Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!

oslal: Kobravčera, 16:05
<br/>Nejde len o pocit a o voľnosť. Ochranári tiež hovoria, že ide o šťastie zvierat na slobode. Napr. bijú sa za chov nosníc vo voľných výbehoch, nie v klietkach a v regáloch. Nie je to však podstatné - či je zviera šťastné, alebo nešťastné /som za ich šťastie, samozrejme/. Podstatné sú biologické pochody v organizme zvierat, stanovené evolúciou. Hlavne metabolizmus. Iný, štandardný, prebieha v tele srny vo voľnom revíri a úplne iný, neštandardný, horší, prebieha vo zvernici, kŕmený neštandardným krmivom, pôsobiacim tráviace ťažkosti - hnačkové obilniny a nechcené seno. Zviera nemá na výber, preto je nútené žrať, čo je mu predkladané. Vo zvernici je možné chovať zver iba na mäso a iné produkty /parožinu/, na ktorých kvalite nezáleží /mäso pre reštaurácie/.

poslal: Kobravčera, 15:42
<br/>Nie je to len odpoveď na tvoj príspevok, ale po zhliadnutí českej relácie Tisíc let české myslivosti musím reagovať. Už som o tom písal, ale patrí to ešte aj do tejto témy. To, čo tam ukazujú, je otrasné. Je to najhorší typ zo všetkých zverníc - prezimovacie. Nemám rád silné slová, ale prináleží im skôr názov prezimovacie mučiarne - zver v nich hnačkuje, je stresovaná personálom a dokonca oblečená v overaloch /asi aby jej nebola zima!!!/. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ostáva mi rozum stáť. Z chovateľského hľadiska je to absolútne neakceptovateľné. Naviac, keď je zver gravidná. Na prezimovacie zvernice je nevyhnutné okamžite zabudnúť, ako na kontraproduktívny chovateľský manažment. Na vaničku vylievanú aj s dieťaťom. Zo zverníc je najprijateľnejšia aklimatizačná, kde zver, dovezenú na zazverovanie, krátkodobo držíme pre zvyknutie si na nové prostredie a ktorá po vypustení už žije vo voľnosti po celý rok. A celý život.

poslal: Kobra20. Apríla 2009., 10:46
<br/>Dnes na TV Animal planet, t.j. 20.4.2009, o 21.00 hod, potom ráno o 02,50 a zajtra o 15,00 pôjde dokument Masívna príroda: Brod. Bude pravdepodobne o pakoňoch a krokodíloch na rieke Mara. Všímať by som odporúčal skutočnosť o potrebe lovu pakoní krokodílmi, keď v rieke ich pláva utopených na tisíce. Hlavne vek lovených kusov - mladé sú menšie a majú aj malé rožky do &quot;V&quot;. Staré lýrovité a čím sú staršie, tým ich majú mohutnejšie. Avízujem to z viacerých dôvodov. 1. Čo sa týka dolnorakúskych poľovníkov, ktorí /ale nielen oni/ si myslia, že odstrelom dravcov zachránia drobnú. Dokument dokladuje, že dravce nelovia dospelú korisť. 2. Podobne naše vlky, rysy, medvede - tiež podľa tohto dokumentu si možno vytvoriť primeranú a hodnovernú odpoveď na otázku, vyslovenú v PaR, či môžu vyhubiť svoju korisť, keď budú loviť iba mladú korisť. 3. A či lovia aj starú. Ak áno, prečo by potom toľko špekulovali a taktizovali, naháňali, a hlavne riskovali zdravie a životy.

poslal: Kobra21. Apríla 2009., 13:45
<br/>Tak došlo k zmene programu - nebolo to o pakoňoch a o krokodíloch, ale o tučniakoch a o tuleňoch leopardích. Bolo to však o vzťahu dravec - korisť. Tu už aj slovom komentovali, že tuleň loví iba mladé tučniaky. Ostáva už len odpovedať na otázku: Prečo? Mylná je odpoveď, vyslovená v tomto dokumente - že pri brehu je ich najviac, preto sa ľahšie loví, ako na otvorenom mori. Pre dravca nemôže byť prioritou pohodlie. To by sa evolučne geneticky devastoval - &quot;tupila by sa dravecká ostrosť&quot;. Prioritou musí byť nutričná, výživová hodnota koristi. A tú má mladý tučniak. Nie starý. Loveckú ostrosť to udržiava a vylepšuje. Dnes o 15,00 hod možno pôjde avízovaný dokument o pakoňoch a krokodíloch. Uvidíme.

poslal: Kobra21. Apríla 2009., 17:08
<br/>Či sa kobry na Slovensku premnožili, neviem, ale poľovníctvo by potrebovalo Kobry ako soľ. Potom by sa zver manažovala ako v Skalici, nie ako v KRNAPe. Bola by trofejová, nie chorá, s hnačkami.

oslal: Kobra22. Apríla 2009., 13:11
<br/>Čo ja. Ja som zdravý a bez hnačiek. Ale čo zver v prezimovacích zverniciach? Ja keď zahnačkujem a viem z čoho, tak sa tomu mám možnosť vyhnúť. Nechcel by som byť v jej koži. A už vôbec nie ako mláďa v prenatálnom štádiu vývoja. Narodiť sa hlúpy a krpatý.:{

poslal: Kobra22. Apríla 2009., 13:33
<br/>Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Ak boli vo výbornej kondícii, muselo ísť o oslabenie - najskôr o postrelenie poľovníkmi alebo pytliakmi. Chcelo by to podrobné veterinárne vyšetrenie. V opačnom prípade, ak by boli zdravé, a teda bolo by to pravidlom, potom by vlky pri love nemuseli špekulovať a štvať zver. Obrazne povedané - ak by som bol vodca svorky, stačilo by sa mi so svorkou dostať k blízkosti čriedy jeleňov a zavesiť sa na prvého jeleňa, hneď skraja. Svorka 10 vlkov, to je 400 - 500 kg čistej váhy a niet na svete jeleňa, ktorý by to uniesol. Hlavne keby sme sa mu zavesili na parohy a hlavu. A ak by to bol starý jeleň - samotár - niet pohodlnejšieho spôsobu lovu. Jeleň samotár by vlastne ani neexistoval. Ani srnec, daniel, muflón, diviak,... Vieme však, že sú. Mňa by zaujímalo, ktoré časti vyžrali, a vôbec, prečo ich neskonzumovali celých? Je pravdou, že mohli byť vyrušené, ale najčastejšie z takýchto &quot;ľahko&quot; ukoristených, ale starých kusov vyžerú iba vnútornosti, u gravidných sŕn, jeleníc dokonca nechajú aj vyvíjajúce sa plody. Vyžerú iba črevá s ich obsahom.

poslal: Kobra22. Apríla 2009., 14:59
<br/>Si celkom vedľa. Ak by vlk lovil &quot;racionálne&quot;, t.j. cestou maximálneho zisku s čo najmenším úbytkom energie, potom krokodíl na Mare by nemusel vôbec zabíjať. Stačilo by mu vkåznuť do vody &quot;s jedálenským príborom, nie so zakáľacou pištoľou&quot;. Rieka mu natopí dosť pakoní na to, aby musel ešte vôbec zabíjať. On však zabíja, ale len mladé kusy. A tvoj spôsob úvahy - že neulovia preto, lebo - aha je nás desať a jelenča váži iba 90 kg, to by bolo málo. My potrebujeme v prepočte 10 kg na jedného. Zabime preto radšej jeho matku, alebo otca. Tí vážia viac. Nehnevaj sa na mňa, ale je to smiešny a príliš poľudštený argument. Každopádne neodborný. Ja by som to prirovnal ešte k nákupu v obchode /teraz sa tomu moderne hovorí market/: ak by som za tú istú cenu mal vybrať mäso z mladého. alebo starého jeleňa, čo myslíš, z akého by som vybral? No ak zo starého, dala by mi stará. Asi by mi ho otrepala o hlavu. Najmä ak by to malo byť ešte pre vnúčatá. Každý obdorník /mäsiar, kuchárka, konzument a vlk/ predsa uprednostňuje mladé mäso. Nepozerá na námahu pre jeho získanie, ale na výživnú hodnotu hlavne pre zdravý rast detí. Ty hovoríš iba o množstve, len aby bol erbeg plný. Skladba živín ťa nezaujíma. A to je zle. Ale príklad aj z reality - Dr. Mech na ostrove Ellesmere vybádal, že vlky vylovili celý ročný prírastok pižmoňov, ale dospelé kusy ani neohrozovali. Podobne líšky, zajace beláky. Čiže reprodukčná, chovná základňa tam ostala. Najskôr sa aj vlky požrali, alebo odmigrovali niekam, pretože po zime tam z tridsiatich ostali iba traja. Teda keby išli cestou množstva a výdaja energie, lovili by najprv od najslabších starcov a stareniek na okraji čriedy, zomknutej do kruhovej obrany a nie od stredu, kde sú chránené mláďatá - fajnučké, chutnučké, mäkkučké, ale hlavne maximálne výživné. Mal by si viac sledovať dokumenty a uvažovať nad týmito vzťahmi. Hlavne robiť vlastné úsudky.

poslal: Kobra22. Apríla 2009., 19:19
<br/>U vás jelenča nemá v čase rastu 90 kg? Prechádza z 89 kg do 91?

oslal: Kobra23. Apríla 2009., 07:27
<br/>To sa mám topiť v tvojich vulgárnych úsudkoch? Nigel Marven nám toho určite viac dáva, ako ty. Navyše - chytáš ma za slovíčka /asi už nemáš lepší argument/. 90 kg som myslel jeleňa v čase rastu. A či je to mláďa, alebo mladý jeleň, o to v tomto výklade nejde. Ide o nutričnú hodnotu pre konzumenta - človeka, či vlka. A o to, že je vyššia, ako u dospelého jeleňa.

oslal: Kobra23. Apríla 2009., 18:57
<br/>To máte takú krpatú jeleniu zver? U nás, na východe je raz taká.

poslal: Kobra24. Apríla 2009., 10:02
<br/>Aby si nepísal, že sú to moje fantazmagórie, tak ti doporučím literatúru pre vysokoškolákov od Ing. Pavla Hella /dúfam, že ho uznávaš, ako fundovaného poľovníckeho odborníka/ Poľovníctvo II, z r. 1964, str. 194. Citujem: &quot;V našich pomeroch by dobre vyvinuté jelenča malo koncom jesene vážiť 70 - 90 kg.&quot; Stačí!:I

oslal: Kobra24. Apríla 2009., 10:53
<br/>Keby si sa radšej vyjadroval k veci. On chcel vedieť, kedy má jelenča 90 kg. Dal som mu fundovanú odpoveď. Od koho to je - nie je podstatné. Lepšie povedané - od uznávaného odborníka je hodnovernejšia, ako odo mňa. Ak by bola odo mňa, aj tak by si neveril. Tak načo vyrývaš?

poslal: Kobra24. Apríla 2009., 14:51
<br/>Ale veď ja citujem odborníkov, od ktorých to mám overené a ak materiály od nich mám poruke. Pretože nie vždy mám čas sa prehrabávať v stohoch časopisov a kníh. A pokusy vo zverniciach neuznávam, preto ich robiť ani nemienim. Ak chceš veriť tomu, čo píšem, ver, ak nie, never. Tvoja vôľa. Sme tu na fóre, nie na vedeckej konferencii.

slal: Kobra25. Apríla 2009., 08:38
<br/>Prečo sa tak zhadzuješ? Buď nevieš čítať po slovensky, alebo nevieš odkedy dokedy trvajú ročné obdobia. Alebo si nepozorný čitateľ. Tak si to prečítaj ešte raz. Nepíšem tam na konci septembra, ale na konci jesene. Jeseň nekončí na konci septembra /to končí leto/, ale 23.12. A teraz rob prepočty. Jelenča vtedy nemá 4 mesiace, ale 6,5.

poslal: Kobra25. Apríla 2009., 18:12
<br/>K tým tvojím jatkám: ja som tam videl iba jedného šakala, ktorý si odniesol placentu. Opakujem - odniesol. Mohol ju na mieste zožrať, pretože ho nikto neohrozoval. On si ju však iba odniesol a ako je u šeliem známe, zvyknú si &quot;starinu&quot; /kam patrí aj placenta, ako &quot;súčasť&quot; dospelej samice/ zahrabať &quot;na horšie časy&quot;. Ide však skôr o rozklad, akési predtrávenie. Alebo takto - ak by išlo o jatky, určite by sa tam zbehlo oveľa viac šakalov, hyén, levov,... Ulovila tam ešte jedna levica dospievajúceho pakoňa, čo bolo poznať podľa nie príliš hrubých rohov. Toho potom, ako obzvlášť &quot;šťavnatý steak&quot; ozobali supy až na holé kosti. Takže žiadne jatky práve rodiacich sa mláďat sa nekonali. Ten dokument mám natočený a práve som si ho ešte raz prezrel. A o &quot;odbornej&quot; úrovni okomentovania uvedených dejov z prírody svedčí táto veta: &quot;Rodiaca matka dokáže zastaviť pôrodné kontrakcie a zo stádom odísť do bezpečia&quot;. Tak mi vysvetli, do akého bezpečia na otvorenej pláni sa môže rodiaca samica dostať? Teda, kde je tam také miesto, kde by sa nedostali levy, šakaly, atď.? Pravda je presne opačná - o takú korisť nijaký dravec nestojí. &quot;V jednote je sila&quot;. To tvrdil Ján Žižka z Trocnova, ale pre prírodu to neplatí. Je pravda, že dravce 24 000 mláďat naraz nezožerú. Ale ony nežerú iba 1 deň. V ďalšie dni by to určite stíhali. Ciciaky ich však nelákajú. Až po začatí konzumácie tuhej, bylinnej potravy. Potom si odžerú svoj diel, ale aj tak musí ostať časť mláďat na doplnenie reprodukčnej časti populácie. Presne tak, ako to robí každý chovateľ domestikovaných zvierat. V jednote je sila - platí pre armádu, kde proti sebe stoja dve rovnocenné armády. Pakone a levy však nie sú rovnocenné armády. Levy útočia a pakone sa bránia. Nie naopak - pakone predsa nelovia levov. Pakone neprosperujú preto, že žijú v superstáde, to je blud. Ale preto, že zo strany dravcov je menší tlak, ako by bol potrebný. Čiže - dravcov je málo. To platí aj pre soby v kanadskej tundre, bizóny na amerických prériách, atď. Ale platí to aj pre živočíchy, ktoré nežijú nie že v superstádach, ale ani v stádach. Napr. antilôpka Dik dik, vážiaca v dospelosti 2 kg, ktorá žije osamote a po celej Afrike. Podľa tvojho argumentu by už mala byť dávno vylovená. A s tými tuleňmi si už celkom vedľa. Ak by som ti mal veriť s tým prežratím medveďov, koľko trvá také prežratie? Deň, dva,...? A čo potom? Tulenie mláďa je 12 dní na pevnine bez akejkoľvek ochrany, navyše hlučné. A po ďalšie - rodia sa na konci zimy. Teda po zimnom hladovaní medveďov. Nie po prežraní. Nigel Marven tam však nijakého medveďa nevidel. Ani iného dravca. Ak by tam boli, gravidné tulenice by sa ani neodvážili vyjsť z vody a museli by rodiť v nej. Čo by bolo pre mláďatá katastrofou. Na tvoju reakciu sa nedá neodpovedať. Kto z nás dvoch, resp. troch /aj dokumentaristov/ má pravdu nech posúdia nestranní čitatelia, ale klamstvom, či nedomyslenými tvrdeniami sa živiť nenechám. Každý máme svoje vedomosti, úsudky a o ich váhe nech rozhoduje každý sám. Vieš, ako sa hovorí: Je lepšie raz vidieť, ako 200 krát o tom počúvať. Čiže - ja keď vidím na pláni v dokumente tulenice s mláďatami a nijakého prežratého medveďa, tak mi o tom zbytočne budeš 200 krát hovoriť, že tam sú. Ako aj 200 ďalších pisateľov. Nadávať a urážať niekoho za jeho názory je slabosťou nadávajúceho. Nie adresáta.:I

oslal: Kobra25. Apríla 2009., 20:57
<br/>Ľadové medvede na úspešný lov tuleňov potrebujú dobu na konci zimy, keď mláďatá tuleňov majú viac, ako 12 dní veku. Vtedy ich vyhľadávajú najmä medvedice s mláďatami, pre ktoré sú najvýživnejšou potravou pre ich optimálny vývoj. Po skončení zimy a roztopení ľadu medvede nehladujú a nežijú z tukových zásob, ale naopak - futrujú sa tuleňatami. Preto celé leto nečakajú na spásonosnú zimu, ale sa usilovne vykŕmujú, aby bez problémov prezimovali do jari. Teda nehrozí žiadny prieser.

poslal: Kobra25. Apríla 2009., 21:02
<br/>Teraz neviem, či sa mám rozplakať /iba ak od radosti/, alebo jasať. Ale ak nemáš protiargumenty, iba vulgarizmy, tak je lepšie, ak sú to tvoje posledné vety. Dúfam, že si chlap a za slovom si stojíš. A či so mnou končia aj ostatní, to uvidíme.

poslal: Kobra26. Apríla 2009., 12:51
<br/>Ešte k dobe lovu vlkov. Zootechnicky je výhodnejšie loviť vlka len do konca roka, pretože v januári už môže nastať honcovanie, ak sa ohlási mrazivé počasie. Tak, ako to bolo tohto roku. Aby nebol ohrozený genofond. A začiatok posunúť hoci aj na júl, tak, ako to navrhujú v PaR - na odlov våčiat. V lokalitách, kde by mohlo dôjsť k premnoženiu.
<br/>reakcia na príspevok: Kobra - 25. Apríla 2009., 21:34odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra25. Apríla 2009., 21:34
<br/>Odkiaľ berieme pochybnosti, či sú vlky a medvede premnožené? Teda téma je oznamovacia. Potom nie je o čom fórovať. Ale ak by bola opytovacia, potom naozaj je na mieste otázka: Na základe čoho pochybujeme, či sú premnožené, alebo nie? Na základe ich koristi určite nie, pretože odnikiaľ zo Slovenska nehlásia úbytok raticovej zveri. Naopak - zvyšovanie stavov. Ak teda stavy stúpajú, o premnožení vlkov a medveďov nemožno ani váhať. Je to ako na Serengetti - stavy pakoňov zo 60. rokov minulého storočia, kedy sa odhadovali na 200 tisíc, stúpli na súčasných 1 250 000 a naďalej stúpajú - tvrdiť, že stavy levov, hyén, šakalov stúpajú, je holým nezmyslom. U nás je problém kolízia medveďa s človekom. Tam je potrebné konať. Ale vlka? Možno, ale nie v súvislosti s jeho potravinovou základňou /jeleňmi, diviakmi - to by sme uvítali, keby nám pomáhal v tlmení ich populačnej explózie, že?/. A už vôbec nie kvôli kolízii s človekom. Po horách chodia hubári aj s malými deťmi, ale žiadne napadnutie svorkou vlkov nie je známe. A žije ich u nás podľa niektorých až 1000.

poslal: Kobra28. Apríla 2009., 12:44
<br/>Nemaj obavy, informácie sú najnovšie - Skalický manažment daniela z PaR, relácia Halali,... A či mám pravdu ja, alebo ty, o tom, či u nás ešte strieľame 250 kg jelene a 300 kg diviaky, by mal podať správu výskum. Tu je však téma o vlkoch a medveďoch. Preto v súvislosti s nimi verím, že sú pre úžitkovú zver priaznivejší, ako prezimovacie zvernice s hnačkovým jadrom a nechceným senom. Veď na posledný diel Tisíc let českej myslivosti sa nedá pozerať - gravidná zver s hnačkami, manipulovaná, ba dokonca oblečená v akýchsi overaloch. Tak sa máme starať o gravidnú zver? A nadávať na motorkárov, lyžiarov, čučoriedkárov, od ktorých zver nemá nijaký strach. Vidno v ňom jednu jedinú srnu s čistou, snehobielou zásterkou. Čo znamená, že nehnačkuje, že sa vyhýba zrnovinám. Ostatné sú so zásterkami do hneda. Od čoho asi? Tá zver jednoducho trpí. Ožije až na jar, keď ju vypustia zo zverníc. A ohlodajú a olúpu aj to, čo mali zakázané v zime. Doženú to. Dalo by sa o tom ešte veľa písať, ale už by som sa len opakoval, pretože už som o tom písal. :I