Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!

poslal: Kobra29. Apríla 2009., 12:17
<br/>Čísla vyzerajú hrozivo. Nie je to však správna kalkulácia. Nejde totiž len o to, koľko toho šelmy zožerú, ale koľko je to z ročného etátu /prírastku/. Ak by to bolo 100%, od zavedenia ochrany dravcov by sme už mali zver na Slovensku vylovenú. Alebo aspoň vzácnu. Že tomu tak nie je, nemusím rozvádzať. Pravda je opačná - stavy stúpajú. To zn., že odlov všetkými predátormi - šelmami, človekom, dopravou je nižší, ako je etát. Stavy preto stúpajú. Stúpajú však aj tým, že samice raticovej zveri, okrem diviakov /diviačice majú ešte väčší nárast - namiesto 5 až 10 i viac/, vrhajú viac, ako 1 mláďa. Príčinou je tak zaznávaný kontrachovateľský lov v predrujnom období. A čo je horšie - kvalita klesá. Máš pravdu - nepočul som, že by bol problém s plnením plánu lovu. Skôr s neplnením, ale nie pre nedostatok zveri. Jeden z najpravdepodobnejších dôvodov je - ako najskorší a najaktuálnejší - lov srnčej zveri od 16.5. Zver nie je koncentrovaná na svojich teritóriách, rujoviskách, ale ju lovíme skôr náhodne, ak je nechovná, slabá, atď., a keď príde ruja, zver je rozplašená, odmigrovaná, nevieme, kde je naša a čia je u nás. Nie je lepšie počkať do ruje a loviť ju až do zhodenia parožia a začiatku gravidty sŕn do decembra? Lovili by sme &quot;svoju&quot; zver aj s vedomím, že kvalitné srny pokryjú slabé srnce. Nezabúdajme, že aj v slabej zveri je silný genetický potenciál. Je to presne tak, ako aj v rastlinnej ríši - slabý stromček, rastúci v hustom lese bude chradnúť až hynúť. Ale ak ho vysadíme na výslnie, do podmienok, ktoré vyhovujú jeho nárokom, zosilnie a vyrastie z neho silný stromisko s najlepšími parametrami. To nie je rozprávka. To je - našťastie - realita. Možno to hodnoverne vyskúšať.

oslal: Kobra1. Mája, 06:16
<br/>A čo, alebo kto vám, ľuďom z praxe, bráni písať rozumné príspevky? Ja? To určite nie. Miesta je tu dosť. Zmestíme sa.

oslal: Kobra5. Marca 2009., 15:06
<br/>Akosi to tu &quot;mrzne&quot;. Vonku sa oteplieva a tu... Poďme trošku pomasírovať mozgové závity. Čo sa týka zazverovania, v ňom vidím najväčšie ambície zveľaďovania stavov malej zveri. Prácne a drahé zakladanie políčok a krytín = zbytočne vyhodené eurá do luftu. Zver má na Východe dostatok jedného i druhého. Som presvedčený, že zazverovanie drobnou krachuje na vypúšťaní &quot;drahej čokolády&quot; dravcom - mladých bažantíčat /6 týždňových/, pretože pred pár rokmi som objavil v PaR článok o experimente s vypustením dospelých bažantov. Pri Zvolene v školskom revíri vypúšťali tiež mladé bažanty a tiež neúspešne. Dostali nápad s vypustením dospelej zveri. A tá sa ujala. A to až s takým úspechom, že o pár málo rokov už na ne urobili skromné poľovačky. Ten článoček ma natoľko zaujal, že som začal premýšľať o prioritách úspechu, pretože neverím odlovu škodnej pred vypustením - to by som musel hermeticky uzavrieť lokalitu a to nejde. Nespoliehali tam ani na políčka, ani na krytiny, ani na bezhlavé prenasledovanie dravcov. Musel tam zohrať významnú úlohu nejaký veľmi spoľahlivý faktor. No a keďže som fanatický divák prírodopisných dokumentov, tak som v nich &quot;medzi riadkami vyčítal&quot;, že dravce takmer na 100 % lovia nedospelú zver. Že im chutí iba mladá korisť. Možno si to všímať každý deň na rôznych prírodopisných TV kanáloch v dokumentoch o vzťahu dravec - korisť. Z toho potom možno jednoznačne vydedukovať, že vypustením dospelých bažantov sa vypustí dravcom &quot;bašta po záruke&quot;. Mäso, do ktorého sa neoplatí ani zavadiť pazúry a trháky. Ku ktorému dravce cítia viac odpor, ako príťažlivosť. Podľa toho by som preto neprirovnával vypustenie voliérových bažantov k vypusteniu kaprov do suchého rybníka, ale k vypusteniu kaprov do rybníka s vodou, aj šťukami, ale už veľkých kusov, ktoré už šťuky nechcú. Keďže malých vychytajú a rýchlo. Neviem, nie som odborník na ryby, preto neviem, do akej veľkosti sú kapre atakované šťukami, ale o kormoránoch som počul, že iba do veľkosti 7 cm. Ak teda chcú byť rybári úspešní v zarybňovaní v oblasti s kormoránmi, úspech je možný s rybami nad 7 cm. U bažantov je preto racionálne vypúšťanie tohtoročných bažantíčat nie tohto roku, ako 7 týždňových, ale až na budúci rok, po dosiahnutí dospelosti. A aby nerušili voľne žijúce bažanty pri hniezdení a výchove mláďat, najlepšie je až po odstavení ich mláďat. To znamená - nie kedy v máji - júni 2010. Úspech by mal byť ak nie 100 %-tný, tak aspoň takmer.

poslal: Kobra5. Marca 2009., 16:24
<br/>&quot;Tu ti ani vypúšťanie dospelej zveri nepomôže&quot;. A skúsil si to? Vieš, na to je dobrý vtip. Môj sused stále lamentoval, že nie a nie vyhrať v Lote. Keď som sa ho spýtal, či podáva loto, povedal, že nie. Tak ako mal vyhrať? A keď podal, vyhral. Tak to vidíš - ešte si neskúsil, a už si skalopevne presvedčený, že ti to nepomôže. Si veľký skeptik. Buď optimista a ver v intuíciu. Tá málokedy sklame. Veď ako sa vraví - keď pánboh dá, aj motyka vystrelí.

poslal: Kobra5. Marca 2009., 17:29
<br/>V ČR vypúšťajú podľa Myslivosti desaťtisíce dospelých bažantov a darí sa im. Takže Česi, Zvolenčania a ja sme v presilovke. Hovor si, čo chceš, ale tú našu ľúbozvučnú slovenčinu by si nemal tak przniť.

oslal: Kobra5. Marca 2009., 18:05
<br/>Mne tie reči o ukrývaní už lezú na nervy. Nielen tvoje, sorry. Vysvetli mi, načo by sa bažant ukrýval, keď stále kokrhá? Alebo zajac - ak by mal strach, tak by žil v norách. Lenže on si iba upraví plytký pekáč a tam väčšinou nepohnute leží. Zdôrazňujem väčšinou, pretože sa aj ponaťahuje, čistí, atď. Je treba ale brať do úvahy, že je síce ochranne sfarbený, zatajiť sa pred zrakmi predátorov môže, ale čo s pachom? Najmä v čase honcovania zapácha. Pred tým sa neubráni a každá líška ho zavetrí. Veď vietor, alebo pohyb vzduchu pri zemi je takmer neprestajný. Opäť tu platí, že taký zajac líške určite nevonia. Alebo prečo si zajac udržiava cestičky od pekáča na pastvisko? Veď po nich by ho líška poľahky vystopovala a zadrhla. Asi aj tie jej smrdia a radšej ich preskakuje. Život zajaca sa často prirovnáva k životu ušlého väzňa. Ušlý väzeň by si udržiaval cestičku od &quot;pekáča k špajzi&quot;? Iba ak debil. Alebo taký, ktorý chce ísť naspäť do basy. Ukrývať sa musia mladé jedince, to je pravda. Ale tie majú ochranu rodičmi. Aj tak sa musia opatrne prebíjať životom až do dospelosti. Potom už ich sfunkčnené pachové žľazy chránia ako repelentné spreje.

poslal: Kobra5. Marca 2009., 18:09
<br/>O tých 7 cm som počul z jednej búrlivej debaty medzi ochranármi a rybármi. A povedal to rybár. Keď on klame, potom aj ja, ale neúmyselne.:I

oslal: Kobra5. Marca 2009., 18:37
<br/>Ide o to, či sú to dospelé bažanty. Chybou je, že za dospelého bažanta sa považuje už na jar nasledujúceho roka, t.j. vo veku cca 11 mesiacov. To nie je pravda - dospelý ja až v ďalšiu jar vo veku 23 mesiacov. Jedna vec. Druhá vec - poľovačky sa v bažantniciach robia až do konca februára. K toku dochádza v teplejších rokoch už začiatkom marca. Ako môžeš očakávať od postrieľaných bažantov láskyplný tok? Iba ak sarkasticky. Ale zajtra ti dopíšem. Musím za povinnosťami. Čau!

oslal: Kobra6. Marca 2009., 04:13
<br/>Pokračujme. Lov až do konca februára je chovateľsky celkom nevyhovujúci. Zver má už mať kľud v revíri a neloviť už ani škodnú. Tá sa tam ani nebude hrnúť, ak už tam nebude mladých, umelo odchovaných bažantov, ale iba samá, umelo odchovaná &quot;starina&quot;. Navyše od novembra aj dostatočne zotavená. Zádrheľ vidím aj v tom, že ak sa vypustí mladá, umelo odchovaná zver, tá sa v revíri správa ako Alenka v ríši divov. Kým sa rozkuká, pritiahne líšky a tie s ňou urobia krátky proces. Ak sa vypustí dospelá, tá sa tiež správa, ako tá Alenka /či Alica?/, ale NEPRIŤAHUJE dravce, lebo je nechutná. Ako potom vyzerá taká poľovačka do toho 30.11.? Lovia sa vypustené dospelé, voľne žijúce dospelé bažanty a ich výletky, mladé bažanty, vyliahnuté a odchované voľne žijúcimi bažanticami. Po poľovačke, od 1.12. už nastáva zbližovanie divých a umelo odchovaných bažantov, rekonvalescencia po brokoch a do toku v marci už nastupujú v pohode, ako kačice divé.
<br/>reakcia na príspevok: Kobra - 5. Marca 2009., 18:37odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra6. Marca 2009., 03:43
<br/>Porovnajme bažanta a kačicu. U bažanta je to bieda, kačica prosperuje, resp. je dokonca na vzostupe. Podľa Folia venatoria za posledných 100 rokov stúpol odlov o 300 %. Samce oboch druhov sú pestro sfarbené, navyše hlučné. Samice sú nenápadne sfarbené, ale tiež sú aktívne cez deň, preto sú tiež &quot;demaskované, opticky hlučné&quot;. Bažant žije v krovinatom biotope, kačica na vodnej hladine, v zime na ľade. Omnoho väčší životný priestor má preto bažant, ako kačica. Pochopiteľne - vodných plôch je neporovnateľne menej, ako nevodných. Preto by mal bažant aj viac prosperovať. Kačica má viac predátorov - k vzdušným a pozemným prirátajme vodné /šťuky, sumce,.../. Prečo je potom bažant na tom tak zle? Ja vidím jednoznačnú príčinu v zootechnológii - kým kačicu lovíme /lovili sme/ len do 30.11., bažanta v bažantniciach až do 28.2. Kým bažant čelil traume z poľovačiek až do konca februára, kačica len do konca novembra. Do prvého marca /približný začiatok toku/ sa mohla kačica v pohode zotavovať z tráum počas poľovačiek. Bažant ešte aj dnes namiesto toku od 1.3 si musí &quot;lízať&quot; rany po brokoch. A kým sa vylíže, prejde aj doba toku a prírastok je omnoho nižší. Ja preto osobne považujem manažment kačice za ukážkový - netreba jej kryty, ani prikrmovanie, ani naše hádky s farmármi, zbesilo prenasledovať predátorov, nekríži sa medzi druhmi, ani rodmi, nehrozia jej choroby /občas lokálne zašarapatí botulizmus, ale ako sa zjaví, tak sa aj stratí/. Čo viac si priať? Iba jedno - prispôsobiť dobu lovu u všetkých lovných vtákov /nielen u bažanta/ podľa nej - od 16.8. do 30.11.

poslal: Kobra6. Marca 2009., 07:30
<br/>Vidíš, z takýchto informácií sa ja učím. To som naozaj nevedel, že lysky utláčajú kačice. Len neviem, kde a ako. Lebo u nás som lysku skoro ešte nevidel. Ale videl som hniezdo kačice pod šípkovým krom, vzdialené od hladiny rybníka vzdušnou čiarou asi 3 km. Na stohu slamy, v starom jastrabom hniezde /kde tá nabrala odvahy?/. Dokonca v kuchyni, v kartonovej krabici,... Mohol by som vymenovať ešte x príkladov z dokumentov, ale tie tak nemáte radi, tak radšej nie. Hniezdo lysky som videl iba tesne pri vodnej hladine. To môžem odprisahať. Len neviem komu. Aj o tých kormoránoch je pre mňa novina. Beriem to.

poslal: Kobra6. Marca 2009., 10:24
<br/>Ale veď to som odpovedal Pedrovi o problematike v bažantnici, o ktorej on začal. Nerozumiem, o akých bažantíkoch hovoríš. Ale ak o voliérových, vypustených do &quot;nebažantnicových&quot; revírov, potom som už o tom písal - mladosť, ktorá je dravcami prednostne, vlastne len ona je atakovaná. T.j. - bažant, uliahnutý na jar 2008, je teraz ešte mladý, tohto roku nezahniezdi. Až na jar 2010, ak sa dožije. Z viacerých prameňov som zistil, že drobná zver /zajac, bažant, jarabica/ je reprodukčne dospelá až ako cca 23 mesačná. Čiže nie hneď na jar nasledujúceho roku, ale až ako lanštiačka. To iba v umelých chovoch - spomínal som hrošicu Jessicu, ktorá sa do ruje mohla dostať až ako 7 - 17 ročná. V ZOO už ako 2 ročná. Ak by sa v novembri - decembri 2008 vypustili bažanty uliahnuté na jar 2007, potom by zatokali už v túto jar. Ja by som sa ešte poistil a ukončil poľovačky 30.11.2008. Aby mali čo najviac času na &quot;maródku&quot;.
<br/>reakcia na príspevok: waldo - 6. Marca 2009., 09:55odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra6. Marca 2009., 10:04
<br/>Vyvstáva mi tu niekoľko otázok. Či išlo o introdukciu, alebo reintrodukciu. Ak o introdukciu, potom biotop nie je priaznivý pre jarabicu. Dravce vylovia všetky mláďatá, no a po rokoch, ak sa chovný kŕdeľ neobmieňa, zanikne na starobu. Ak ide o reintrodukciu /znovuzazverenie/, dravce by mali ponechať dostatok mladých na obnovu základného kŕdľa. Podobný scenár prebehol u nás. Z príčin, ktoré uvádzaš, možno uznať iba tie dravce, pretože nedostatok potravy je podľa mňa smiešny argument - aby si 40 gramový vták nenašiel dostatok potravy a hoci za dlhotrvajúcej zimy!? To sa mi naozaj veriť nechce. Navyše - je to vták, čiže sa nezabára do snehu, pohyb teda nemá snehom obmedzovaný. Čo sa týka dlhotrvajúcej zimy, to by snehuľa v Škandinávii musela dávno vyhynúť. Aj ja si myslím, že premnožené líšky môžu mať najväčší podiel na mortalite. Kým bažant v noci hraduje v korunách stromov, jarabica na zemi. Je teda viac líškou ohrozená. A o líškach vieme svoje - čím viac na nich tlačíme, tým je ich viac. O tom som už toho popísal - ochranou od 1.1. do 30.6. netlačiť líšku do zvýšenej plodnosti.

poslal: Kobra6. Marca 2009., 10:53
<br/>Oprava: 400 gramový vták /jarabica/, nie 40 gramový.

poslal: Kobra7. Marca 2009., 08:08
<br/>A zabudol som ešte na to hlavné - na futrovanie zveri pšenicou a na výskum, ktorá obilnina viac zabíja.
<br/>reakcia na príspevok: Kobra - 7. Marca 2009., 07:19odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra7. Marca 2009., 07:19
<br/>Také články mi už lezú na nervy. Nielen od pána Herza. Stále sa krútime okolo potravy a úkrytov, ale veľké lány nemáme po celom Slovensku a v Čechách. U nás je to hlavne juhozápad a juhovýchod Slovenska. Na ostatnom pahorkatinnom a podhorskom území sú vynikajúce výživové a úkrytové možnosti. Preto by tam malo byť všetko v poriadku. A je? Nie je. Navrhovanými opatreniami preto možno zlepšiť životné podmienky na nížinách, ale tak, ako nie sú vysoké stavy kvalitnej zveri na ostatnom území, tak ich ťažko očakávať aj na nížinách po vysadení remízok a políčok. Takže cesta cez políčka a remízky rozhodne nevedie. Načo budem zlepšovať životné podmienky zajacovi, keď ho na jeseň budem strieľať honcujúceho, zajačice gravidné a laktujúce, bažanta do konca februára, do začiatku toku, jarabicu cez zimu väzniť v komorách, raticovú v zimovacích zverniciach, aby sme jej gravidnej a parožiacej bránili v prístupe k prirodzenej, evolúciou stanovenej porave /dendromase/ a líšky celoročným lovom tlačiť do vyššej plodnosti? Plus loviť diviačice rujné a gravidné? Toto je cesta k zlepšeniu? Zlepšiť je treba zákon v prospech zveri. Po zootechnickej stránke. Potom si zver nájde dostatok potravy aj na nížinách. Ale nie som proti zakladaniu políčok a remízok. Len neverím v zlepšenie stavu. To je môj privátny názor.

oslal: Kobra7. Marca 2009., 10:42
<br/>Pre niekoho áno, pre niekoho nie. Ja sa pridržiavam výsledkov. Tí, čo píšu a ktorých ja citujem. tiež opisujú veľa vecí z praxe. Alebo klamú? Keď oni, tak aj ja.

poslal: Kobra7. Marca 2009., 19:14
<br/>Si nechutný, vulgárny a tupý. A čo v oblastiach, kde nie sú 100 ha lány? Tam by malo byť zajacov a bažantov, ako v 70. rokoch. Ale tebe je to ťažko vysvetľovať. Ja sa budem držať dokumentov a keď sa ti to nepáči, tak si čítaj niečo iné. Ale nikomu nerozkazuj.:I

oslal: Kobra7. Marca 2009., 19:34
<br/>Vysloviť svoj názor podľa teba znamená hanobenie roboty a výskumu? Hoci aj teoretizovaním? Dokonca úbohé a alibistické. Kde ty žiješ? To mám iba chváliť, alebo keď čítať, tak len čítať a držať jazyk za zubami. Tak rozkazovali pred ´89. :I

poslal: Kobra7. Marca 2009., 20:34
<br/>Presne tak. No konečne to niekto pochopil. Trafil klinec po hlavičke. Veď o tom vypisujem už tretí rok na Myslivosti. Aby legislatíva vychádzala zo zootechnických noriem, dala im prioritu, nie minoritu.

poslal: Kobra8. Marca 2009., 05:04
<br/>Podľa teba, ten, kto si pevne a neochvejne stojí za svojím názorom, sa vykrúca dookola? S tým bažantom ti to vysvetlím. Bažant je jednak pôvodom z juhu Ázie a teda je tak flexibilný, že keď dokáže prosperovať v Severnej Amerike a vo Fínsku, prečo by neprosperoval v Tatrách? Alebo ak na Štrbskom Plese dokáže žiť stála populácia kačice divej, prečo by to nedokázal bažant? Ale ja som nepísal o bažantoch v Tatrách. Písal som o drobnej zveri v pahorkatinných a podhorských revíroch, kde sú menšie lány, ako 100 ha, sú tam prirodzené remízky a voda je v potokoch a riekach celoročne. Veľké lány obilovín sú zvyčajne ohraničené krovím a stromovím, v ktorých zver nájde dostatok úkrytu i potravy. Podľa mojich skúseností to však zver málo využíva. Skôr škodná. A ako by som to riešil? To je presne to, čo sa požaduje po mne - iba z opačného konca: pýtaš sa na stále to isté, čo som už x krát opisoval. Bažanta by som lovil len od 16.8 do 30.11. Líšku od 1.7. do 31.12. Neviem, čo by som tu mal predvádzať. Založiť vlastný výskumný ústav na chov a lov drobnej, vysokej, škodnej? A potom tu vypisovať čísla, ktoré aj tak nikoho neohúria? Keď spomeniem výsledky výskumných ústavov, uverejňované v periodikách, tak mi nadávate do teoretikov. Tak čo by som mal ja robiť, aby som čítal nie o katastrofálnom stave diviačej, líščej, zajačej a inej zveri, ale také články, ako o skalických danieloch? Poraď mi.

poslal: Kobra8. Marca 2009., 10:28
<br/>Zabudol som na zajaca. Neloviť ho na začiatku jeho reprodukčnej doby /XI, XII/, ale v čase jeho reprodukčných prázdnin - od 1.7. do 30.9. Ak by som nemal podklady pre tento návrh z doterajšieho štátneho výskumu, založil by som vlastný výskum a prišiel by som na to isté. Čo by sa zmenilo, ak by som zverejnil výsledky vlastného výskumu? Iba ak mená výskumníkov. Čiže vôbec nič. Je to prachobyčajné nosenie dreva do lesa. Ale zajacovi by to určite nepomohlo. Strieľať gravidné a dojčiace zajačice je do neba volajúca hrubá chovateľská chyba.

oslal: Kobra8. Marca 2009., 14:09
<br/>Chcel som ešte vážne dodať, že ak vás zaujala problematika drobnej zveri a chcete si dopåňať vedomosti, stačí si na webe presurfovať posledné čísla a ročníky poľovníckych časopisov a dozviete sa najnovšie informácie. To len aby sme sa bavili na úrovni. Pretože, ako sa u nás vraví - kto chce so mnou puc.y merať, musí na mňa mať.
<br/>reakcia na príspevok: Kobra - 8. Marca 2009., 13:27odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra8. Marca 2009., 13:31
<br/>1. Na blbosti neodpovedám. 2. V auguste je mladý bažant v takej istej kondícii, ako mladá kačica. Ak na ňu môžme zootechnologiky vhodne strieľať, možno aj na bažanta.
<br/>reakcia na príspevok: ondrej - 8. Marca 2009., 11:03odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra8. Marca 2009., 13:27
<br/>Synu, toto ja mám dávno v malíčku. A už som aj ďaleko vpredu - sledujem aj výskum.
<br/>reakcia na príspevok: Jaro - 8. Marca 2009., 12:34odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra8. Marca 2009., 13:25
<br/>Doporučujem ti nahliadnuť do knihy Zajačia zver od Hella a Slamečku, str. 36. Alebo si myslíš, že aj oni žijú na Sicílii? Alebo Zajíc včera, dnes a zítra od Kučerových a Havránka, str. 47. Len krátko: Graf ukazuje začiatok vrhov v polovici januára. Keď odpočítaš 6 týždňov späť, ked vychádza začiatok gravidity? No predsa na začiatok decembra.