Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!

poslal: Kobra31. Marca 2009., 17:13
<br/>Ja nikomu nič do hlavy netlačím. Ja ponúkam: berieš - dobre, neberieš - aj tak dobre. Už som takéto otázky dostal viackrát a vieš, ako mi pripadáte? Ako zákazníci, ktorí prídu do Tesca a budú sa hádať s jeho šéfom, načo tlačí do hlavy ľuďom tie svoje k......y. Teda tovar, ktorý ty nechceš. Alebo po ktorom slintáš, ale naňho nemáš. Vieš si predstaviť, čo by ti na to odpovedal? Ani ja nie. Ale asi by ma SBSka vypoklonkovala. :]

poslal: Kobra31. Marca 2009., 18:06
<br/>K tým testom. Už som neraz písal, že keby som nafilmoval nejaký vlastný test, aj tak mi veriť nebudete. Každý si to musí odskúšať sám. Ale už sa ozvali na myslivosti s tým steakom. Skúšali so zajacmi /starými/, zrazenými na ceste, ktoré dávali na vnadisko a nič im neprišlo. Keď však dali mladé kurčatá, uhynuté v hydinárňach, úspech bol o pár minút po vyložení. Takže musíš si to skúsiť sám. A s tou kunou? Mám taký veľmi pravdepodobný tušák, že ak je pod sediacou bažanticou znáška v poriadku, kuna by o ňu nezavadila. Stáva sa však, že nejaké vajce odumrie a to potom svojím zápachom priláka kunu k hniezdu. Ale pravdepodobne, až keď sliepka opustí hniezdo kvôli vyprázdneniu sa a nakŕmeniu. Inak ak by kuna vyrušovala sliepku na hniezde, po 3 - 4 vyrušeniach ho opúšťa. Ak by to bolo pravidlo, žiadna sliepka by nedosedela a tým by vlastne dravce vyhubili svoju korisť. Dočkali by sa nanajvýš vajec. A to myslím nie je reálne. A prečo nerobím testy vo svojom PZ. Jednak som tam veľmi malý pán, aby som to mohol robiť /teda, keď som bol členom/. A jednak - keby som bol aj najväčší, zákon mi zväzuje ruky. Napr loviť zajaca, ako navrhujem ja - od 1.7. do 30.9. Zákon by mal aspoň na takéto účely povoľovať výnimky. Ale ja si myslím, že je nevyhnutné zmeniť zákon.:I

poslal: Kobra1. Apríla 2009., 07:31
<br/>Papo, máš niektoré skreslené, alebo nepravdivé informácie. Skús si v požičovni vyzdvihnúť DVD o ľadových medveďoch, aby si sa dozvedel pravdu. Ale kým tak urobíš, tak ťa poopravím aspoň v niektorých dezinformáciách. Tak, máš pravdu, že obživou ľadových medveďov je lov a korisťou sú tulenie mláďatá. Máš pravdu aj v tom, že matka sa vracia do mora skôr, ako je schopné ísť s ňou aj mláďa. Je treba však dodať, že prvých 12 dní matka necháva mláďa na povrchu, chránené iba pred vetrom. Pred medveďom však nie. Medvede by ich potom mohli zbierať, ako jahôdky. Využívajú to iba lovci kožušín, pretože neskôr by ich museli hľadať v brlohoch až 1 meter pod povrchom a to by sa im nevyplácalo. Po 12 dňoch im už pravdepodobne matka pridáva k mlieku aj tuhú potravu, aj keď ich dojčí ešte niekoľko týždňov. Presne tak, ako zajačik - prvých 8 - 10 dní cicia iba mlieko. Ale až do troch týždňov je živené ešte mliekom, ale už aj tuhou potravou, až napokon sa živí iba bylinami. Takže nemáš pravdu, že tuleniatko žije zo zásob z tučného materského mlieka. Ak by to bola pravda, potom by nebolo chutné pre medveďa počas celých tých niekoľko týždňov. O tom dokumenty však nehovoria. Pre medveďa je chutné už po tých 12 dňoch, kedy k mlieku už dostáva aj ryby, či iné morské živočíchy. Či natrávené, ako u afrických psov hyenovitých, alebo celé, ako u našej líšky, to nevieme, pretože ešte som o tom dokument nevidel. Ale pozorne to sledujem. Dám vedieť. Tuleň sa nepári na pobreží. Práve Marven o tom dokladuje, že na pevninu vychádzajú iba gravidné samice a samce ostávajú vo vode. Po pôrode za nimi vplávajú do mora, kde sa pária. Nemýľ si tulene s mrožmi. Tie sa pária na pevnine. Úplne nefundovaná je otázka: Ako sa prepravuje mláďa? Pravda je taká, že medvedica sa s ním na jar vyhrabe z brloha a hľadá mláďatá tuleňov, ktoré sú v tom čase už staršie, ako 12 dní a ukryté pod povrchom, ako správne píšeš, až 1 meter. Na konci zimy nemôže byť medveď vyžratý. Iba ak - vieš, ako sa hovorí: vypasený, ako lúka v jeseni. Na konci zimy tulenie mláďatá ešte len prichádzajú na svet. Iba ak by si narobil zásoby pred rokom. Každý druh tuleňa sa ubráni medveďovi, ak je dospelý. O takého medveď ani nezavadí. A už celkom zcestný blud tvrdíš, že medvede žerú najprv dospelé, včetne kotných samíc a potom mláďatá. Ja tomu nikdy neuverím. Pán Nigel Marven nie je nijaký chudák, pretože nie je zneužívaný, ale využívaný svojimi drahocennými vedeckými dokumentmi a toto naše hádanie by mohol práve on využiť a dokázať, kde je pravda. Určite to bude prínos pre vedecké poznanie. Myslím, že pravda bude viac naklonená na moju stranu.

poslal: Kobra1. Apríla 2009., 07:52
<br/>Ale, Michal, nepreháňaš to? Ja viem, že ma čítajú. Či ako jehovistov, neviem, ale na invektívy tu nechce asi nikto reagovať. A dám si aj ja poradiť a nebudem. Budem, odpovedať iba na slušné a fundované otázky.
<br/>reakcia na príspevok: michal - 31. Marca 2009., 18:05odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra1. Apríla 2009., 07:38
<br/>Haus, ty porušuješ zákon o slobode slova. Ja tu nenavádzam verejnosť proti poľovníctvu. Ja len dávam návrhy na jeho zlepšenie. Nikdy som, nepísal o zabíjaní zvierat. Ja hovorím o zlepšení manažmentu lovnej zveri. To je veľký rozdiel. A pokiaľ spåňam podmienky majiteľa stránky, nevidím dôvod, prečo by ma mal vymazávať.

poslal: Kobra3. Apríla 2009., 06:59
<br/>Vy všetci, ktorí ma tu nechcete, mi pripadáte, ako tie zvieratká v jednej kreslenej rozprávke, ktoré naháňali kačiatko, pretože vedelo narátať do 10.

poslal: Kobra3. Apríla 2009., 14:55
<br/>Tak to si veľmi výstižné prirovnanie nepoužil. Keď už som vám nič užitočné nenapísal, to znamená, že som ani nič zlé nenapísal. Čiže - ani škoda, ani úžitok. Ale cap v záhrade iba škoda. Ak by som teda mal byť pre vás capom záhradníkom, musel by som škodiť, ako cap v záhrade. Keďže poľovníctvu neškodím, potom tým capom nemôžem byť. V skutočnosti som napísal dosť cenných rád, len ty ich nevieš oceniť. Je treba to najprv vyskúšať a potom sa to môže oceňovať. Je to beh na dlhé trate.

poslal: Kobra8. Apríla 2009., 12:57
<br/>Pre Ondreja z Pokecu. Ale aj pre ostatných. Včera som čítal na Pokeci, že podľa teba moja teória o &quot;nechutnosti&quot; malých zajačikov zlyhala. Odkazuješ ma na Hubertlov. Dúfam, že je to článok z čísla 1/2009, str. 10., od Ing. K. Arvaya: &quot;Stratégia prežitia mláďat srstnatej zveri&quot;. Už prvá veta je nepravdivá o tom, že mláďatá sú ohrozené nepriaznivým počasím. To by im evolúcia nedávala dátum narodenia na zimné mesiace. Dôkazy sú už tu, na týchto fórach, kde viacerí diskutujúci píšu, že januárové vrhy zajačiat sú vo veľmi dobrom stave a očakáva sa dobrý rok na zajace. Uvidíme. Január bol najmä v prvých troch týždňoch mimoriadne tuhý a snehový. Ale ja tomu aj tak verím. Aj včera na STV 2 v regionálnom denníku kompetentní odborníci informovali o výbornej kondícii zveri vo V. Tatrách po tohtoročnej vraj tuhej zime. Žiadna zmrznutá zver. A keď vo vysokohorskom najextrémnejšom prostredí na Slovensku prežila zver vo výbornom stave, potom ako mohla trpieť v strednom a nížinnom prostredí? A o prežívaní &quot;ciciakov&quot; už som spomínal dokument N. Marvena z Arktídy o tuleňoch, v ktorom gravidné tulenice vychádzajú na breh /cez jeden otvor v ľade o priemere 0,5 m vyjde až 40 tuleníc/, kde sa rozmiestnia po zasneženej a zamrznutej pevnine, ako kedysi my na spartakiáde na Strahove /každý na svojej značke/, vrhnú mláďatá /je ich tam až milión/, ale medveďov polárnych nikde. A je to ich hlavná korisť. Ako si toto vysvetliť? Iba tak, že laktujúce tulenice a nacicané mláďatá im nejdú k duhu. Nechcú ich. Navyše - matky s mláďatami, po návrate z lovu v mori, hlasno komunikujú. Medvede o nich začnú mať záujem, ale iba o mláďatá, až po 12 dňoch, kedy už začínajú brať aj tuhú potravu a kedy ich už tulenice musia ukrývať do ľadových krýh nad hladinou mora, ale až meter pod povrchom. Aby mláďa malo šancu skåznuť do vody v prípade útoku medveďa. Práve pre príjem tuhej potravy, hoci ešte s prídavkom mlieka, majú ich telá inú, pre dravce chutnú, lákavú skladbu živín. Pre dospelé medvede, ale hlavne pre medvieďatá. Preto musia byť chránené matkami, ktoré im robia brlohy v ľade a tak chránia pred medveďmi. Presne tak je to aj so zajačikmi, srnčatami, jelenčatami,... s tým rozdielom, že ich matky chránia inak, ako v brlohoch. Zajačiky sú vybavené behavosťou, ktorou ľahko uniknú líške a raticová zver berie mláďatá do čried, kde sú kolektívne chránené.
<br/>Ďalšiu fatálnu chybu autor píše, keď tvrdí, že dospelosti sa dožíva iba každý 4 zajačik. To by sme boli veľmi radi, keby mal pravdu. Pri natalite 8 - 10 mláďat by mali prežiť 2 mláďatá. Realita by potom bola taká, že by sme mali na dospelý zajačí pár každý rok o 100 % vyššie stavy. Netreba ďalej rozvádzať, že je to blud. So zajacmi by potom boli opačné problémy - asi ako s diviakmi - s ich populačnou explóziou. Ďalej o králikoch píše, že sú lepšie chránené pred predátormi, lebo sú v brlohu. Pred akými? Možno pred orlami, výrmi, vlkmi. Ale čo lasice, kuny, tchory? Pred nimi niet brlohu, ktorý by nemohli presnoriť.
<br/>odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra6. Apríla 2009., 17:25
<br/>Podľa doterajších výskumov repa spolu s ostatnými okopaninami tvorí iba 0,5 % z celkového množstva potravy. A aj to na plochách s jej pestovaním. Takže neverím, že by repou stúpol lov zajacov za 10 rokov 10 násobne. U nás repu po poliach /po zbere/ ozobávajú skôr havrany, ako lovná zver. Zajace obľubujú oziminy, vetvičky krov, dokonca trnky. Neviem, či je za mrazivého počasia vhodné podávať dužinatú repu, keď zmrzne. Pochybujem však, že zajac vo voľnom revíri bude chrústať repné &quot;cencúle&quot;. Zajac má k dispozícii 100 iných druhov bylinnej potravy. Kľúčovým sa mi predsa len zdá ten 15.11. Po tomto termíne už má zajac pokoj od poľovníkov. Trauma upadá, sexuálne libido stúpa.

oslal: Kobradnes, 13:41
<br/>Také výhovorky, ako že nie sme vo Fínsku, nie sme Fíni, nemáme prírodné podmienky, ako Fíni, sú slabé, ako čaj bez rumu. Ak si myslíš, že našu zver likvidujú postreky, našiel si už otráveného zajaca, či bažanta a dal si ho veterinárne vyšetriť? Na českom portáli som už písal o &quot;kabaretnom&quot; zážitku, keď mi sliepky nedopatrením zožrali misu pomrveného chleba, namiešaného s jedom na potkany a nič sa im nestalo. Žijú a znášajú vajcia do dnes. Môžem pozvať na praženičku. Takže si mylím, že aj agrochémia s chemickými postrekmi je šetrná voči zveri - ničí hlodavce, hmyz, huby, atď., ale cez zajaca, bažanta iba prejde, ako neškodný balast. T.j. - vyrába sa na konkrétny druh živočícha, poddruh, dokonca etnikum. Videl som dokument, podľa ktorého sa dá vyrobiť bojová látka, ktorá zabije belocha, ale černoch prežije bez ujmy. A naopak. Alebo Vietnamec a Číňan. Nikto nechce, aby boli použité, ale na svete sú. Dnes sa už nevyrábajú chemikálie typu strychnín, keď reťazovite hynuli hraboš, straka, líška, vlk, orol, atď. Dnes zahynie potkan, zožerie ho sviňa a tej sa nič nestane. Jed na potkany pôsobí tak, že rozširuje cievy a znižuje zrážanlivosť krvi. Potom stačí, aby pri prudkom pohybe potkanovi praskla jediná cievka a potkan vykrváca, pretože krvácanie pre nezrážanlivosť krvi nejde zastaviť. Nastane podtlak, ktorým sa zastaví aj srdce a potkan hynie. Jeho &quot;divina&quot; je však pre svine nezávadná. A čo sa týka doby lovu, keď nechceš &quot;ísť so mnou do Fínska&quot;, geograficky je bližšie Rakúsko. Im sa darí so zajacom nie pre lov líšok, ale pre lov zajaca, ale iba do 15.11. Ja som zasa o tom presvedčený. A neviem, čo máte stále s tým zahlcovaním témy? Kto sa nemôže sem dostať?

poslal: Kobradnes, 13:54
<br/>Ja som len zvedavý, kto ti dáva právo hovoriť za iných? Buď tak láskavý a hovor iba za seba. Pretože, a to si môžeš overiť, tu píšu aj takí, ktorí ma čítajú. Ja si skôr za seba myslím, že tu vaše vulgarizmy nikoho nezaujímajú. Toto fórum je o poľovníctve, nie o hulvátstve. :I