorím, že to nie je správne, chcem tým len povedať, že aj také &quot;dospelé&quot; kusy môžu vlky &quot;uloviť&quot;. Nechcem zasa pochybovať, že nie ste dobrí strelci, ale - ako sa hovorí, kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne. Takže zase ste ma vôbec nepresvedčili. Ja by som každý kus dal veterinárne vyšetriť hlavne na to, aký bol pred &quot;ulovením&quot; vlkmi. Môže byť postrelený, ale môže byť aj nafutrovaný pšenicou a potom oslabený hnačkovaním. Aj ja, keď sedím na záchodovej mise s hnačkou, som taký oslabený, že aj malé decko ma zbije. No ale keď hnačka prejdeeee.... A k tým antilopám - tiež by som každú dal objektívne vyšetriť zootechnikom a veterinárom. Z obrazovvky je len vidieť, že majú veľké bruchá a dlhé rohy. Čo je pre mňa neklamným znakom, že sú buď staré, gravidné... Na pakoňoch je to lepšie vidieť. Takže priatelia - veterinárne doklady a potom vám prehlásim, že sa mýlim. Som síce náročný, ale ja sa tak nerád mýlim. To by ste ma dorazili. Bolo by mi veľmi smutno. ;)

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46778 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra26. Februára 2009., 10:56
<br/>Videí a VHS o gepardoch a ich koristi mám toľko, že na ich prezretie by som musel vybrať aspoň týždeň dovolenky. Nepotrebujem ďalšie. Resp. preštudujem aj ďalšie, ale zmeny neočakávam. Teda čo sa týka veku koristi. Kaferák nemusí vyzerať mlado, môže byť subadultný, ale ešte nie adultný. Je to na hranici. Tá hranica /nielen u kaferákov/ však nie je ostrá, jednodňová. Môže trvať podľa veľkosti koristi od niekoľkých minút /drobné živočíchy/ až po niekoľko rokov /najväčšie živočíchy - losy, slony, veľryby,.../. Ale - ako som už písal - chce to odborný posudok. Niekedy však aj po dosiahnutí dospelosti a nejaký čas v dospelosti, dravce ulovia takého jedinca, ale vyžerú z neho len vnútornosti. Ostatné telo nechcú ani supy. Mohli sme vidieť dokument, keď levy strhli zebru, načali ju od konečníka, roztrhli kožu a vyžrali iba črevá. Pre tento spôsob obživy majú supy prispôsobené operenie na krku - krátke, páperovité. Ak strkajú hlavu aj s krkom do brucha koristi, normálne operenie by viac nasiaklo telesnými tekutinami koristi a ťažko by sa z operenia odstraňovali. Na krku by mu zahnívali a sup by mal určite väčšie problémy, ako s krátkym operením. V opačnom prípade - ak by supom chutilo celé telo koristi tak, ako pri mladom kuse, ktorý trhajú od začiatku /stehná, slabiny, kožu brucha/, nemuseli by pchať hlavu do brucha, a teda neumazali by si perie na krku. Mohli by ho mať normálne, ako všetky pernaté dravce. Zdá sa mi preto, že supy sú špecialisti na vnútornosti. Ostatné telo im nechutí. Z koristi &quot;mladodospelej&quot;, samozrejme. Zo stredo- a starodospelej nechcú ani oni.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46779 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra26. Februára 2009., 11:27
<br/>O zásadách prikrmovania si môžte prečítať článok v poslednom čísle Poľovníctva a rybárstva 3/2009, str. 31 - 33. Hlavne &quot;Zásady prikrmovania&quot; na str. 33. Danieliu zver obilninami v zime neprikrmujú, pretože mala tráviace problémy a hynula.&quot; Zaujímavá je informácia, že &quot;Skaličania dosahujú v chove vo voľnej prírode lepšie výsledky ako českí chovatelia v susednej zvernici&quot;. V slovenskej časti sa ulovilo 165 medajlových trofejí, v českej iba 30. A to už je čo povedať. Čiže - voľný revír, prikrmovanie bez obilnín. Autor potvrdzuje to, čo sa už dávno osvedčilo. Ja som nikdy netvrdil, že som totálne proti prikrmovaniu. Som len proti obilninám a za prikrmovanie lokálnymi krmivami &quot;na koreni&quot;. Dužinaté a objemové krmivá v suchom stave zrejme neškodia, ale zver po nich veľmi ani netúži. Najmä ak zíde sneh. Píšu to tu viacerí.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46780 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra26. Februára 2009., 11:40
<br/>O ľadových medveďoch a mrožoch si môžte pozrieť 4 časť s Nigelom Marvenom na TV Spektrum o 18,05. Asi v 8. minúte je záber, ako ulovil medveď mladého mroža. Ten nemá hmotnosť dvoch ton, ale podľa medveďa, ktorý podľa Marvena váži do 600 kg, má asi polovičnú hmotnosť, t.j. do 300 kg. Nutrične je to teda &quot;teľa&quot;, nie stará krava, alebo býk.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46781 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra26. Februára 2009., 12:32
<br/>Nič som nepokazil. Reagoval som len na tie prázdne krmelce, a teda že som za prikrmovanie na koreni. Seno z krmelca zver ani nechce. To sa môže každý presvedčiť na tom on-line krmovisku - krmelec v pozadí ešte žiadna zver nenavštívila. Zver má radšej seno na zemi - navlhnuté prirodzenou vlhkosťou. Čiže lepšie je nechať lucerku na koreni. Čo je prirodzená potrava prirodzeným podaním.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46782 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra26. Februára 2009., 13:14
<br/>To si mal hneď napísať. Ale nemyslíš, že medzi senom a letninou je nejaký rozdiel? Ak máte dobrú skúsenosť z letninou v krmelci, nič proti tomu. Ale tiež si myslím, že je lepšie podávať ju na zemi. Po menej a na viacerých miestach. Ale stále zdôrazňujem, že by som prikrmoval len vtedy, ak by bola zver vyhladovaná a revír vyjedený do poslednej byľky. O takom som však ešte nepočul. Voľný revír myslím, nie zvernicu, alebo zverofarmu. Počul už niekto?

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46783 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra26. Februára 2009., 13:18
<br/>Sypú tam tony krmiva, ale obilniny len do konca októbra. Na to som myslel. Repu a seno cez zimu. Vo voľnom revíri si však môže, aj nemusí zobrať. Má na výber. Mňa však zaujali tie obilniny.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46784 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra26. Februára 2009., 14:14
<br/>Vyhladovanosť poznať podľa telesnej kondície. Ak je zver dobre osrstená, zaoblená a má živý temperament, nemôže byť vyhladovaná. To si over u zootechnikov a chovateľov. Zdá sa to paradoxné, ale taká je zver v zime. Naopak - slabo osrstená, s vypadávajúcou srsťou, trčiacimi rebrami, s vpadnutým bruchom - je zver v lete. Napr, srnčia. Takže podľa týchto kritérií by srnčia potrebovala prikrmovanie v horúcom lete. Ale čím, keď všetkého má doslova vyše hlavy.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46785 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra26. Februára 2009., 14:21
<br/>V lese som bol viac, než doma. Ak seno na zemi zhnije, je to pre teba jasný signál, že zver ti na neho kašle. Ale to, že zver ho uprednostňuje, nemám z telky, ale z tohto fóra. Vaša zver musí byť naozaj neinformovaná, že ešte pred pár desaťročiami jej otcovai a dedovia sa v zime živili iba takto. A boli, zdravší, väčší, životaschopnejší. Mal si ju o tom informovať. ;)

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46786 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra26. Februára 2009., 15:03
<br/>Ja už neviem, my na tých poľnohospodárov raz nadávame, raz ich zvelebujeme. Predtým orali, kosili a bolo dobre. Dnes je zle, keď robia to isté. Čo vlastne chceme - farmárčiť, či nefarmárčiť? Ja ti uvediem presvedčivejší dôkaz: Dr. Vogt na Snežníku robil pokusy s jeleňou, ale i srnčou zverou. Bol presvedčený, že v Čechách v 16. storočí, keď jelene dosahovali hmotnosť 300 kg, potrava jelenej zveri bola pestrejšia, nutrične kvalitnejšia. Neboli smrekové monokultúry. Stavil preto na potravu a prikrmoval zver sezamovými pokrutinami. Plus krížil jelene rôznymi poddruhmi. Výsledok - mimoriadne vitálne medajlové kusy. Presne tak to dosiahol u srnčej zveri. Ale... Tá odmietala sezamové pokrutiny a živila sa prirodzenou potravou. Plus - nebola krížená. Takže - aký je efekt prikrmovania? Nijaký. Zver bola jednoducho takmer bez stresu - on ju nestrieľal, ale nevhodné jedince odchytával a bezstresovo odstraňoval z chovateľského zariadenia /zvernice/. On bol vlastne iba chovateľ, nie poľovník v tejto zvernici. Jediným stresom bola ohrada, ktorá chránila pred dravcami, zver to však vníma opačne - nemôže za ňu, slobodne žiť. Podobne v Nitre od podradného srnčeka odchovali dvoch výrazne lepších synov.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46787 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
oslal: Kobra26. Februára 2009., 15:16
<br/>Vybrať si len to, čo potrebuješ? To je primitivizmus??? Rozmýšľaj, čo píšeš. Ak sa ti pokazí mercedes, nezoženieš naňho takú súčiastku, akú potrebuješ? Bude ti dobrá aj z trabanta? Mne teda nie. Takže o akom primitivizme píšeš? A akože sa dančia prežrala a nemala moc prístup k prirodzenej potrave - vo voľnom revíri? Bludy. Zrnoviny už narobili šarapaty nielen tam. Presurfuj si poľovnícke portály a nájdeš x príspevkov s podobnými informáciami. To nemám len z vlastnej hlavy.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

pred 15 rokmi 6 mesiacmi #46788 od Jaro
Odpoveď od Jaro na tému Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!
poslal: Kobra26. Februára 2009., 15:39
<br/>O moje zdravie nemaj obavy. Nad podávaním zrnovín do októbra som nepremýšľal, ale nad nepodávaním v zime - v tom vidím časť úspechu. Zver nehnačkuje. A aký má podiel repa a seno, to by som musel tam ja študovať. Ale ja by som ani tým neprikrmoval. A dokázal by som ešte lepšie výsledky.

Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.

Čas vytvorenia stránky: 0.147 sekúnd

Partneri

Kto je online?

Práve tu je 805 návštevníkov a žiadni členovia on-line